Zbavíme sa po voľbách Fica?

Už niekoľkokrát som si všimol, že v médiách sa hľadá líder pravice. „Chceli by ste aby sa Iveta Radičová vrátila do politiky?“

Pravica je od posledného fiaska v rozklade, a podobné otázky iba dokazujú, ako hlboko sa nachádza. Pravicoví voliči nezabudli na prevrátenie kabátu v otázke eurovalu, a nech si aktéri tvrdia čo chcú, fakt je že sa cítia byť zradení. Po pár zahraničných návštevách nádejná reformná premiérka zrazila opätky a obrátila sa chrbtom k svojim voličom. Nevraviac o tom, že kauzou platinových sitiek SDKÚ stihla ukázať, čo bolo hlavnou motiváciou snahy vládnuť v tejto krajine.
Zdá sa že neschopnosť opozičných lídrov dosahuje historické maximá, aj keď nominácia Pavla Hrušovského za spoločného prezidentského kandidáta je ťažko prekonateľný vtip.V médiách sa objavilo dokonca meno Richarda Rybníčka, čo by bol prekvapivý, či dokonca geniálny ťah, keďže je to jedna z mála osobností so silným príbehom, a nepoškvrnenou minulosťou, ten však podobné myšlienky zarazil už v zárodku, a rozhodol sa nešpiniť veľkou politikou.

Predstavme si ale čisto hypoteticky, že sa pravicové strany dohodnú, a nájdu pre voliča prijateľného kandidáta…Dnes tu máme podobný problém, ako pri posledných voľbách, namiesto eurovalu sú to však migranti.

Zdá sa, že podobne ako pri eurovale, drvivá väčšina voličov bez ohľadu na ktorej strane politického spektra sa nachádzajú, odmietajú minimálne kvóty prideľovania migrantov, ak už nie žiadnych. A tu nastáva veľký problém.

Po akom-takom odpore vlády ku kvótam, ktoré nám naordinovali lídri západoeurópskych elít, sa zdá, že Bruselskí byrokrati sa tejto myšlienky nevzdali,a snažia sa presadiť prerozdelenie ešte väčšieho množstva migrantov bez ohľadu na názory východoeurópskych krajín.
Pravicové denníky ako SME, či „Denník N“ jasne ukazujú, na ktorom brehu stoja, a nezdá sa že by opozičné strany okrem SAS (aká milá náhoda) mali iný názor.Výzvy na pomoc a solidaritu, sypanie si popola na hlavu, či priame obviňovanie Slovenskej verejnosti z necitlivosti nevytvára podmienky na spoločný boj proti oligarchickej, a skorumpovanej vláde SMERu. Nevraviac o strate milióna účastníkov referenda, ktorých opozičné strany stratili už dávnejšie.
Pri pohľade na západoeurópske krajiny zmietajúce sa vo vlne samovražedného humanizmu nevidieť žiadnu víziu, ktorá by reálne dokázala túto krízu zastaviť, naopak vyhlásenia Rakúska a Nemecka o ochote prijímať ďalších migrantov tsunami z Afriky len podporujú. Nadchádzajúca zima tiež neveští nič dobré.

A tak namiesto štandardných politických strán dostanú šancu strany, ktoré boli doteraz označované ako extrémistické. či sa dostanú do parlamentu je otázne, v každom prípade rozriedia už aj tak dosť riedkych voličov protismeráckej opozície.