Počet zobrazení: 3

Miesto pre ne, ale nielen jemu, dávajú „nezávislé“ denníky N a SME, pod „krytím“ názorového pluralizmu a liberalizmu. Pseudo liberáli a falošní demokrati ale v praxi interne aj externe robia opak: Ostrakizujú slobodný názor a presvedčenie, podľa boľševického hesla: „Kto nie je s nami, je proti nám!“ A „Čo sa nehodí, škrtnúť.“ Inak „nezvládnuteľný“ iný názor, než ten ich, blokujú aj s jej nositeľmi. Ale kriticky už na hrane verbalizácie a ich „liberalizmus“ hraničí s fyzickým násilím. Títo „liberálni demokrati“ sa navonok maskujú za údajných bojovníkov proti neo nacizmu a neo fašizmu. Majú mokré sny o cenzúre. Slovenskí „liberáli“.
https://komentare.sme.sk/c/20858569/poslite-kuffu-do-cirkusu.html
https://www.hlavnespravy.sk/havran-clankom-o-kuffovi-v-denniku-sme-porusil-eticky-kodex-novinara/1566922
Prostredníctvom klávesníc, rádia, televízie a v online digitálnom priestore webu a sociálnych sietí je ideologickej a politickej zloby a nenávisti toľko, že by stačila na otvorenú občiansku vojnu, ktorá zúri zatiaľ „len“ na webe a rozhranie tohto priestoru je otvorené dnu i von; abonenti vymožeností webu ju nosia vo svojich hlavách cez deň i v noci, žijú s ňou a rozdávajú ju okolo seba. Je ale neriadenou spoločenskou časovanou bombou.

Publicista Michal Havran to „skúšal“ v dobrej viere, že ak sa bude kryť „liberálnou demokraciou“ môže „fšetko“ a k tomu, keďže stále pokračuje vo varení svojich kanibalských „verejnoprávnych“ večerí v RTVS, je aj pre jemu podobných, akýmsi riadiacim a kontrolným semaforom možností, odkiaľ až kam je možné v slobode slova zájsť…
Aj tu musí platiť dopravný poriadok: Kde končia základné ľudské práva a práva jedných, začínajú tie isté práva iných. Tak káže zákon…

Veľmi nebezpečné pre demokratickú spoločnosť je, že persóny typu Michal Havran to, čo robia, robia bez akejkoľvek osobnej zodpovednosti, ako „len“ ich výlučné práva. A intenzitu svojich nenávistných útokov gradujú…
Akosi im, práve im, v dobrej viere, že sú pod ochranou USAID, NED a Sorosovej Open society foundation, ktorá kvičí, len jej skrivia vlások na hlave (Maďarsko CEU, rodové štúdie a mimiovládky…) ale nedochádza Werichovo:
„Nechtěl bych říct nebo napsat něco, co bych pak nerad četl nebo slyšel.“
Ibaže tieto transatlantické organizácie nabádajú svojimi zadaniami a úlohami nimi dotované a sponzorované súčasti mimovládneho sektora a liberálnych médií, a nimi použitých a zneužívaných užitočných idiotov, viesť spoločnosť k métam „liberálnej demokracie“ na ich obraz, ale od toho, že Havran a spol. spoločnosť znásilňujú a rozdeľujú metódami post demokratického liberálneho fašizmu, sa „filantropicky“ a alibisticky dištancujú a tvária sa, že oni nie sú: Pán Dicis et non facis je TEN, ktorý sa tvári, že nie je…
K Michalovi Havranovi si potom sadajú interní redaktori denníkov N a SME a ne sa nabaľujúce ľudsko-právne mimovládky a persóny okolo Peter Weisenbacher (Inštitút ľudských práv a jeho vyhlásenie vojny kresťanom a liberálno-fašistická anketa Homofób roka) Hana Fabry Prešpurská, Romana Schlesinger (Ježiš je sadomasochista) blogeri Benčík, Marec…
A s nimi neomarxistická spoločenská, anti slovakistická, národne vykorenenecká a rasistická (proti bielym) a proti etnická (Slovania, Slováci) spoločenská, kultúrna a umelecká luza novej neomarxistickej ľavice, a „vzorka“ predáci jej novodobého post a neomarxistického „proletariátu“: prostredie bratislavskej pseudo intelektuálnej kaviarne a „umelci“ novej neomarxistickej „progresívnej“ ľavice Kalmus, Lorenz a ich priateľská „družba“ s „antifašistickým“ blogerom Jánom Levosklavom Benčíkom…

