Zásadné nedorozumenie

Umelý konflikt. Nedorozumenie, ústiace do kresťanofóbie liberálov ateistov voči veriacim; nie, v relácii to priam nebolo cítiť, obe strany k sebe boli „mierumilovné“ ale na pozadí, cez „akademičkin“ (kultúrna antropológia, neomarxistická sociológia) dôraz na liberálnu slobodu (znásobená a posilnená sloboda), tam jemne naznačovaný odstup a odpor bol.

Katolícky kňaz Marián Gavenda sa Kataríne Popelkovej (Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV) pokúšal márne vysvetliť, že:
Ľudská bytosť má tri rozmery: Hmotný (telesný, materiálny) duševný (psýché, duša, néfeš) a duchovný (rúach). To sa tá kultúrna neomarxistka v jej škole neučila…
Študujúca všetky možné sviatky, obhajovala právo na slobodnú voľbu spôsobu trávenia sviatočného času…
Liberáli (neveriaci) chcú mať oddych, relax, čas pre seba a rodinu a maximálnu slobodu spôsobov trávenia voľného času… (mali ho aj predtým, lebo vynútený zákaz mobility, karantény…).
Voľno majú to každý bežný víkend, o to viac si to chcú užiť cez sviatky. Doma je po celý čas žiactvo a študentstvo…
Núdzové opatrenia platia cez sviatky i po nich; symbolických ďalších štyridsať dní, ako tých, ktoré strávil Ježiš na púšti… (príprava na jeho veľké skutky). Tých štyridsať dní núdzového stavu je len príprava na ďalší núdzový stav…
Pre pred veľkonočné obdobie (koniec fašiangov) je príznačná vnútorná očista, pôst, vrcholiaci kresťanským „zeleným“ štvrtkom (čas spovedí a pokánia) Veľkým Piatkom (ukrižovanie a pochovanie Ježiša), Bielou smutnou sobotou,  a radostnou Veľkonočnou Nedeľou…
Veľkonočné sviatky majú dva rozmery (bez poradia):
Duchovno-kresťansko-náboženský : Smrť Ježiša a radosť z jeho ním ohláseného zmŕtvychvstania pred Sanhedrinom): „Zborte tento chrám, a za tri dni ho postavím!“ Ján 2:19
Pre kresťanov je Veľká noc silnejšou, než Vianoce (narodenie Ježiša).
Pohanský: Vítanie jari a nového života po „mŕtvej“ zime, pálenie a topenie Moreny (slovanská bohyňa zimy a smrti)…
Oba rozmery sa v ľudovom zvykosloví a tradíciách stretávajú s kresťanským kánonom…
S odkazom „akademičky“ na spoločenské premeny v 20. storočí, so zdesením konštatujem:
Vedkyňa ani len nenaznačila, že aspoň tuší trojrozmernosť ľudského bytia… „uviazla“ v plochom horizontálnom dualizme (dichotómia) tela a duše; mimo priestorovú triádu (trojuholník) pridávajúcu ľudskej bytosti ako osobe jej tretí ľudský, vertikálny rozmer.
Posúďte sami: https://www.ta3.com/clanok/1207216/aky-vyznam-ma-velka-noc.html
Konštatujem, že duchovno sa zo života ľudských bytostí vytratilo. Alebo, má iný, dnes odlišný význam od pôvodného pojmu duchovno; a ako zložka ľudskej osoby slabne a vytráca sa…
Na jej miesto sa tlačí potreba oddychu a relaxu: Sú ľudia, ktorí stále odpočívajú, relaxujú, čerpajú nové sily, ale nik nevie, na čo.
Živé ľudské osoby sa menia na položivé-polo mŕtve chodiace, pracujúce, konzumujúce, odpočívajúce a relaxujúce, hoc športujúce zombie…
Nie (rovnováha tela a duše) nezabudol som na šport a pohyb na čerstvom vzduchu… (Gavenda zmienil aj antickú kalos aghatos, v dobe polyteizmu, ibaže: „v zdravom tele zdravý duch“  a kalos (krásny) a aghatos (dobrý) nie je to, čím je duchovný rozmer ľudskej osoby, ktorá spoznala svoj pôvod v jedinom Bohu (judaizmus) a evanjeliá (kresťanstvo) ktoré napokon prijali aj novovekí Gréci…
https://en.wikipedia.org/wiki/Kalos_kagathos
A takto sú prežívané Vianoce i Veľká noc. Porekadlo: „V zdravom tele zdravý duch“ nemá nič spoločné s kalokagatiou ani duchom (mieni sa duša; intelekt s príslušenstvom plus emócie a city).
Áno, 20. stor. nástupom liberálnej ideológie neomarxizmu prinieslo zásadné zmeny v existenčnej a existenciálnej vrstve toho, čomu hovoríme ľudská bytosť západného civilizačného okruhu…
Zmeny sa prejavujú aj vo vrstve kultúry a umenia. Nemá duchovný rozmer.
Do kontrapunktu pridávam piatkový rozhovor s kardinálom Josefom Dukom, primasom, arcibiskupom pražským (jedna z mojich autorít):
https://www.ceskatelevize.cz/porady/10095426857-interview-ct24/221411058040402/

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan