Zajace z klobúka a iné zdravé mäso

Tak už smrdia pýchou aj ryby. Kdejaká tučná makrela sa otŕča v cudzích šupinách a preťahuje nám medový motúz popod žiabre, že je ona veru iná rybka, minimálne o päť eur drahšia na kilogram živej váhy. Čo na tom, že je vákuovo balená, to sa teraz tak nosí.

Máme sa náramne dobre v dnešnom svete. Na pultoch čo si len zažiadaš a ak na to máš, pod pultom aj to o čom iný nesníva. Ktosi mi vravel, teda viem kto ale vy ho nepoznáte, že po obchodovaní s drogami a s ľuďmi je obchod s chránenými či ohrozenými druhmi zvierat tretí najvýnosnejší biznis v nelegálnom obchodovaní. Nelegálny obchod je taký, ak som to dobre pochopil, že za peniaze si kúpim to, čo na predaj normálne nie je, prípadne, podlieha prísnym regulám. A z mojich legálnych peňazí za nelegálny tovar vyrobím nikoho peniaze nelegálne. Ak niekto túži po paviánovi, žirafe či kŕdľu kolibríkov, lebo akurát to mu chýba ku šťastiu, zväčša je dosť dobre situovaný na to, aby sa odsťahoval aj so svojim stádom do džungle či na savanu. Je tam neuveriteľne lacno, vystačí si s málom a tým zvieratám je tam rozhodne lepšie. Ak sa napriek tomu nechce vzdať pohodlia civilizovanej spoločnosti, odporúčam mu zohnať si aj prášok z rohu nosorožca, problém bude asi tam. Ak sa teraz urazili chovatelia exotických zvierat, opakujem, hovorím o nelegálnom obchodovaní. Čo je ale dnes, s dostupnosťou všetkého exotické, že?

No dobre, niekto má tigra, iný má troch, ďalší aspoň v skrini naftalín. Čo ale ak chcem obyčajnú flaksňu mäsa pod zub. Legálny tovar za legálne peniaze. Čím obyčajnejší tovar, tým menší problém. Málokto ma bude klamať a namiesto bravčového rebierka mi podstrčí teľaciu hruď. Vôbec, som pomerne kľudný, ak sa na mäso pozerám a ono spokojne visí na háku, či si len tak hovie v lodni. Toľko ešte rozoznám a balenému a nebodaj aj zmrazenému sa podľa možnosti vyhýbam. Lebo, kúzelníkov s bezodnými klobúkmi nemusím. Ryby naopak, tie som až doteraz kupoval väčšinou zmrazené a tu sa dozvedám, že aj v tomto kšefte sa klame a podvádza. Čože o to, oni tie praniere a klietky hanby neboli na námestiach len tak. A úradne ociachované mierky a váhy na rínkoch, kde sa kedysi obchodovalo. A odseknuté ruky, či vytrhnuté jazyky za to či ono. A zase, nemusia sa cítiť dotknuto poctiví obchodníci. Lenže pri obchodovaní sa klamalo vždy a niet sa prečo nádejať, že zrazu tomu utne. Domnievali sme sa, aspoň ja určite, že nepoctivosť a podvádzanie, že je to pozostatok nejakých tých socialistických móresov. Nedostatok čohokoľvek vytváral nedostatkový tovar aj z bežne dostupného, pretože, bolo treba niečo odložiť. Pre prípad, že by niečoho zase nebolo, aby sme za to mohli ponúknuť aspoň to čo je. Prvá končila pod pultom sviečkovica a hneď za ňou tvrdé Sparty. A poradovník na auto a družstevný byt a dovolenka v Juhoslávii.

Lenže je tu taký problém. Všetkého je, aspoň toho legálneho, až po krk; legálne pod pultom už nenájdeme. Aby si to niekto zatraktívnil, treba pre zmenu z legálneho tovaru vytĺcť čosi nelegálneho zisku, nech je švanda. Tak sme sa zjednotili pod Ódou na radosť, že ani nevieme čo od radosti. Smernica sem, kvóta tam, grant hentomu a nonono tamtomu a je z toho guláš. Divá sviňa nevie, či je ešte sviňa alebo už krava, čo bola aj tak kôň čo tak pekne vrtel chvostom. Holanďania sa dušujú, že to balili Íri a tí tvrdia, že to už tak dostali z Poľska. Tam to ale prišlo zo Švédska. Neveríte, však pozrite do papierov- zo Švédska cez Rumunsko. A krajiny, aby sa zase nikto neurazil, môžeme do omrzenia obmieňať.

Neviem koho za tento stav viniť najviac. A neviem, ak sú za to zodpovedné politiky jednotlivých štátov a spoločenstiev, či je to preto, že málo konajú alebo preto, že prílišným konaním všetko komplikujú a robia všetko neprehľadným. A možno je to iba preto, že nelegálnosť mala vždy nejaký náskok pred opatreniami, ktoré ju mali brzdiť. Možno je vo všeobecnosti dnes svet spravodlivejší, ale možno to, čo považujeme z dnešného pohľadu ako krajne neprípustné, bolo len bežnou životnou nepríjemnosťou vtedajšej populácie.

Jack London bol bezpochyby silne sociálne cítiaci človek. Nespomínam si, že by sa niekedy angažoval v politike, ak by do nej vstúpil, bol by určite dosť naľavo. Ale to je v poriadku. Z jeho prostredia, z podmienok z ktorých zišiel; veď aj písať začal len z hladu. Ako viete, London žil a tvoril v období, kedy sa politici začali intenzívne zaujímať o ľudí z jeho spoločenskej triedy. Hneď ako im priznali volebné právo, začali sa o nich vzorne starať a konať pre ich blaho. Neviem či poznáte jeho poviedku „Rezeň“.

Starnúci boxer dostal šancu odohrať v ringu možno posledný zápas aký mu bude ponúknutý za slušné peniaze. To bol jeho problém, bol už za zenitom a bol chudobný, veľmi ten zápas potreboval vyhrať. Poctivo sa pripravoval, len ho trápila jedna vec. Nie to, že zaskakoval narýchlo za kohosi iného, inak by ho ani nevolali. Na to si zvykol, mal už dobojované a toto bola šanca, dar z nebies. Netrápilo ho ani to, že súper je mladší. Určite mšnejší, rýchlejší a dravší po víťazstve. On je skúsenejší a ide mu o viac, zvykol si, že sa musí všeličomu prispôsobovať. Netrápilo ho ani to, že ak vyhrá, nebude to triumfálny návrat medzi povrazy, s tým už nerátal a aj na to si zvykol. Trápil ho hlad. A ani nie tak hlad, lebo na ten si napokon tiež dávno zvykol; trápila ho myšlienka, že ak by si mohol kúpiť jeden poriadny, šťavnatý steak, že by si veril omnoho viac. Že by mu dal tú silu, ktorú dnes večer tak potrebuje. Ale ostalo len na riedku polievku.

Odolával kolo za kolom, ale cítil ako slabne s každým úderom ktorý posielal na súpera, s každým ktorý musel vykryť. Ako mu oťažievajú nohy po každom poskoku stranou a vpred a dookola. A stále myslel na ten kus poctivého mäsa, lebo aj na to si zvykol- aj keď iba za pár mincí, kúpiš si steak a dostaneš steak. Nie preto, že si boxer so zlomeným nosom, si proste zákazník. Samozrejme že prehral a odvtedy, vďaka obrovskej starostlivosti mamutieho aparátu, prehráva až doteraz.