Zvolili ho, potom ich pripravil o strechu nad hlavou

O organizovaných skupinách, ktoré oberali občanov tejto krajiny o strechu nad hlavou, sa toho už popísalo. Mali sme tu veľkých i malých mafiánov, bytové družstvá a správcov bytových domov z Liptovského Mikuláša, ktorí ponúkali svojim nájomníkom “výhodné” pôžičky na úhradu nedoplatkov za byt či energie s viac ako 160% úrokom, ale toto nemá obdobu.

Pred rokom 2010

Klasická, podľa merítka modrých “tradičná”, rodina so svojimi problémami aj radosťami si zobrala úver 3000 eur, v tej dobe to bolo 100 000 slovenských korún, ktorý mala vrátiť späť nebankovke vo výške skoro 7000 eur, čo je dvojnásobok istiny – požičanej sumy. Písať o úžerníkoch a nebankovkách je žiaduce, ale hádam v inom článku. V tomto článku sa pokúsim opísať príbeh nie len tak tradičnej rodiny, predmetom sporu, ktorý chcem opísať, je byt, kde je na jednej strane okrem iného aj poslanec mestského zastupiteľstva Michal Šípoš v úlohe veriteľa aj kupujúceho v jednej osobe a na strane druhej tradičná rodina, problém je možné vidieť len v tom, že sa jedná o rómsku rodinu. Aktualizované 06.02.2014 okomentár k stanovisku p. Šipoša

Rok 2010

Za otcom tradičnej rodiny, zhodou okolností pred voľbami, došiel mladý ambiciózny pán poslanec mestského zastupiteľstva v Starej Ľubovni, ktorý ponúkol otcovi, ktorý sa volá Eduard, že odkúpi jeho byt za trhovú cenu. Dohadovali sa približne na 30 tisíc eur. Celkom v pohode ponuka. Bol v tom však zádrhel. Na byt si uplatnila nebankovka záložné právo, a teda ho nebolo možné predať, o čom Eduard záujemcu informoval. Dohodli sa však na tom, že kupec vyplatí dlžnú sumu vo výške 7000 eur nebankovke, aby v budúcnosti mohol zakúpiť byt. [zobraziť náhľad zmlúv] Na margo toho je treba povedať, že záujemcom, či skôr budúcim kupcom, je ten istý pán poslanec, ktorého som spomínal v úvode tohto článku a zároveň ten istý, ktorý v danom meste podobným spôsobom pripravil o strechu nad hlavou niekoľko ďalších rómskych rodín. Ale poďme k samotnému spôsobu.

V lepšom pochopení celého tohto zmluvného chaosu nám pomôže infografika.

Zmluvné vzťahy

Poslanec, ktorý o finančných ťažkostiach tradičnej rodiny a ich problémoch vedel, a byt chcel silou mocou odkúpiť, možno preto, aby rómsku rodinu dostal z mesta preč, zaplatil, ako som vyššie spomínal, záväzok voči nebankovke. Však na túto transakciu podpísal s rodinou zmluvu o pôžičke presne na túto sumu. Túto zmluvu uzatvorili dňa 01. 05. 2010. Dátum je podstatný, preto ho tu uverejňujem.

Dátovaná na 04. 05. 2010 je kúpnopredajná zmluva o predaji bytu za skoro 27.000 eur. Kupujúci sa zaviazal, že za byt zaplatí v troch splátkach [zobraziť komentár a náhľad zmlúv]1). vyrovnanie záväzku nebankovke v sume 7 000 eur, 2).druhou platbou mala byť hotovosť 10 000 eur a 3). tretia platba v sume 10 000 eur by mala byť splatená v prípade, ak sa bývalí majitelia z bytu vysťahujú.

Do tohto momentu je sporná iba zmluva z prvého mája o pôžičke 7000 eur. Pán poslanec dal Rómom podpísať zmluvu o pôžičke na sumu, ktorá má podľa následnej zmluvy byť zároveň kúpnou cenou za byt.

Chaos začína až v tretej zmluve. Tá je zmluvou o pôžičke sumy 10 000 eur a zároveň aj záložnou zmluvou. Môžno sa vám to zdá byť celkom normálne, ale, žiaľ, nie je. V tejto poslednej zmluve, ktorá je datovaná na september 2010 totiž tradiční rodičia podpísali, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti – bytu – na ktorý dávajú veriteľovi, taktiež kupujúcemu pánovi poslancovi, záložné právo v prípade, ak pôžičku nesplatia.

Problém?! No áno, samozrejme, že je problém v tom, ako mohli rodičia podpísať zmluvu, kde uvádzajú, že sú vlastníkmi bytu, na ktorý dovoľujú zriadiť veriteľovi záložné právo [náhľad zmlúv], keď už vlastníkmi bytu neboli, však ten predsa veriteľovi predali ešte v máji. Aspoň takto hovoria zmluvy. Čítali rodičia tie zmluvy? Alebo vedeli o tom, že byt pánovi poslancovi a veriteľovi v jednej osobe už predali? resp. Podpísali zmluvy o predaji bytu naozaj predajcovia? O tom rozhodne súd, však v článku ešte budem chvíľu pokračovať.

Súčasnosť

V priebehu roku 2013 potrebovala rodinka nejaký dokument z katastra ohľadom trvalého pobytu a tu zrazu došli nato, že už nie sú vlastníkmi bytu. Tým sa stal ešte na začiatku toho istého roka pán poslanec. Zápis vykonala správa katastra na základe kúpnopredajnej zmluvy. Nadišiel deň vytriezvenia tradičnej rodiny, ktorá si v podstate dosť neskoro uvedomila, že ich poslanec pripravil o strechu nad hlavou a ešte od nich vymáha aj to, čo im malo patriť ako odplata za byt, keďže tie peniaze poslanec rodine iba podľa dvoch zmlúv požičal, a žiada si ich zaplatiť späť.

O tom, že takýto model, silné slová a vyhrážky, používal pán poslanec aj pri iných rómskych rodinách v Starej Ľubovni, svedčia nielen svedectvá Rómov, ale aj skutočnosti, a to najmä tá, že sa niekoľko rodín naozaj odsťahovalo. Či ešte aj dnes splácajú “výhodné pôžičky” pánu poslancovi, nevedno.

Aké z toho vyplýva poučenie? Nevoľte tých, čo nám sľubujú, že nás neokradnú! Urobia to dvojnásobne a takým spôsobom, aby sme sa im ešte aj poďakovali. Radšej voľme tých, čo nám úprimne povedia: Okradnem vás menej!

www.antonak.eu