Slovenská kultúrna „elita“ Lorenz a ich, pre nich, v ich mene, píšuci bloger Ján Benčík:

Ľuboš Lorenz po „pracovnom“ úraze:

Dokonca „demokratkou, tiež liberálkou“ Clintonovou chránená „umelecká skupina“ proti ruských aktivistov Pussy Riot (čert či diabol, len nech je proti ruský):

Čo v živote dokázali títo darebáci? A ďalší z ich okruhu a prostredia: Až čo všetko možno subsumovať pod pojem demokratická ochrana slobody slova a prejavu ako základné ľudské právo?
Namiesto Havrana je ale „riešený“ T.E. Rostas, autor článku Klin židov medzi Slovanmi, na podnet im podobného Pavla Sibylu:
http://www.extremisti.eu/2017/06/06/casopis-zem-a-vek-zacali-trestne-stihat-za-clanok-o-zidoch/
http://nadhlad.com/content/klin-zidov-medzi-slovanmi
https://gloria.tv/photo/wefYm1ks4yPs4CLSravYS2KzJ/replies

A čo v živote dokázal tento?

V neposlednom rade mi je znova treba zmieniť aj útok zmienených „liberálnych“ médií (líder – Denník N) na gymnazistu Líviu (písal som o tom viac krát v mojich predošlých článkoch)…
Boj proti extrémizmu sa nesie najmä na vlne odvekého antisemitizmu a údajného „rasizmu“ sprava, a na ľavicový extrémizmus, ale s opačným vektorom, z dielne novej neomarxistickej ľavice sa „zabúda“. Pridajte k tomu aktivistický návrh Andreja Danka na uznesenie parlamentu, ktorým má byť prijatá definícia antisemitizmu, ktorá má (ale to kapitán Tomtom nevie…) uľahčiť život sionistom a „prácu“ OČTK…
No, ale medzi vtákov z čeľade havranovitých, kam patrí aj Ján L. Benčík ako „biela vrana “ už konečne v rámci potrebnej „vtáčej biodiverzity“ do prostredia verejného mediálneho priestoru vrán a havranov on line „vletela prvá lastovička“:
Dokument Tlačovej a digitálnej rady Slovenskej republiky z 18. októbra 2018 na slobodu slova bez hraníc, odpovedá explicitným stanovením jej hraníc, k tomuto darebáckemu komentáru Michala Havrana v denníku SME:

