Zmeny v zákone o dani z príjmov k 1.1.2014/1.2.2014

Zákonom č. 463/2013 Z. z. sa s účinnosťou k 1.1.2014 mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Ďalšia zmena s účinnosťou k 1.1.2014 vyplýva z novely zákona č. 650/2004 Z. z. zákonom č. 318/2013 Z. z., kedy sa do zákona o dani z príjmov znova vracia nezdaniteľná časť daná ako suma príspevkov, ktoré si zamestnanec zaplatil na doplnkové dôchodkové sporenie.

S účinnosťou k 1.2.2014 dochádza k zmene zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa zákonom č. 433/2013 Z. z.. V zákone o prídavku na dieťa sa od 1.2.2014 mení definícia nezaopatreného dieťaťa a definícia pojmu „sústavná príprava na povolanie“. Pretože podľa zákona o dani z príjmov je jednou z podmienok nároku na daňový bonus skutočnosť, že dieťa je nezaopatrené, respektíve že sa sústavne pripravuje na povolanie, majú tieto zmeny dopad aj na zmeny v posudzovaní nároku na daňový bonus od 1.2.2014.

*

Poznámka: článok je upravenou a zjednodušenou verziou príspevkov publikovaných na platenej stránke www.drak.porada.sk

Info o seminároch a videoškoleniach k zmenám od 1.1.2014 nájdete tu: www.porada.sk/skolenia/

Na seminár sa môžete prihlásiť emailom na reliaba@gmail.com

*

Z najzaujímavejších zmien vyberáme:

– mení sa spôsob určenia nepeňažného príjmu zamestnanca plynúceho pri používaní motorového vozidla na služobné aj súkromné účely,

– zjednocuje sa a zjednodušuje sa daňová evidencia o príjmoch a výdavkoch pre príjmy fyzických osôb podľa § 6 ods. 1 až 4,

– ruší sa oznamovacia povinnosť pri platbách v hotovosti,

– ruší sa oznamovacia povinnosť začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov,

– zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane,

– k úpravám dochádza v oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania,

– zavádza sa možnosť paušálnych výdavkov na pohonné látky pre fyzické osoby podnikateľov v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku,

– zjednocuje sa spodná hranica pre platenie štvrťročných preddavkov na daň fyzických a právnických osôb na 2500 eur,

– zjednodušuje sa poukazovanie 2 % podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa,

– zvyšuje sa sadzba zrážkovej dane z 19% na 35% na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentom (v rámci boja proti daňovým únikom cez „daňové raje“),

– atď.

Pozrime sa na niektoré zmeny podrobnejšie. V komentári sa zameriavame najmä na zmeny, týkajúce sa zdanenia príjmov zo závislej činnosti.

Použitie služobného vozidla na súkromné účely

Podľa doteraz platného zákona (§ 5 ods. 1 písm. a) sa za príjem zamestnanca zo závislej činnosti považuje suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely.

Od 1.1.2014 pri použití služobného vozidla aj na súkromné účely sa bude za príjem zamestnanca považovať:

– počas prvého kalendárneho roka od zaradenia motorového vozidla do užívania suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac,

– počas druhého až ôsmeho kalendárneho roka od zaradenia motorového vozidla do užívania suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely.

Pritom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.

Tento postup sa podľa § 52za prvýkrát použije za január 2014 a to aj v prípade, že zamestnanec dané motorové vozidlo používal už pred 1.1.2014.

Príklad

Zamestnávateľ v roku 2010 zakúpil a zaradil do majetku auto v hodnote 10000 eur. Toto auto má v roku 2014 k dispozícií aj na súkromné účely zamestnanec a mal ho k dispozícií aj pred 1.1.2014. Pretože v roku 2014 ide o 5.-ty kalendárny rok od zaradenia auta do užívania, vstupná cena auta sa zníži o 4 x 12,5% = 50%.

Suma daná ako 1% na účely nepeňažného príjmu je tak pre rok 2014 daná ako 1% z 50% z 10000 eur = 1% z 5000 eur = 50 eur na kalendárny mesiac.

Zjednodušenie daňovej evidencie o príjmoch a výdavkoch

Podľa doteraz platného zákona mohli daňovníci pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjmy z prenájmu nehnuteľností) viesť namiesto účtovníctva evidenciu o:

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,

c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Ďalej daňovníci s príjmami podľa § 6 ods. 1, 2 a 4 zákona o dani z príjmov mohli namiesto uplatňovania paušálnych výdavkov alebo vedenia účtovníctva viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie, ak:

– nemali zamestnancov,

– a ich príjmy (výnosy) v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 eur.

Od 1.1.2014 zjednocuje vedenie daňovej evidencie a rušia sa vyššie uvedené podmienky.

