Zopár riadkov ku Dňu učiteľov…

Návratnosť investícií štátu do školstva a školy do žiaka je dlhodobá. Preverovaná spoločenskou praxou vo všetkých rozmeroch – ekonomickom, sociálnom, kultúrnom (ľudské kvality, etický a estetický rozmer).
Aj dnes, po mnohých rokoch, s vďakou si spomínam na svoju prvácku učiteľku a ďalších, ktorí nás vzdelávali, učili byť ľuďmi, vštepovali nám mravné a morálne zásady, otvárali dvere, cesty a rozhľady poznania a vzdelania, pripravovali na profesiu, remeslo, maturity a prijímačky…
Na svoje prvé a najdôležitejšie ženy (popri matke) vo svojom živote, som nezabudol. Ich obraz a hlas sa mi aj dnes,  po rokoch, vybaví v pamäti…
Dobre komponovaný a kvalitný učiteľ dáva svojim žiakom viac, než zoberie od svojho chlebodarcu.
Dôraz je kladený na odbornosť a kvalifikáciu na úkor všeobecnej gramotnosti. Žiaci nevedia svoje vedomosti uvádzať do života aj na pozadí množiacich sa porúch správania, komunikácie, učenia a trvalej neschopnosti porozumieť čítanému textu (školské monitory)…
Nastupuje potreba duálneho vzdelávania, kopírujúca potreby a požiadavky pracovného trhu a zamestnávateľov…
Úroveň školstva klesá najmä vo vzťahu štátu k rodine a škole, z hľadiska ich spoločného jazyka, nesystémovosti riešení zo strany ministerstva školstva, záujmov a cieľov.
Alibizmus lieta medzi nimi ako Čierny Peter.
Jablkom sváru je zodpovednosť za deti. A jej tradičné „podsúvanie“ škole. Pribúdajú stále ťažšie zvládnuteľní žiaci, množia sa poruchy v komunikácii medzi žiakmi a učiteľmi…
Prvotnú zodpovednosť  nesie  rodina. Pripravuje svojho potomka na vstup do školy (osobná hygiena, etiketa, protokol, zvnútornená disciplína, úcta a rešpekt voči autoritám).
Ideál – dieťa prichádza do školy umravnené a dobre motivované . Pripravené stať sa subjektom vzdelávania a výchovy  (vyučovanie ako vštepovanie systému informácií, poznatkov a vedomostí do vedomia vzdelávaných a výchovy – vštepovanie systému etických, mravných, estetických hodnôt, do vedomia vychovávaných).
Škola dieťaťu poskytuje základy vzdelania a vzdelanosti. Učiteľ má žiakov učiť, vzdelávať a výchovne viesť a usmerňovať, podporovať rozvoj nadania, talentu, schopností, komunikatívnych, sociálnych a praktických zručností pre život, alebo ďalšie vzdelávanie, vrátane poradenstva pri voľbe životnej (profesijnej) dráhy a povolania. Otvárať obzory a možnosti vzdelania, radiť, odporúčať,  ponúkať, a pozitívne posilňovať .
Pedagóg je zneužívaný najmä slabým hodnotením spoločnosťou. Supluje prácu kohosi iného. Jeho úlohou je najmä príprava na vyučovanie. Ktosi mu pridáva nadbytočnú administratívu a kradne energiu. Učiteľský „stav“ stráca autoritu, dôstojnosť a majestát. Pre slovenské školstvo je príznačný syndróm straty zápalu, predčasného vyhorenia…
Školu a vzdelávanie treba postaviť z hlavy na nohy. Treba vedno zomknúť rodinu s deťmi a školou. Do pevnej triády. Pod dobrou gesciou, garanciou a ochranou štátu.
Kým si pravda obuje čižmy, lož obíde pol sveta. Koľko lásky dáme, malo by sa nám vrátiť.
Blíži sa Deň učiteľov. Je oslavou práce všetkých pedagogických pracovníkov, ktorých práca je poslaním a zaslúžia si za trpezlivosť a obetu úctu a aspoň slovné poďakovanie.