Z pera Pravdy (má vždy pravdu)

Než sa nálady a atmosféra po britskom referende utrasú, voda prečistí, uplynie dáky čas, než znova nájdeme „sever“. Zmätené ostali „ulica“, politická scéna aj médiá, lebo: „…víťazom referenda sa stal antipolitický štýl ulice, ktorá nepozná otázku „potom“, ale hlavnou vecou je zbúrať a zničiť.“
Áno, ulica je spravidla čísi „nástroj“. V ňom a v jeho tvare a spôsobilostiach sú „kýmsi“ už vopred (tvorca nástroja poznal jeho účel) vpísané budúce zmeny bytí, do existencie ktorých má nástroj zasiahnuť…
V mysliach sa preneste do bratislavských ulíc, na námestia a pred Bonaparte a všimnite si, v čích rukách sú mikrofóny a hlasité „tlampače“ (tie „plechové papule“)…
Kto všetko, do čoho sa nechal vtiahnuť a koho nástrojom, loptou a akého a čieho „futbalu“ sa stal?
Každoročnú publicitu si vyrába istý známy „Mihálik“, ako ho menovalo  isté televízne spravodajstvo (Robert Mihaly). Spravidla na kameru (a aj západné médiá), ako sa obetavo a hrdinsky vrhá do náruče „brutálne zasahujúcej polície“.
Fašizmus (fascizm) je odvodený od latinského fasces v kontexte nemeckého a hitlerovského fašizmu prvej polovice predošlého storočia.
Nemecko a Hitler: svetová vláda nadradenej germánskej (árijskej) rasy. Taliansko a Mussolini: renesancia (obnova) Veľkej Rímskej ríše.
Neonacizmus je odvodený od nacizmu a ten od originálneho nemeckého národného socializmu (všetko pre vyvolený národ).
Nacizmus a fašizmus znamená zomknutie jedného národa smerom dnu i von, proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi v sebaobetovaní sa jednotlivcov pre idey národného socializmu a „nového človeka“, ktorému by mali slúžiť ostatné menejcenné národy v prípade, ak nebudú zničené, ale bezvýhradne sa vzdajú a podriadia sa myšlienke a službe nadradenému národu (náboženstvu).
Podobnými charakteristikami je možné označiť expanzívny islam a jeho ideológiu, skrývajúcu sa za náboženstvo. Prvým z piatich vyznaní viery je džihád: vnútorný a vonkajší (…) čo konotáciami zjavne pripomína istý kľúčový programový dokument…
Rovnako fašizmus, ktorý dostal prívlastok expanzívny korporátny kapitalizmus (nové „náboženstvo“ pravicových neo liberálov).
Národné a národniarske vlastenectvo je synonymom patriotizmu (láska k vlasti a hrdosť k rodnej postati a otčine). V kontexte Pan-Europa movement (hnutie), skrývajúc sa za európsku integráciu je nežiaduce, má pejoratívne konotácie (významy), ktoré sú účelovo posúvané práve do roviny kontextu s nacizmom a fašizmom.
Politik Smeru Ľuboš Blaha: „Na eurovýbore práve drvivá väčšina poslancov schválila môj návrh na zriadenie parlamentnej Komisie pre boj proti fašizmu. Podľa uznesenia európskeho výboru budem predsedom tejto antifašistickej komisie, pričom…“ (popieranie holokaustu s príslušenstvom…).
Hmm…
(http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/397275-hlavnou-vecou-ulice-je-zburat-a-znicit/
Z diskusie:

„Existencia extrémnej pravice nie je našou hanbou. Našou hanbou však bude, keď ju zavčasu nedokážeme vykázať späť na okraj.“
http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/397100-co-bude-nasa-hanba/
Z diskusie:

Jej každoročné vykazovanie „na okraj“ á la „Neprejdú!“ dopadlo tak, že z okraja (čoho?!) sa dostala do parlamentu. Tiež aj zásluhou aktivizmu ľavicových médií,  ktoré ju „úspešne“ živia, a tým aj seba, vo vzájomnej symbióze.
To „zavčasu“ je podobné bruselskému „Chceme!“ a „Musíme!“ a jeho nečinnosti.
Extrémizmus brexitu: čiou je hanbou?
Teda aj: Čiou hanbou je „existencia extrémnej pravice“?!
Perinbaba končí otázkou: „Čia že je to je hanba, čia?“ Odpoveď: „Naša je hanba, naša!“

Zdroje extrémizmu v politike a následne na ulici treba hľadať v politike od hora nadol, nie na ulici. A odstraňovať jej výživové zdroje, teda príčiny: lebo liečba je založená na odstraňovaní príčin, nie následkov. Aj prevenciou.

Možno robím chybu tým, že sám tiež zvyšujem čítanosť ľavicovo a neoliberálne orientovanému denníku Pravda, ktorý je zdrojom ľavicového extrémizmu: bolo by ho načim „zavčas“ vytesniť na okraj…

Platí to aj pre aktivizmus liberálov zo SME (titulka: „Bratislava sa extrémizmu ubránila“ je nezmysel.). Mimochodom: aj to je spôsob obhajoby a dôležitosti existencie médií, ktoré sa „očividne“ a legitímne „politicky angažujú“ tak, ako kedysi (Pravda) a mládežnícka Smena (SME) a dnes idú „s dobou“…
Ale to tak nefunguje.