Po novom tak budú môcť uplatňovať preukázateľne vynaložené výdavky formou daňovej evidencie všetci daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 1 až 4). A to bez ohľadu na to, či majú zamestnancov a bez ohľadu na výšku príjmu (obratu). A bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú platiteľmi DPH.

Nová definícia daňovej evidencie uvádza, že ide o evidenciu o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)], d) zásobách a pohľadávkach, e) záväzkoch.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov (§ 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov) bude daňovník povinný viesť evidenciu o:

– príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

– zásobách a pohľadávkach.

Spoločníci v.o.s. a k.s.

Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti si od príjmov podľa § 6 ods. 7 a 8 môžu odpočítať výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona o dani z príjmov.

Umelci a autori s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov

Aj daňovník s príjmami z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona bude môcť viesť účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi, a to napriek skutočnosti, že sa v súlade so zákonom o účtovníctve nestane účtovnou jednotkou – rovnako ako tomu bolo doteraz pre daňovníka dosahujúceho príjmy z prenájmu.

Od 1.1.2014 si tak všetci daňovníci s príjmami podľa § 6 zákona, ktorí uplatňujú preukázateľné výdavky budú môcť vybrať, či budú viesť: – jednoduché účtovníctvo, – podvojné účtovníctvo alebo – daňovú evidenciu.

Zdanenie cien a výhier

Od 1.1.2014 sa pri zdanení cien a výhier v hodnote vyššej ako 350 eur zdaňuje len suma, ktorá prevyšuje 350 eur (do 31.12.2013 sa zdaňuje celá suma ceny alebo výhry, ak je hodnota vyššia ako 350 eur).

Znovuzavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

Pri novej zmluve o doplnkovom dôchodkovom sporení uzavretej po 31.12.2013 respektíve pri uzatvorení dodatku o zrušení dávkového plánu po 31.12.2013 k starej zmluve uzavretej pred 1.1.2014, bude mať účastník doplnkového dôchodkového sporenia od roku 2014 možnosť zníženia základu dane o príspevky, ktoré si zaplatil (platby zamestnanca) počas príslušného roka na doplnkové dôchodkové sporenie (pozor, do úvahy sa berú príspevky za rok „X“ zaplatené až do 31. januára nasledujúceho roka (§ 4 ods. 3 zákona).

Od základu dane si bude môcť odpočítať sumu ním (zamestnancom) zaplatených príspevkov, najviac však sumu 180 eur (čo pri sadzbe dane 19% znamená úsporu na dani 34,20 eura ročne). Prvýkrát sa táto možnosť uplatní pri podávaní daňových priznaní alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti v roku 2015 za rok 2014.

Daňovník, ktorý má starú zmluvu (uzatvorenú pred 1.1.2014), ku ktorej po 31.12.2013 neuzatvorí dodatok, nebude mať nárok na zníženie základu dane o zaplatené príspevky. Nárok nebude mať ani taký daňovník, ktorý by síce mal novú zmluvu resp. dodatok k starej zmluve, ale mal uzatvorenú ešte aj ďalšiu inú starú zmluvu , ku ktorej by neuzatvoril dodatok.

Ak by bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Príklad

Pán Martin uzavrel po 31.12.2014 novú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení. On sám ako zamestnanec zaplatil počas roka 2014 príspevky (do 31. januára 2014 za december 2013) v celkovej sume 150 eur. Túto sumu si uplatní ako nezdaniteľnú časť základu dane za rok 2014.

Pán Michal má zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení uzatvorenú ešte v roku 2009. Po 31.12.2013 k tejto zmluve neuzatvorí dodatok. Za rok 2014 zaplatí ako zamestnanec príspevky 120 eur – o túto sumu si nebude môcť znížiť základ dane za rok 2014.

Sadzba dane z príjmov pre právnickú osobu

Sadzba dane právnickej osoby sa znižuje z 23% na 22% (po prvýkrát pri podaní DP za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo po 1.1.2014, § 52za ods. 6).

Uplatnenie daňovej straty

Podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov si od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, bolo možné odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. V jednotlivých rokoch mohla byť daňová strata odpočítavaná nerovnomerne, podľa rozhodnutia daňovníka.

Od 1.1.2014 platí, že daňovú stratu možno odpočítať rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

 Podľa § 52za ods. 4 neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3.

Príklad

S.r.o. má za roky 2011, 2012 a 2013 daňovú stratu v úhrne 100.000 eur. Uvedená s.r.o. si daňovú stratu bude môcť odpočítať od základu dane vykázaného za roky 2014, 2015, 2016 a 2017, za každý z týchto rokov vo výške 25.000 eur.

Prepočítací kurz na prepočet cudzej meny na eurá

Podľa nového znenia § 31 ods. 2, ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije pri príjmoch:

1. priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem alebo

2. kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo

3. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo

4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Pri výdavkoch sa použije primerane postup uvedený pre príjmy v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

Do zákona sa tak doplnil doteraz chýbajúci postup stanovenia kurzu pri prepočte výdavkov u daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou. Spôsob prepočtu príjmov sa nezmenil.

