Zdieľam ako som prevzal a pár poznámok

Slovenský parlament 23. marca 101 poslancami uznesením odmietol Istanbulský dohovor a zaviazal ním vládu k späť vzatiu podpisu pod ním a zastaveniu procesov jeho ratifikácie.
Návrh uznesenia: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=465107
Text uznesenia: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=11415

Výzva vedúca k petícii Aliancie za rodinu začína vetou: „Milí priatelia, vyhodili sme gender ideológiu dverami a lezie nám oknom cez EÚ!“
https://www.podpisem.sk/petition/vyhodili-sme-gender-ideologiu-dverami-a-lezie-nam-oknom-cez-eu/?ts=06130209
Použitie plurálu „my sme“ má znamenať Slovensko. Nie je to tak. Je to len parlament. Vláda ako výkonná moc nekoná.
Spravodajské informácie žiaľ aj u mňa končia stanoviskom Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, a nesúhlasom jej členky Adriany Mesochoritisovej. Postavila sa nad vládu nie ako jej poradný ale nadriadený orgán a „zmietla zo stola“ aj parlament a jeho uznesenie. Tá dáma rovná sa Slovensko.
Vláda, súc viazaná parlamentom, mala okamžite vykonať všetky kroky vedúce k späť vzatiu podpisu Istanbulského dohovoru v roku 2011 Žitňanskou, oznámením stanoviska Slovenska Rade Európy. Je nečinná, nekoná. Opačné a teda uspokojivé poznatky nemám.
Platí na Slovensku ústava bez výnimky vždy alebo len selektívne? Je Slovensko právny štát? Alebo ako za Mečiara? Dokedy ešte?
Iná vec je, že Istanbulským dohovorom sa má zaoberať Súdny dvor EÚ. Vraj, píše Aliancia za rodinu, „členské štáty môžu podať námietky“. A prečo by mali? To už Slovensko nemá svoje suverénne a zvrchované insígnie a postavenie v rámci EÚ a Rady Európy? ? Slovenská parlamentná demokracia a republika je už úplne nesvojprávna? A Národná rada Slovenska je flagrantne ignorovaná jeho vládou?
Pre Radu Európy je záväzné uznesenie slovenského parlamentu a právny názor Súdneho dvora hoc čoho pre Slovensko nezaujímavý a pre Slovenskú republiku ľahostajný.
Pre podanie námietok niet dôvod. Odignorovať. Je úplne jedno, či budú alebo nebudú vznesené. Nevznášať.
Uznesenie slovenského parlamentu ako slovenskej zákonodarnej moci a právny akt slovenskej vlády ako výkonnej moci, je vo veci Istanbulského dohovoru záväzné pre celý európsky a ostatný svet. V opačnom prípade je namieste protestná nóta a v krajnom (mienené pre prípad len reálneho ohrozenia suverenity, zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenska) Rada bezpečnosti a obrany štátu a hlava štátu ako veliteľka slovenských ozbrojených síl.
Európsky parlament sa ale čoraz odvážnejšie správa ako parlament federatívneho superšátu EÚ. Platí Lisabonská zmluva o fungovaní EÚ vždy alebo len selektívne? Detto.
Uznesenie parlamentu je aj odpoveďou na výzvu poslancov Európskeho parlamentu z marca 2018, aby členské štáty EÚ urýchlene ratifikovali Istanbulský dohovor.
Aliancia za rodinu petíciou žiada ministra spravodlivosti Gábora Gála „aby ministerstvo spravodlivosti zaslalo Súdnemu dvoru EÚ písomné stanovisko v opore o uznesenie parlamentu“. Nie. Súdny dvor EÚ nie je adresát stanoviska Slovenska. Slovenská vláda mala poveriť ministra spravodlivosti, aby v mene vlády a Slovenska zaslalo oznámenie Rade Európy o späť vzatí podpisu Slovenska pod kontroverzným Istanbulským dohovorom s dodatkom, že „Slovenská republika sa Istanbulským dohovorom necíti byť viazaná a má dostatok vlastných právnych nástrojov na zamedzenie medziľudského násilia všeobecne a ďalej rozširuje a posilňuje prevenciu proti násiliu všetkého druhu“.
Vláda má vykonať všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že SR sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru. Vládu mal o prijatí uznesenia informovať predseda NR SR. Samozrejme, informoval. Riadnou cestou. Demokraticky prijaté parlamentné uznesenie nemá silu zákona ale pre výkonnú moc (vláda, exekutíva) je záväzné. Za ďalší postup je zodpovedná a na rade je slovenská vláda. Ak otáľa, lebo trebárs „však za chvíľu sú tu nové parlamentné voľby“ jej záväzok sa prenesie na novú vládu. Ale to už snáď bude „kompletný“ aj Ústavný súd.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Všetko okolo sú kecy, ktorými je úplne od veci a zbytočné sa nimi zaoberať. Ak kto chce a sa snáď aj nudí, môžete:
https://www.google.com/search?q=Parlament+a+istanbulsk%C3%BD+dohovor&oq=Parlament+a+istanbulsk%C3%BD+dohovor&aqs=chrome..69i57j0.13911j0j0&sourceid=chrome&ie=UTF-8
Viac informácií a vedomostí o krokoch slovenskej vlády nemám. A vy? Prečo? Alebo niečo mne i vám,  či  „strážnym psom“ demokracie médiám a mimovládkam za Istanbulský dohovor „ušlo“? Ibaže to, že sú „ticho“ ako myši, a vôbec „netlačia“ na vládu, ako na demokraticky zvolenú výkonnú moc, aby ako  exekutíva naplnila svoju ústavnú povinnosť, súc viazaná uznesením parlamentu, je tiež zrozumiteľný fakt.
Sú tu ale ostražití občania a voliči, žiaľ bez iných výkonných právomocí, mimo petičného práva, aby si vec okolo ich parlamentnými zástupcami odmietnutého Istanbulského dohovoru ustrážili legálnym spôsobom a demokratickými nástrojmi, samozrejme, len a vždy v riadnom súlade s Ústavou a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Slovenská vláda má ale s ústavou, zákonodarným parlamentným zborom a vôľou občanov, voličov a jasným, všetkým zrozumiteľným, uznesením parlamentu, akýsi všetkým neznámy problém.
Voči občianskej a voličskej verejnosti koná (nečinnosť) netransparentne. Trebárs ako prinajmenej člen vlády Miroslav Lajčák.
Netransparentnosť činnosti (nečinnosti) a krokov vlády sa na Slovensku stala zvyklosťou.
Dôvod: Nečinnosť je znak démona súhlasu „občianskej spoločnosti“ v úvodzovkách.
Záverečná irónia: Iniciatívu môže prevziať prezidentka Čaputová, reprezentantka výkonnej moci.