Zopár otázok pred druhým kolom

Občianska a voličská verejnosť má vo všetkých typoch volieb (referend) tajné volebné (hlasovacie) právo (výdobytok demokracie).
Majú toto právo poslanci, zástupcovia (zastupitelia) občanov, pri hlasovaní (voľbe) v zbore? Vždy? Kedy áno? Kedy Nie?
Majú občania, voliči právo vedieť, ako hlasujú ich, nimi volení, zastupitelia (poslanci)?
Je priama kontrola hlasovania (voľby) volených zastupiteľov (poslancov) občanmi, voličmi demokratické právo občanov, voličov? Vždy? Kedy áno? Kedy Nie?
Je verejná, otvorená a transparentná voľba (hlasovanie) zastupiteľov občanov v parlamente prvkom priamej demokracie? Áno? Nie?
Bolo manifestačné hlasovanie bez možnosti úpravy hlasovacieho (volebného) lístka za socializmu prvkom priamej demokracie alebo totality? Áno? Nie?
Je otvorená, transparentná verejná voľba kandidátov na ústavných sudcov prípad, kedy je taká voľba pre poslancov parlamentu prirodzený alebo arbitrárny imperatív (dohoda či rozhodnutie)? Koho a s kým? Proti komu? Za koho? Pre koho?
Do zajtra, pred hlasovaním, do 11-tej predpoludním, voľbou ústavných sudcov v druhom kole, o tom rozhodne ústavno-právny výbor, preskúmaním rokovacieho poriadku v časti tajné-verejné hlasovanie a uvedenie na pravú mieru údajnej, neopravenej  chyby: „V druhom kole bude pokračovať tajná voľba“. Hmm…
Otázky sebe i vám kladiem preto, že nejde o hlasovanie o zákone, bežnom či ústavnom, ale týka sa personálií zloženia ústavného súdu na ďalšie 12-ročné obdobie.
Význam voľby ústavných sudcov je daný významom inštitútu ústavného súdu.
Nehlasuje sa len o sudcoch ústavného súdu ale o vás, nás všetkých a kvalitách nášho života z pohľadu a položkách ľudských práv a práv…
A budúcnosti toho, čo sa Ústavou SR deklaruje a je deklarované ako právny štát…
Pre občanov, voličov, Ústava SR stanovuje právo na tajnú voľbu v Článku 30 (politické práva) takto:
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Čl. 74 (politické práva)
(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.
Je tajná alebo verejná voľba poslancov (zastupiteľov) všeobecne alebo v odôvodnených prípadoch v súlade s mandátom občanov, voličov?
Majú-nemajú občania, voliči, právo dožadovať sa verejného hlasovania (voľby) zo strany svojich volených zástupcov, ak to povaha veci, predmetu voľby, hlasovania, vyžaduje? Iba tak, pre kontrolu zaobchádzania poslancov s mandátom voličov? Ústava tento problém nerieši. Mala by? Nemala?
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan

P.S. Spomínam si na ešte socialistickú anekdotu o policajtovi, ktorému boli občanmi pri výkone jeho služby kladené rôzne otázky, ako či je Zem guľatá či plochá, aké má vzdelanie, či by dal pokutu aj sám sebe…
…a také blbosti: Viete, ako znela jeho koncová „vyhýbavá“ odpoveď?
No asi tak sa v otázke tajná či verejná voľba, majú pohlavári niektorých politických strán…
Ak by šlo o verejnú, odpolitizovanú voľbu, odborne a eticky spôsobilých kandidátov, volených verejným zhromaždením sudcov, prokurátorov, notárov, členstvom právnických odborových komôr, odpovede by boli jasné a jednoznačné… (tajná. Nie, verejná. Nie, tajná…) hahahh…bzzz…pst! 🙂
Mám-nemám pravdu? Či? Alebo mi patrí vyhýbavá odpoveď? Som policajt či poslanec národnej rady za stranu Smer? Tak fajn. Odľahlo mi.
Napokon nie otázka ale konštatovanie: Priama demokracia, typu trebárs švajčiarskej je v našich „končinách“ (Česko, Slovensko) nežiaduci, neštandardný prvok…
Lebo. Alebo vyhýbavá odpoveď.
…
Dokladám ráno, 14-teho:
Denník N je za verejnú voľbu aj v druhom kole, tak sa téme podrobne venuje s poukazom na chybu, ktorú si nik nevšimol a článok neuzamkol:
https://dennikn.sk/1381188/dankova-otazka-a-madejova-chybna-odpoved/?ref=tit
„Až do roku 2011 bola všeobecná úprava v rokovacom poriadku ohľadom tajnosti či verejnosti volieb opačná ako dnes.
Ustanovenie § 39 ods. 8 znelo: „Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“
Podrobne zargumentované stanovisko Via Iuris k tejto otázke pripomína dôvodovú správu novely z roku 2011, v ktorej sa píše, že sa navrhuje aj odtajnenie voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Že sa to v § 115 premietlo iba do úpravy odseku 1 a na odsek 2 sa zabudlo, je zjavná chyba. Že sa to odvtedy neopravilo, čím sa pokúša argumentovať aj Madejom pripravený návrh uznesenia ústavnoprávneho výboru, nie je žiadnym dôkazom, že nejde o vadu právnej úpravy, ale iba výsledkom prostého, hoci zahanbujúceho faktu, že si to doteraz nikto v parlamente nevšimol.“
…
Uznesenie ústavnoprávneho výboru: Hlasovanie v druhom kole bude verejné.
Uznesenie parlamentu na návrh pána Číža (Smer) po hlasovaní vyhlásil predseda Andrej Danko:
Hlasovanie sa z jedenástej predpoludním presunie na 17-tu hodinu, dôvod: stále pokračujúce koaličné rokovania.