Povinnosti zamestnávateľa

„Vyhlásenie“ podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, v ktorom si zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť a na daňový bonus, musí zodpovedať vzoru, ktorý určí finančné riaditeľstvo a zverejní ho na svojom webe https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/katalog-danovych-a-colnych/zoznam_vzorov_vydanych_fr_sr.

Ustanovuje sa pokuta za nevystavenie dokladu zamestnávateľom – potvrdenie o príjme alebo doplnené ročné zúčtovanie. Výška pokuty je najmenej 15 eur za jedného zamestnanca, najviac 30000 eur za všetkých zamestnancov (§ 38 ods. 9).

V tlačive „Potvrdenie o príjmoch FO zo závislej činnosti…“ sa ruší (chaotická) druhá strana, v ktorej sa uvádzali údaje o poistnom na sociálne a zdravotné poistenie (§ 39 ods. 5). Ak zamestnávateľ už nejakému zamestnancovi za rok 2013 „Potvrdenie“ podľa doteraz platného zákona vydal a tieto údaje v ňom nevyplnil, „Potvrdenie“ sa bude akceptovať“ (§ 52za ods. 3). Zároveň sa tieto údaje nemusia evidovať na mzdových listoch (§ 39 ods. 2).

V doklade o doplnenom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6) zamestnávateľ uvedie nielen údaj o vysporiadaní dane a daňového bonusu, ale aj zamestnaneckej prémie.

Podľa § 39 ods. 11 sa na hlásenie sa z hľadiska vyrubovacieho konania a sankcií nahliada ako na daňové priznanie (podľa zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok). Od 1.1.2014 sa zavádza pokuta za nepodanie, respektíve oneskorené podanie prehľadu, ale len v prípade, ak zamestnávateľ bol povinný prehľad podať a ak mu vznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, respektíve ak žiadal správcu dane o poukázanie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie. Správca dane neuloží zamestnávateľovi za nepodanie prehľadu sankciu podľa daňového poriadku.

Ustanovuje sa lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu v prípade, ak správca dane vyzve zamestnávateľa na opravu údajov v prehľade. Ak je  lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu (§ 39 ods. 14).

Ak v potvrdení o príjmoch podľa § 39 ods. 5 zistí zamestnanec alebo zamestnávateľ chybu, podľa § 40 ods. 7 opravné potvrdenie vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. Podľa doteraz platného zákona bolo možné vystaviť opravné potvrdenie len v prípadoch, ak to zistí správca dane, ktorý daňovú povinnosť daňovníka kontroluje a vydá dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubuje daň alebo rozdiel dane zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane.

Minimálna výška dane z príjmov

Zmena v § 38 ods. 7, § 40 ods. 5, § 46, nový § 46a.

Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur (do 31.12.2013 16,60 eura) … atď.

Nedoplatok dane, na daňovom bonuse alebo daň sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur (doteraz 3,32 eura). To sa týka podania daňového priznania i ročného zúčtovania dane.

Preddavky na daň fyzickej a právnickej osoby

Dolná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov právnických osôb a fyzických osôb sa nastavuje na 2500 eur. To platí od 1.1.2014, takže ak posledná známa daňová povinnosť (za rok 2012) právnickej osoby alebo fyzickej osoby nepresiahla 2 500 eur, od 1.1.2014 nemá povinnosť platiť preddavky.

Až do začatia nového preddavkového obdobia podľa § 34 (preddavkové je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období) sa samotné preddavky platia „po starom“ (§ 52za ods. 2).

Zrušenie oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti

Ruší sa § 49a ods. 8 vzhľadom na existujúci zákon, ktorý obmedzuje platby v hotovosti.

§ 49a ods. 8 stanovoval oznamovaciu povinnosť fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá má príjmy z podnikateľskej činnosti,  z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a ktorá v rámci tejto činnosti uskutočnila úhradu zdaniteľného príjmu v hotovosti fyzickej osobe neevidovanú v elektronickej registračnej pokladnici tejto fyzickej osoby a z úhrady nezrazila alebo nevybrala preddavok na daň alebo daň.  Oznamovacia povinnosť vznikla ak celková suma takýchto úhrad tej istej fyzickej osobe presiahla za kalendárny rok sumu 5 000 eur.

Použitie podielu zaplatenej dane (2%) na osobitné účely

Suma 2% zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nadol (§ 47 ods. 1, doteraz sa zaokrúhľovala na eurocenty matematicky).

Podiel zaplatenej dane je najmenej – 3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba, – 8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba (§ 50 ods. 2).

