Značenie ciest na Slovensku je naozaj katastrofálne!

Hneď v úvode sa musím priznať, že aj v minulosti zhruba pred 14 – 19timi rokmi som to pri jazde autom po celom Slovensku nemal s orientáciou príliš ľahké, ale je pravdou to, že som takmer týždenne chodieval s manželkou a našou mladšou dcérou na tanečné súťaže v spoločenských tancoch, no to ako sú tie naše cesty teraz značené smerovými tabuľami, tak to by okrem mňa celkom určite nahnevalo viacerých vodičov…

Veď posúďte sami: v sobotu som sa vybral s manželkou, mladšou dcérou a s jej malou 2,5 ročnou dcérkou – čiže našou vnučkou – na dovolenku do obce Podhájska.

Doma som si pre istotu napísal aj podrobný plán obci a miest cez, ktoré sme museli prechádzať. Takmer po Veľký Krtíš sme to spoločnými silami ako tak bez problémov zvládli, no ten prvý problém nás postavil pred hotovú vec už iba necelých 10 kilometrov pred V. Krtíšom – v strede cesty bola postavená obchádzka, háčik bol len v tom, že už sa nikto neunúval dať označenie, že ktorým smerom je potrebné pokračovať, totiž tesne vedľa tej zátarasy boli až dve cesty /a pokiaľ ma pamäť neklame, tak ani jedna z nich nebola označená, že ktorá z nich je hlavná…

Podľa mapy, ktorú som si naštudoval sme mali prejsť celkovo z mesta Košice KE do obce Podhájska 292 km, a cesta autom malá trvať približne 254 minút /čiže necelú štvrťhodinku nad 6 hodín cestovania/ – nám táto vynútená obchádzka pridala ďalšiu 1 hodinu cestovania a ďalších „zbytočných“ 57,7 km – musím však podotknúť, že na tej obchádzkovej trase – „vďaka“ nedokonalému značeniu ciest sme s najväčšou pravdepodobnosťou najazdili minimálne ďalších 20 km a úplne zbytočne. A nebyť  výdatnej pomoci poniektorých občanov v obciach cez ktoré sme v danej chvíli prechádzali, tak by tých kilometrov určite pribudlo ešte viac…

O výtlkoch na našich cestách je už aj škoda hovoriť, lebo to už bude pravdepodobne slovenská rarita, len aby mali cestári vždy do čoho pichnúť, takže všetko sa javí tak, že darmo by chcel človek bojovať s prírodou a vetrom napr. na saharskej púšti takým spôsobom, žeby sa tam už nikdy nevytvárali pieskové duny – a takto podobne bojuje aj Slovák so Slovenskou byrokraciou.

Ale, keď sa nad tým vážne zamyslím, tak túto trasu by už hádam dokázal rýchlejšie prejsť aj Peter Sagan na svojom bicykli…

No, čo už? K tým vyše 7 hodinám musím ešte pridať 3 krátke vynútené cikpauzy a jeden menší nákup v potravinách, ale asi mi to všetci dáte za pravdu, že tých vyše 7 hodín cestovania už mala plné zuby nielen naša vnučka, ale aj my všetci.

Vychádza mi to tak, že v našej krajine to niekto rieši takto len s tým zámerom, aby si  vodiči /tí, ktorí to ešte nemajú/ dali do svojich aut zabudovať navigačné zariadenie a klimatizáciu…