Za akých podmienok môže byť vrah ideálom študenta filozofie?

Kinana ibn al-Rabi’ ibn Abu al-Huqayq bol vodcom židov z Khaybar. Istý, vtedy ešte lokálny zbojník sa ho opýtal, kde je židovsky poklad. Kinana odpovedal, že nevie. Vtedy lokálny zbojník prikázal svojim ľuďom aby rozpálili oheň na jeho hrudi a nechali ho horieť tak dlho, až kým nepovie kde ukryl poklad. Kinana nič nepovedal a keď už bol ledva živý, zbojník ho sťal. Kinana nevedel, alebo nechcel povedať, kde je poklad. To sa už nedozvieme.

Hneď na to, v ten istý deň, si zbojník zobral ženu Kinana – vtedy už vdovu – za svoju ženu, už jedenastu v poradí.

Hneď na to, v ten istý deň, si zbojník zobral ženu Kinana – vtedy už vdovu – za svoju ženu, už jedenástu v poradí.

Táto historka je pravdivá  a nie je to jediná krvilačná historka, ktorej autorom je náš zbojník. Dejiny jeho zbojníctva ležia ako  ťažké bremeno na životoch 1,5 miliardy ľudí a „ako zdochlina otravujú životy“ všetkým ostatným na zemi, ako by to povedal Kemal Ataturk.

Meno tohto zbojníka je Mohamed.

Tento príbeh, ako aj množstvo iných, je zaznamenaný v hadisoh, ktoré detailne, niekedy až do rozporuplných  tvrdení, popisujú život proroka Mohameda  (mier s ním). Z obrazov, aké uchovávajú hadisy, sa vynára historická postava muža, ktorý mal množstvo komplexov. Nešťastník, ktorý seba samého bral smrteľne vážne, bez zmyslu pre humor. Trpiaci obsedantnou poruchou závislosti na drobných rituáloch typu – koľko krát si pri umývaní prepláchnuť nos. Účelovo prekrúcajúci vlastne učenie, neustále vychvaľujúci sám seba, neznášajúci žiadnu kritiku a vyžívajúci sa v bizarných sadistických krutostiach ako tá, ktorá je opísaná vyššie., Možno bol škaredý (zákaz napodobňovania), trpel epilepsiou, ktorej ataky mu dali zámienku toho, že ho navštevuje boží posol Archanjel Gabriel.

Muža, ktorý síce najpravdepodobnejšie vlastnoručne nikoho nezavraždil, ale najímal si nájomných vrahov aby dal umlčať tých, ktorí ho urazili.  Alebo –  a tu už mame závažnejší dôvod – nesúhlasia z jeho názormi a jeho „učením”. Neľútostne vyvraždil mužov plemena Banu kurajza a ich ženy a deti vzal do otroctva. Dal základy Ríše, ktorá odviedla z Afriky porovnateľné množstvo otrokov ako bieli kolonizátori, dobyla severnú Afriku, blízky a ďaleký vychoď.

Jeho učenie vytvorilo ideálne podmienky ako zakonzervovať barbarské plemenné zvyky, ktoré sa preniesli v ohromujúcej intenzite vďaka islamu do súčasnosti. Napríklad ženská obriezka alebo otroctvo.

Táto postava nie je ničím výnimočným, čím by mohla byť hodná nasledovania. Tak, ako ničím výnimočným pre duchovné nasledovanie nie je Nero či Caligula. Avšak tento človek, za ktorého menom každý moslim vysloví alebo napíše „Mier s ním” je vzorom pre vyznávačov islamu. Prečo?

Opäť príloha Hospodárskych Novín zo dňa 5.-7. septembra 2014, strana 14, článok „Islamská cesta je tá pravá. Aj pre Slováka. Slovenský študent, ktorý si praje zostať v anonymite, rozprava svoj príbeh.

Už ako osemročného chlapca ho fascinoval islam. Filmy, knihy a exotika ho nepriťahovali. Skôr ho oslovil dobrodružno-mužný pátos prítomný v islamskej kultúre.  Mužný pátos … áno vedenie neľútostných vojen, zotročovanie, ktoré  trvá už 1400 rokov má v sebe niečo z pátosu a pri tom je tak ospravedlniteľné. To predsa nekonajú bieli potomkovia križiakov a kolonizátorov, ale ľudia tmavšej pleti, ktorých už z princípu žiaden Európan nemôže podozrievať z nekalých úmyslov.

„Vlažný, takmer nepraktizujúci katolík. S tak trochu pohŕdavým vzťahom k cirkvi“ ako seba opisuje v čase, keď bol  „typickým predstaviteľom takzvanej duchovej neurčitosti“ navštívil Kuvajt. „V tom čase som prežíval istú duchovnú prázdnotu a zároveň som sa ocitol v niekoľkých zložitých, hraničných situáciách. A zistil som, že islam dokáže pomôcť“ vysvetľuje svoje duchovné rozpoloženie pre HN študent.