Rozhodnutie 10/2018

Č. K. 10/2018
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky v zložení Mgr. Alena Pániková – predsedníčka, JUDr. Ing. Andrej Schwarz, LL.M – podpredseda, Ing. Ivan Podstupka – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Marek Ogurčák, PaedDr. Pavol Múdry pod č. k. 10/2018 na zasadnutí dňa 18. októbra 2018 o podnete na preskúmanie navrhovateľa – Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, zastúpeného advokátom a konateľom JUDr.Mgr. J.Č.zo dňa 23. 7. 2018 týkajúci sa článku zo dňa 27. 6. 2018 autora Michala Havrana publikovaného na internetovom portáli denníka SME na adrese https ://komentare.sme.sk/c/20858569/poslite-kuffu-do-cirkusu.html. vydavateľa Petit Press a.s. Lazaretská 12, 811 08 Bratislava podľa § 8, ods. 6 Rokovacieho poriadku Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike
ROZHODLA TAKTO:
Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky konštatuje, že redakcia sme.sk publikovaním materiálu s názvom Pošlite Kuffu do cirkusu dňa 27. 6. 2018 porušila Etický kódex novinára, a to Článok II., ods. 1: Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti. Súčasne Článok IV., ods. 1: Novinár bez súhlasu dotknutej osoby nesmie písať, hovoriť o skutočnosti a zobrazovať skutočnosť tak, aby zasahoval do súkromného života dotknutej osoby; môže tak urobiť iba v prípade, že verejný záujem si vyžaduje poznať jej súkromie; nesmie znižovať jej dobré meno, česť a dôstojnosť, pokiaľ osoba sama nevyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo vzbudzuje pohoršenie.
Tlačová rada vyslovuje v súvislosti s uvedeným konaním odporcu upozornenie.
Rada zároveň vyzýva vydavateľa sme.sk, aby uverejnil toto rozhodnutie po jeho doručení v najbližšom možnom vydaní periodika.
https://trsr.sk/rozhodnutie-102018/
Odôvodnenie
Tlačovo-digitálnej rade Slovenskej republiky bola doručená sťažnosť na porušenie zásad novinárskej etiky a Etického kódexu novinára od oznamovateľa: Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava týkajúca sa článku zo dňa 27. 6. 2018 autora Michala Havrana publikovaného na internetovom portáli Denníka SME na adrese
https://komentare.sme.sk/c/20858569/poslite-kuffu-do-cirkusu.html
Sťažovateľ – Čarnogurský ULC s.r.o., zastúpený advokátom a konateľom JUDr.Mgr. J.Č. sa domnieva, že došlo k porušeniu Etického kódexu novinára v Článku IV., ods. 3.
Dňa 10. 8. 2018 zaslala TR SR redakcii sme.sk, šéfredaktorke Beate Balogovej, výzvu na vyjadrenie v lehote 30 dní od doručenia. Vo výzve TR SR žiada o preskúmanie, či došlo k porušeniu zásad novinárskej etiky a či môže redakcia toto porušenie uviesť na správnu mieru. Zároveň požiadala, aby redakcia v odpovedi na výzvu uviedla, či tak urobila a v čom spočíva prípadne vykonaná náprava.
Vyjadrenie šéfredaktorky B.B. bolo TR SR doručené v stanovenej lehote. Šéfredaktorka v ňom uvádza, že “vzhľadom na podané trestné oznámenie považujem podanie pána Č. na TR SR za účelové”. Samotné podanie podľa vyjadrenia B. B „svojím jazykom, formou a filozofiou navodzuje dojem, že je súčasťou snahy kriminalizovať názor a zastrašiť autora, ktorý používa iróniu, aby upozornil na zneužívanie katolíckej viery na šírenie extrémistických názorov a vnášanie nenávisti do spoločnosti.“ Podľa stanoviska šéfredaktorky používa autor Michal Havran iróniu a expresívny jazyk, aby upozornil na vystúpenia Mariána Kuffu, ktorý v minulosti označil homosexuálov za masových vrahov a pri presadzovaní zákazu potratov sa spájal s fašistickou ĽSNS. “Havran reagoval svojím „výkrikom“ v čase, keď sa katolícka cirkev nedostatočne dištancovala od kňazov, ktorí prejavujú sympatie k fašistickému slovenskému štátu a samotný Kuffa a jeho priaznivci zradikalizovali diškurz spôsobom, do ktorého sa bez irónie a hyperbolizácie autor zapojiť nemohol,” uvádza sa v stanovisku. Šéfredaktorka pripojila link na text na podporu Michala Havrana, ktorý podpísali viacerí teológovia, historici, publicisti a kňazi (text bol publikovaný na komentare.sme.sk). O preskúmaní porušenia zásad novinárskej etiky v rámci redakcie, resp. o vykonanej náprave sa šéfredaktorka vo svojom stanovisku nezmienila.
TR SR preskúmala podnet sťažovateľa Čarnogurský ULC, s.r.o., zastúpeného JUDr. Mgr. J.Č. Podnet sa týka článku Pošlite Kuffu do cirkusu s podtitulom Prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci a medzititulkom Mária ako Barbie. Podávateľ podnetu uviedol link, na ktorom sa článok nachádza. Autorom článku je „osoba vystupujúca pod menom Michal Havran, pričom na stránke je uverejnená aj fotografia publicistu menom Michal Havran.“ Podávateľ zároveň uvádza, že uvedená adresa Článku je tzv. autorskou stranou Michala Havrana, ktorá sa nachádza v časti komentare.sme.sk.
Podávateľ ako dôkazy k svojmu podaniu uvádza link na predmetný článok a cituje Článok IV., ods. 3 Etického kódexu novinára: „Novinár nepodnecuje nenávisť, ani diskrimináciu založenú na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii. O príslušnosti ľudí k menšine informuje iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná.“
Ďalej sa podávateľ v sťažnosti opiera o viacero príkladov z praxe Európskeho súdu pre ľudské práva v kontexte náboženských názorov a viery, urážky osobného presvedčenia, nenávistných prejavov a odvolaním sa na výrok: „tolerancia a rešpektovanie dôstojnosti všetkých ľudských bytostí predstavuje základ demokratickej a pluralistickej spoločnosti.“
V ďalšej časti rozsiahlej sťažnosti podávateľ analyzuje pojem „nenávistný prejav“ a konštatuje, že právo na slobodu slova nie je absolútne: “Článok zasahuje nielen do integrity osoby kňaza Kuffu, ale aj do náboženskej viery. Autor zneužil právo vyjadriť sa na bezdôvodné zneuctenie katolíckeho náboženstva a cirkvi.
Autor výrazne prekročil hranice slobody prejavu, pretože porušil povinnosť zdržať sa do najvyššej možnej miery prejavov, ktoré sú s ohľadom na objekt uctievania voči druhým zbytočne urážlivé a vulgárne.”
