Zostava , ktorá je ochotná ponížene slúžiť mecenášom Smer-SD, je kompletná.

Slovensko je štát zločinecký.

Povedal som verejne v máji minulého roku. Včera vydali najvyšší ústavní činitelia jednoduchému posolstvu o stave štátu potvrdenku. Človek naozaj nemusí byť v politike, aby pochopil, že spoločenský systém obsahujúci zlomyseľnosť s podvodným konaním je vždy zdrojom utrpenia. Občanov.

Zlomyseľný systém, ktorý sa pohráva s dušou ľudí a robí na nich pokusy ohavnejšie, ako Gillette na zvieratách, sleduje jeden cieľ. Poznať hranicu, kde už ľudské bytosti strácajú schopnosť tolerancie. Medzu osobného poznania, že všetko, čo im bolo drahé, bolo zničené.

Hovoril som o viditeľnej premene zodpovednej vlády a jej dešpektu a výsmechu  a verejnému pohŕdaniu princípmi demokracie. Dôvodil som brutálnosť moci s akou opovrhuje vládou zákona, čo o necelý rok predseda vlády potvrdí slovami – „Slovensko nie je právny štát“. Márne som argumentoval životnú nevyhnutnosť návratu k zdravým peniazom, lebo už boli pripravené kulisy pre javisko komédie o nepretržitom „hľadaní“ chýbajúcich peňazí ministrom financií.

Po včerajšom, takmer tajnom akte, chcem poznať odpoveď na jedinú otázku, pretože všetko ostatné je zrozumiteľné.

Prečo, pán Pavol Frešo, bolo potrebné čakať 14 mesiacov na potvrdenie toho, čo bolo zrejmé už vtedy a čomu sa dalo predísť a zabrániť ?

Rozumiem, odpovedať znamená obzrieť sa a premeniť na soľný stĺp.

V máji tohto roku som napísal blog s názvom – „Po samo amnestovaní Mečiarom prichádza samo amnestovanie Ficom“ (https://www.blogovisko.sk/po-samo-amnestovani-meciarom-prichadza-samo-amnestovanie-fica.html).

Citujem :

„Každý, kto si prečíta históriu divošstva, jazykom noblesy marxistov povedané, dejiny privatizácie pochopí, že amnestia udelená Vladimírom Mečiarom nebola ničím iným, ako amnestiou, ktorú si udelil sám sebe. V záujme svojej beztrestnosti na čas neschopnosti zostaviť vládu po voľbách roku 1998“.

Po včerajšku môžem „dedičný hriech Slovenska“ doplniť.

Každý, kto si prečíta históriu podvodného konania, povedané jazykom bývalých členov zločineckej KSČ, dejiny metód a foriem vládnutia z rokov 2006 až 2010, pochopí, že iný smer, ako vytvorenie podmienok pre samo amnestovanie všetkých z tohto obdobia neprichádza do úvahy. Dôvodom sú desiatky miliárd, ktoré voľne zmenili majiteľa, od štátu prešli k jednotlivcom, aby podnes prinášali ovocie ďalších miliárd.

Za necelé štvrť storočie dva právne suterény vytvorené dvoma bývalými členmi KSČ. Hádam niet človeka na Slovensku, ktorý by veril, že môžu poznať niečo iné, ako posolstvo výbavy minulosti – klam a podvod.

Každý diktátor sa dopustí tej istej chyby – sebaklamu , že je nenahraditeľný.

Tou istou predstavou žil 6 rokov Vladimír Mečiar, až sa stal prekážkou. Pre všetkých.

Čas vymedzený súdruhovi Ficovi sa naplnil.

Zakázané ovocie skrytého zámeru splynutia moci výkonnej s mocou súdnou, lebo moc prezidentská tu už dávno nie je, včera bolo naplnené pachuťou.

Zloby, zlá aj hriechu, pre mnohých tak príjemného a odmeňujúceho, že dokážu urobiť akúkoľvek nechutnosť, len aby ho mali čo najviac.

Pre tých, ktorých unavuje nezmyselnosť a odmietajú ľahkomyseľnosť postavičiek slovenskej politiky jestvuje riešenie.

Na jar, keď prídu voľby prezidenta, majú možnosť na pár desiatok hodín sa vybaviť povahovými vlastnosťami austrálskeho vtáka bowerbirdsa a vo volebnej miestnosti im „zničiť ich stavbu“, ktorú takmer tajne a na „čierno“ včera dokončili.

Že je to sebectvo ? Áno, tento druh sebectva je v demokratickej spoločnosti, ktorá rešpektuje vládu zákona aj princípy zdravých peňazí, povolený.

Priam  žiadaný, lebo on, Róbert Fico, včera prekročil bránu do sveta totalitného štátu.

Štátu. kde všemocná moc ovláda časť otrockej populácie, ktorá svoje otroctvo miluje.