Znovu ide o veľa!

Vraj nepoznáme Andreja Kisku. Priznám sa, sprvu som sa na neho pozeral aj ja ako na, metaforicky povedané,  vrece zemiakov. Postupne sa však ukazuje, že bol najvhodnejším z daných kandidátov a je to človek, ktorým sa dá v mnohých veciach inšpirovať.
Jedna jeho prednáška má omnoho užitočnejšieho a zaujímavejšieho čo povedať, než celé životné dráhy rôznych „štandardných politikov“, ktoré sú skôr odpudzujúcim príkladom úpadku ľudského druhu.

Začnem od konca. Andrej Kiska rozpráva o rozdiele medzi dosiahnutím šťastia a zarábaním peňazí a ich míňaním. Peniaze samotné nie sú receptom, na šťastie je potrebné byť hlavne spokojný. Mnohí bohatí ľudia sú stále nespokojní so sebou a svojím okolím, chcú niečo iné, ako práve majú, a vždy bude niekto, kto bude ešte bohatší, úspešnejší, krajší či mladší. Pokušenie a nespokojnosť tak nikdy neskončia.
Za seba ako autora blogu poviem, že jedným zo základov mojej spokojnosti sú dobré pomery v mojej krajine, na Slovensku. Je niečo úplne iné predstaviť sa ako niekto z krajiny, kde sa veci zlepšujú, kde sú ľudia spokojní a ktorá je príkladom pre iných, ako odniekiaľ, kde je nespokojnosť, kde vládne parta lúpežníkov, strpčujúca život všetkým ostatným.
Ruku na srdce, každý sa na prvý pohľad inak pozeráme na človeka, ktorý je z Albánska, ako na niekoho zo Švajčiarska. Je to na základe usporiadania v daných krajinách a nezmení na tom nič ani matka Tereza, krajina sa musí zmeniť od základov.

Ako sa dajú začať veci meniť? Zaujímavý je začiatok dráhy Andreja Kisku, keď po revolúcii išiel do Ameriky, aby si zarobil. Makal od rána do večera každý deň. Po roku a pol vložil zarobené peniaze do podniku, v ktorom mal pracovať, ale ktorý zakrátko skrachoval. Poučenie? Vybuduj niečo sám, nespoliehaj sa na „zabehnuté“ veci. Vyhrň si rukávy a podnikaj. Vypracuj sa od nuly.

A toto je presne to, čo na Slovensku najviac potrebujeme. Aby sa ľudia nebáli, vymýšľali a rozbiehali nové veci. Prezident s takýmto príbehom by bol inšpirujúcim príkladom, ako sa veci majú robiť a ako môže byť úspešný nielen jednotlivec, ale celá krajina. Takýto príklad – každodenne na očiach – môže spôsobiť obrovský obrat v myslení ľudí a ich nazeraní na svet.
Už nebudú na piedestále len skorumpovaní podvodníci, podporovaní nenásytnou oligarchiou, odkazujúci „Vy ste nič, my sme všetko, vašou úlohou je len plniť naše túžby a žiť v biede!“
Zbúrajme im tento piedestál a nahraďme ho novým: „Každý človek má právo realizovať si svoje predstavy primeraným spôsobom a byť úspešný!“

Dobrá lekcia, a nielen pre podnikateľov, je pasáž „myslite 5 rokov dopredu“, kde Kiska vysvetľuje na príklade Trianglu a Quatra, že všetko prebieha v cykloch. Podnikateľ nesmie byť naviazaný na to, čo je dnes, ale musí vždy rozmýšľať nad tým, ako budú veci fungovať zajtra, keď sa prostredie zmení.

Jeho firma Triangel vznikla vďaka vtedajšiemu rozdielu medzi pevnou maloobchodnou a veľkoobchodnou cenou, ktorý umožňoval použiť tento rozdiel na poskytnutie splátok bez navýšenia konečnej ceny.
Keď bol Triangel na vrchole, robiaci 25 tisíc zmlúv mesačne, Kiska s bratom založili Quatro, ktoré fungovalo na inom princípe, tentoraz štandardných pôžičiek. Quatro sa rozbiehalo pomaly, lebo klasický splátkový predaj nemal na Slovensku tradíciu. Keď sa však systém pevných maloobchodných cien u nás skončil, model Triangla bol odsúdený na cestu nadol a dopredu išlo práve Quatro.
Pri rozbehu Quatra sa začali na slovenskom trhu etablovať veľké zahraničné finančné spoločnosti. Málokto veril, že nejaká domáca firma by im mohla v splátkovom predaji konkurovať. Ale stalo sa a Quatro dominovalo. Zisk zostal na Slovensku, nešiel nadnárodným korporáciám mimo nášho územia.

Akú asi radu na úspešný a spokojný život by vedel dať „štandardný politik“?
Zožeňte peniaze na kampaň „vlastnou hlavou“ a potom dohadzujte miliardy cez zákazky vašim sponzorom. Berte si z toho provízie a zisk odliftujte cez nejakú firmu, napríklad „R.F. Development“, čo najďalej zo Slovenska.
Na každý ďalší mesiac vymyslite nové marketingové heslo a vymývajte ním voličom mozgy do zblbnutia. Nakoniec sa snažte stať prezidentom, aby ste mali imunitu a mohli dávať svojim kumpánom amnestie.
Tento „štandardný“ politicko-podnikateľský systém nás doviedol tam, kde sme.

O charite Dobrý anjel sa už napísalo veľa. Ja by som chcel vypichnúť jeden aspekt. Každý prispievateľ si vie pozrieť na čo presne idú jeho peniaze. Samotná prevádzka, sponzorovaná zakladateľmi, je striktne oddelená od používania peňazí na samotnú charitu.
Predstavte si, že by na podobných princípoch bola založená správa štátu.
Dalo by sa pozrieť, na čo odišli peniaze zo zaplatených daní. V mnohých oblastiach by sa to dalo nastaviť tak, že si platitelia daní sami budú určovať priority. Dajú viac na šport, alebo vysoké školy? Aké vysoké školy chcú podporovať zo svojich daní, technické, ekonomické, alebo „sociálnu prácu“? Alebo sa môžu rozhodnúť nepodporovať nejakú oblasť vôbec a ušetrené peniaze minúť na svoju rodinu.

Možnosti ako začať robiť veci lepšie sú obrovské. Máme šancu spraviť prvý krok k prosperujúcej krajine, ktorá môže byť príkladom pre ostatných.
Symbolicky je táto voľba o tom, či chceme začať meniť veci v náš prospech a zanechať našim deťom krajinu, kde sa môžu realizovať a byť šťastné, alebo chceme raj pre oligarchov zadupávajúcich do zeme všetko ostatné, čo sa hýbe.
Na záver ešte jedno – Nemci majú prezidenta nepolitika a je to najlepší prezident za dlhé roky.

Nech vás v sobotu sila sprevádza.