Podľa názoru podávateľa autor predmetného článku znevažuje samotnú podstatu rímskokatolíckeho náboženstva, zneucťuje základné náboženstvom hlásané pravdy. Podanie ďalej konštatuje, že „autor klamal o tom, že cirkev bola k predmetnej závažnej veci ticho a cirkevné kruhy sa k téme potratov a návrhu ĽSNS nevyjadrili,“ a na podporu konštatovania prináša zdroje, kde sa predstavitelia cirkvi vyjadrili.
Sťažovateľ ďalej označuje článok za „nenávistný útok na katolícku cirkev a jej predstaviteľov, ktorý nemá opodstatnenie a nemal by byť akceptovaný. Konanie pána Michala Havrana ako tzv. „novinára a publicistu“ nepochybne podnecuje nenávisť, vyznieva opovrhujúco a diskriminačne vo vzťahu ku katolicizmu ako náboženskému vyznaniu a je v hrubom rozpore s princípom spoločenskej zodpovednosti, keďže svojím Článkom hlboko zasiahol do ľudskej dôstojnosti, práv a slobôd iných a otvorenou vulgárnou formou podnecoval nenávisť, pričom znevažoval a hanobil kresťanstvo a Cirkev ako také.“
V podaní sa tiež uvádza, že dňa 3. 7. 2018 bolo na Generálnu prokuratúru podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu a konštatuje, že podanie bolo aj medializované.
TR SR sa zaoberala sťažnosťou, stanoviskom šéfredaktorky Beaty Balogovej a preskúmala predmetný článok s titulkom Pošlite Kuffu do cirkusu. Sťažovateľ vo svojom podaní uvádza, že autor prekračuje „hranice normálnosti“ – TR SR konštatuje, že neexistuje fixná hranica normálnosti. Ide o merítko s vysoko individuálnym nastavením. K ďalšiemu z konštatovaní v sťažnosti “autor prekročil hranice slobody prejavu a naplnil znaky extrémistického trestného činu hanobenia národy, rasy a presvedčenia“
Rada upozorňuje, že druhá polovica tohto konštatovania – naplnenie znakov extrémistického trestného činu – nie je predmetom skúmania TR SR.
Pri skúmaní predmetného článku Rada identifikovala výrazové prostriedky, ktoré možno označiť ako neopodstatnené a neadekvátne. Ide o spojenia: Prelátom vyhovujú čo najdebilneší veriaci (podtitul článku), autorova charakteristika v článku menovaného katolíckeho kňaza Mariána Kuffu: pôsobí ako vyšinutý, okrajový blázon, jeho bláboly a hlúposti, pôsobí ako vyšinutý metafyzický predátor, jeho reči sú hlúpe rovnako ako u sektárov či označovanie kňaza slovom “henten” alebo ako muža „v sukni“. Autor v článku uvádza: „je nejaké odtiaľ potiaľ“.
Optika zásad novinárskej etiky a slušnosti platí nielen pre novinárov ale pre všetky verejne činné osoby vo verejnom mediálnom priestore v tlači alebo na webe on line.
Hranica vkusu a adekvátnosti nie je pevne nastavená, nie je definovaná legislatívou alebo inou normou. Jej lokalizácia je prísne individuálna a závisí od hodnotového, etického a skúsenostného nastavenia tak autora, ako aj čitateľa.
Základnou úlohou Rady je napomôcť kultivovanie verejného priestoru a verejnú diskusiu v tlačových a digitálnych médiách a to dbaním na dodržiavanie základných etických štandardov zakotvených v Etickom kódexe novinára. V tomto rámci Rada aj posúdila predmetný článok Michala Havrana.
Každý komentár sa nepochybne vyznačuje určitou mierou subjektivity aj expresivity. Predstavuje názor komentujúceho a teda jeho vlastné hodnotiace úsudky, ktorými komentuje určitý spoločenský jav.
Prezentovanie názoru predpokladá i predostretie určitých úvah a argumentov komentujúceho, ktoré umožňujú čitateľovi sledovať myšlienkové pochody komentujúceho smerujúce k formulácii prezentovaného názoru.
Z článku nebolo možné vyčítať, čo je dôvodom tak kritického názoru na Mariána Kuffu a veriacich, ktorí zdieľajú hodnoty, ktoré pán Kuffa reprezentuje. Tým autor zredukoval svoj komentár na znôšku invektív na formu, akou M. Kuffa prezentuje svoju vieru a svoje postoje a na výzvu na vylúčenie takýchto ľudí z verejnej diskusie.
Čo však Rada vníma kriticky je, že tento článok vo svojej podstate predstavuje apel na ostrakizovanie určitej skupiny obyvateľov, ktorí zdieľajú názor prezentovaný Mariánom Kuffom a nie je ho možné vnímať nijak inak, ako výzvu autora článku vylúčiť takéto názory a ľudí reprezentujúcich tieto názory z legitímneho spoločenského diskurzu a robí tak navyše mimoriadne hrubým a neúctivým spôsobom.
Tento komentár autora možno úrovňou i obsahom zaradiť medzi tzv. nenávistné prejavy (hate speech), nie nepodobné v dnešnej dobe, žiaľ, častým fašizoidným prejavom. Komentár totiž priamo vyzýva na potláčanie práv iných, menovite práva slobody slova osôb s náboženským vyznaním. Znevažovanie prejavov viery iných ľudí (aj keď sa s nimi autor článku nemusí nijako stotožňovať) je mimoriadne neúctivé a urážlivé a to bez ohľadu, či ide o prejavy viery kresťanov, moslimov, židov či veriacich iných náboženstiev.
Vsuvka (súvislosti):
Ak má na svoju nenávistnú rétoriku „právo“ Havran, berú si ho aj diskutéri, navyše pod krytím anonymitou:
K protiprávnym skutkom v rámci „slobodných“ a otvorených diskusií vo verejnom mediálnom priestore tlače aj digi on line patrí hate speech, ad homine (útoky na osobu) kyber hate, kyber šikana a kyber crime…
Deje sa tak najmä v priestore anonymných diskusií, kde dochádza k flagrantnému porušovaniu základných ľudských práv zúčastnených na osi neanonymný autor versus anonymní diskutéri, a to v časti rovnosť práv a rovnaké zaobchádzanie, čo je výhrada k anonymite diskusií…
Ak má byť slobodná demokratická spoločnosť otvorená, slobodná a demokratická, nesmie byť anonymná, pretože anonymita v slušnej spoločnosti patrí len do súkromia, kde je ľudsko-právne chránená nie do verejného priestoru, a anonymita verbálnych prejavov vo verejnom mediálnom priestore nemá oporu o nič. Je anti demokratická…
Anonymita má legálnu oporu vo voľbách, a podľa názoru skupiny poslancov, majú byť odmietané aj anonymné podania, trestné oznámenia a pod. No, to je jedno, lebo ak sa OČTK (prokuratúra a PZ) dozvedia o podozrení, aj na základe anonymu, že môže ísť o protiprávnu, alebo trestnú činnosť, sú povinné konať na podnet aj bez neho.
Poznámka: V prípade hoaxov, bullshits alebo fake news, sa nemusí ale môže jednať o trestný čin, trebárs šírenia poplašnej správy, alebo lžou a polopravdami pokusu o ovplyvnenie, manipuláciu verejnej mienky (propaganda a anti propaganda)…