Nebudem skúmať – a ani to nie je podstatné – čo bolo príčinou pohŕdavého vzťahu k cirkvi. Dôležité je to, že pohŕdavý vzťah k cirkvi hodil tieň na kresťanskú vieru, ktorú konvertita na islam stratil. V islame nie je cirkev, existujú  rôzne šariácke školy, smery atd. Žiaden z tých smerov, až na Ahmadijja, sa nezriekol násilia voči nemuslimom. Každá z týchto škôl svojim spôsobom schvaľuje učenie proroka Mohameda. Ale to konvertitu neodradzuje. Skôr katolícka cirkev si v očiach konvertitu zaslúži pohŕdanie.

Na otázku ako mu islam dokázal pomôcť odpovedá „Cítil som väčšiu silu, zlepšenie rôznych schopností. Dalo by sa povedať, že som cítil isté POŽEHNANIE (sic!!!)”

A teraz sa dozvieme, v čom tá pomoc islamu spočívala: ”Jeden z dôvodov je, že islam je REALISTICKEJŠÍ, pragmatickejší a väčšmi ľudom zjednodušuje život. Kresťanstvo, na rozdiel od islamu, neobsahuje kódex, ktorý by upravoval jednotlivé oblasti života. Uvediem príklad: v Koráne – aj Biblii – sa píše o tom, že sa treba modliť. No súčasťou islamu sú hadisy, ktoré presne určujú, čo treba pri modlitbe odriekať, ako sa treba klaňať.

Prvou vecou, ktorú si všimol opisovaný konvertita je poriadok. Netreba veľa hovoriť. Chlap, ktorý sám chce byt autorita – aj keď na to nemá, prirodzenie trpí vo svete kde autority prestali existovať. Nič nie je isté, neisté sú vzťahy aj v rodinách a čo hovoriť o usporiadaní a stabilite spoločnosti?

Ale aj tá najväčšia autorita svoju potrebu podriadenia sa rieši tým, že je otrokom Allaha. A slúži jeho veci islamu. A nikto vám toľko nedá, koľko Vám islam nasľubuje.

„Islam je založený na technikách, ktoré prepájajú duchovno s telesnom a pokiaľ ich dodržiavate, tak cítite, ako sa vám zlepšujú rôzne schopnosti“.

No a na koniec – stali ste sa niekým výnimočným a možno aj trochu obávaným. Keby ste sa stali buddhistom, alebo jehovistom, tak sa vás nikto báť nebude.

„Islam sa dá študovať cely život, ako Grécka filozofia. Väčšina moslimov nemá o väčšine vecí v islame ani šajnu.“ Toto je typické vyjadrenie asi každého európskeho konvertitu. Predstavte si, že ľudia, ktorí žijú islam niekoľko pokolení, nemajú o islame šajnu. Ale v Európe nachádzame množstvo kutilov, ktorí o tom islame šajn majú.

Som zvedavý koľko ľudí po prečítaní denníkov Goebellsa, Himmlera, alebo Hitlerových milostných listov vyhlási, že “väčšina nacistov nemala šajnu o nacizme?“ Predsa aj oni milovali svoje rodiny boli plní lásky k svojim blízkym.

Čo treba študovať na islame keď vieme, že 81% Mohamedovho životopisu je vojna? Posledné roky každých 6 týždňov viedol nejakú bitku  a 93 krát sám seba spomína v koráne ako toho najčestnejšieho muža islamu.

„Pri nadväzovaní vzťahov nehovorím ako prvé, že som moslim. Lepšie, nech to vyplynie z kontextu veci, nie je dobré na to nejako programovo poukazovať“. To je oveľa rozumnejšie, ako na prvom rande povedať dievčaťu, že “každý deň čítam knihu kde 71% vyjadrení  o ženách je pre ne ponižujúce (korán)“ Alebo jej povedať, że „ môj prorok – muž, ktorého nasledujem v 89 % svojho správania sa k ženám správal pohŕdavo až pre ne nebezpečne (hadisy)“.

Že „v okamihu keď sa moje deti dožijú 7 rokov, moja žena stratí pravo ich vychovávať”. Že korán i sunna dávajú mužovi nad ženou absolútnu moc. Že ju môže trestať už len na základe chabého podozrenia, alebo pocitu ohrozenia. Môže je islamsky drezúrovať, zatvárať doma, depersonalizovať odevom. A ona si nesmie sťažovať a on ju nakoniec môže ľahko odhodiť, keď sa mu znudí. Všetko v súlade s islamským zákonom šaria. A bude dediť len polovicu z toho, čo muž.

„Podľa islamu by som nemal mať ateistku. Židovku, alebo kresťanku by som však toleroval.“ Ako tolerovať židovku, keď korán má viac antižidovských vyjadrení ako Mein kampf?

No tie dámy nebudú dediť vôbec.

„Ale aj v islame platí – čo nie je zakázané, to je dovolené. Každý si v tom dokáže nájsť to svoje.“

A toto je najväčšie preklatie, aké islam priniesol ľudstvu. V islame neexistuje absolútne jednoznačné pomenovanie veci zlých a dobrých. Nenájdeme tam kresťanské – nezabíjaj. Pokiaľ sa moslim nedočíta, že korán mu niečo zakazuje, zbytočne mu budete vysvetľovať, že sa to nesmie. Univerzálna morálka, taká akú ju v Európe poznáme, v islame neplatí, ale vždy platí to, čo je pre islam lepšie.

Preto islam je v prudkom rozpore s našou európskou civilizáciou.