Pokiaľ ide o právnické osoby, účinnosť ustanovenia v § 50 ods. 1 písm. b) sa podľa § 52i predlžuje aj za zdaňovacie obdobie 2014.

Daňovník, ktorý je právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0, 5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0, 5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1, 5 % zaplatenej dane.

Podiel zaplatenej dane pre právnické osoby sa bude postupne znižovať až od roka 2015.

Daňové licencie pre právnické osoby

Zavádza sa daňová licencia pre právnické osoby (ľudovo „daň zo straty“). Daňové licencie sa po prvýkrát uplatnia pri podaní DP za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo najskôr 1.1.2014 (§ 52za ods. 7). Daňová licencia sa netýka daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2014 (§ 52za ods. 8).

Ďalej citujem zo zákona, nový § 46b.

„1) Daňovou licenciou je minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
2) Daňovú licenciu platí daňovník, ktorý a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom136bb) neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 480 eur b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom136bb) neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 960 eur c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat136bb) viac ako 500 000 eur, a to vo výške 2 880 eur.
(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu sa daňová licencia podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4) Daňová licencia je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(5) Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená,a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie.
(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa daňová licencia vypočíta vo výške súčinu 1/12 daňovej licencie podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7) Daňovú licenciu neplatí daňovník a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie, b) podľa § 12 ods. 3 a 4, c) ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,136bd) d) za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8 a 9.
(8) Nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a daňovou licenciou zaniká a) ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať daňovú licenciu alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 4, b) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je a) vyššia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte daňovej licencie podľa odseku 4 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti, b) nižšia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou bude možné započítať podľa odseku 5.
(10) Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť daňovú licenciu, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.“

*

ZMENY PRI POSUDZOVANÍ NÁROKU NA DAŇOVÝ BONUS – ÚČINNOSŤ K 1.2.2014

Zmena (technická) v posudzovaní, kedy je/nie je dieťa nezaopatrené a rodič tak má/nemá nárok na daňový bonus

Ide o špecifické prípady, kedy sa dieťa považuje za nezaopatrené – za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré:

– je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy (podľa § 19 ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z., školský zákon),

– sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (podľa § 97 zákona č. 245/2008 Z. z) alebo

– je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Naopak nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

– ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci (upresnenie), v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo

– ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Skutočne dôležitá zmena je však skutočnosť, že pri štúdiu na vysokej škole sa už nebude posudzovať, či bola dodržaná resp. či bola prekročená štandardná doba štúdia.

Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.  (zákon o VŠ) môže štúdium presahovať štandardnú dĺžku štúdia  určenú pre daný študijný program najviac o dva akademické roky. Nárok na daňový bonus tak bude mať rodič aj v prípade, že jeho dieťa opakuje  (opakovalo) ročník a štandardná doba štúdia tak bola prekročená. Platí to rovnako pre štúdium na prvom i druhom stupni VŠ.

Praktický dôsledok: Ak máte zamestnanca, ktorému ste do 31.1.2014 nepriznali nárok na daňový bonus, pretože dieťa pri štúdiu na VŠ prekročilo štandardnú dobu štúdia, od 1.2.2014 zamestnancovi môžete priznať daňový bonus.

Zmeny v definícií tzv. „sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie“

Pokiaľ ide o štúdium dieťaťa na strednej alebo na vysokej škole, za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje štúdium na strednej škole alebo vysokej škole v dennej forme (spresnenie v zákone o prídavku na dieťa).

Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia (podľa § 53 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z.) sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na takéto vysokoškolské štúdium.

Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium  uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka (1.9.). Ďalšia dôležitá zmena – doteraz platilo, že ak dieťa skončilo štúdium na strednej škole (zmaturovalo a pod.) a v období do 31. augusta daného školského roka začalo vykonávať zárobkovú činnosť (s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce) alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, tak rodič stratil nárok na daňový bonus.

Po novom nárok na daňový bonus zostáva až do konca školského roka, teda až do augusta vrátane, aj keď dieťa začne pracovať v pracovnom pomere, začne podnikať alebo sa prihlási do evidencie nezamestnaných.

Príklad

Dieťa zmaturuje začiatkom júna 2014. Od 7. júla 2014 začne pracovať v pracovnom pomere. Na VŠ študovať nebude. Rodič má podľa zákona o dani z príjmov nárok na daňový bonus do augusta 2014 vrátane. Po starom by nárok na daňový bonus za august už nemal.

Príklad

Dieťa zmaturuje koncom mája 2014. Od 1.júna 2014 začne vykonávať živnosť. Od septembra 2014 začne študovať na VŠ v dennej forme štúdia. Rodič má podľa zákona o dani z príjmov nárok na daňový bonus aj za mesiace jún – august 2014 a samozrejme aj od septembra 2014. Po starom by nárok na daňový bonus nebol za mesiace jún – august.