…
Takéto nenávistné, najmä anonymné (krytie) prejavy sú mimoriadne nebezpečné, lebo v prvom slede smerujú k potlačeniu práva prejaviť svoj názor určitej skupine osôb. Veľmi často v druhom slede totiž vedú i k potláčaniu ďalších práv – slobodného prejavovania náboženského vyznania a viery, či obmedzovania ďalších, najmä základných ľudských práv.
Nenávistné prejavy potláčajú kultivovanú diskusiu, vytvárajú atmosféru nenávisti a strachu a vytvárajú v spoločnosti pocit, že určité názory sú menej „hodnotné“ ako tie, ktoré zastáva sám autor a preto podľa neho nepatria do 21. storočia, akurát tak nanajvýš do cirkusu. Pretože zjavne je to autor, ktorý dokáže formulovať (jeho vlastnými slovami) „vecné a odborné postoje, k témam, ktorými žije európska, technologická spoločnosť 21. storočia.“ Žiadne vecné postoje však autor vo svojom komentári nijako nevyjadril a ani len nenaznačil.
Rovnako Rada považuje za neprijateľné, ak autor článku bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôkazov alebo skutočností verejne tvrdí, že „existuje podozrenie, že Kuffa zneužíva sociálnu mizériu a závislosti svojich klientov na to, aby im vymýval mozog nezmyslami, ktorých devastačné účinky na myseľ sú rovnaké ako alkoholizmus a drogy.“
Úlohou Rady je brániť slobodu prejavu a slobodného šírenia názorov. Niet však slobody bez zodpovednosti. Sú to práve média, ktoré spoluvytvárajú kultúrnu úroveň spoločnosti a ktoré vedia spoločnosť tak kultivovať ako aj radikalizovať, či otupovať etické a morálne hodnoty slušnosti, úcty a rešpektu. A práve preto majú veľkú zodpovednosť.
Rada zároveň konštatuje, že trestno-právne stíhanie názorových oponentov neprospieva slobode slova a ani verejnej diskusii a v demokratickej spoločnosti by nemala mať miesto.
O to viac však zohráva svoju úlohu etická samoregulácia a morálne odsúdenie názorov, ktoré svojou povahou alebo obsahom prekračujú základné medze či už novinárskej etiky, alebo obyčajnej ľudskej slušnosti a morálky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, rešpektujúc právo na osobný názor, formu jeho šírenia a slobodu prejavu sa TR SR uzniesla na tom, že použité výrazové prostriedky sú za hranicou etiky a slušnosti. Celkové vyznenie predmetného článku smeruje k znižovaniu dobrého mena, cti a dôstojnosti konkrétneho človeka ako aj skupiny obyvateľstva stotožňujúcej sa s názormi, ktoré tento človek verejne reprezentuje. S ohľadom na vyššie uvedené Rada dospela k rozhodnutiu, ktoré je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady. Ak sa ale vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú samy o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania, na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku Rady).
V Bratislave dňa 18. októbra 2018: Mgr. Alena Pániková, predsedníčka TR SR

…
Pán „redaktor“ STV Michal Havran, a dramaturg „večere“ ak je otvorený, liberálny, demokratický, pluralitný (vyváženosť) slobodný, nezávislý, objektívny, kritický a čo ja viem čo ešte „fšetko“ čím nie je, nech zvolá k rozhodnutiu Tlačovej Rady SR „večeru“ a spoza svojho „vrchstola“ ako „predsedajúci“ aspoň dvom pozvaným odborníkom na novinársku etiku a etiketu a podá slovenskej verejnosti svoje stanovisko, ospravedlní sa a s divákmi sa už konečne rozlúči…
Boh ma „vyslyšal“ v prípade „tiež verejnoprávneho“ redaktora B. Dobšinského, možno to urobí aj v prípade toho kaviarenského teológa a pseudo filozofa, ktorý v živote nič, vôbec nič nedokázal, iba slovom a písmom nenávidieť, redaktora a publicistu Michala Havrana…

Otázka čitateľskej verejnosti, a najmä predplatiteľom tlačenej a elektronických verzií SME alebo Denníka N môj dovetok (záver rozhodnutia Rady):
„Rada zároveň vyzýva vydavateľa sme.sk, aby uverejnil toto rozhodnutie o porušení etického kódexu po jeho doručení v najbližšom možnom vydaní periodika.“
Keďže nie som predplatiteľ ani jedného z denníkov, Denník N a denník SME sú dvojčatá s rovnakou krvnou skupinou, neviem, či si denník SME splnil príkaz Rady. Bolo-nebolo zverejnené v tlači aj na webe?

Nie som za „Slušné Slovensko“ (hnutie). Som za právny štát. Potom aj Slovensko bude slušné. A bude mať aj slušné médiá…
Ak Denníky N a SME budú vo svojej neo liberálno a neo fašistickej novinárskej praxi a trende pokračovať, je tu na mieste aj dobrá otázka: Je ich doterajšia mediálna činnosť a aktivity nad rámec a mimo Kódexu novinára v súlade s účelom registrácie a poslaním týchto denníkov?
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan