Vypočutie kandidátov možno sledovať aj na veľkoplošnej obrazovke

Vypočutie uchádzačov o sudcov Ústavného súdu SR neprenáša STV1 ani 2, ale na tento účel dostupný web STV od stredy do piatka so začiatkom o 9,00 hod až do 18-tej…
Bratislavčania a Banskobystričania na veľkoplošnej obrazovke na Námestí SNP a Košičania na Hlavnej ulici…
„Na uvedených miestach budú dobrovoľníci rozdávať špeciálne noviny k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Ak sme schopní spoločne sa na námestiach dlhé mesiace zhromažďovať a volať po slušnom a spravodlivom Slovensku, veríme, že si ako občania nájdeme čas na dôležité vypočúvanie kandidátok a kandidátov na najvýznamnejší súd, ktorého rozhodnutia sa budú dotýkať života nás všetkých,“ tento raz správne tvrdí iniciatíva Za slušné Slovensko…
Táto iniciatíva prináša aj významný spoločenský zlom: Občania majú v možnosti na verejnosti sledovať verejné politické dianie, vytvoriť si obraz o kandidátoch na sudcov ústavného súdu, nielen majstrovské hokejové zápasy.
Aj tu môže už konečne platiť povzbudivé: „Ideš, Slovenskóóo!“
Samozrejme, akože inak, najväčšou atrakciou pre médiá bolo vystúpenie Róberta Fica. To, že aj voľba ústavných sudcov má nielen odborný kvalifikačný a kompetenčný aspekt, ale aj aspekt politický, dokumentoval príkladmi z Rakúska, Nemecka, Francúzska, a dodávam, že aj z USA: Sudcov Najvyššieho súdu tam volia demokrati aj republikáni, na ostatok to bol „Trumpov“ sudca Kavanaugh. Bude zaujímavé sledovať rozpravu o tom, či aj Kresák bude posudzovaný ako politik tak, ako Fico a koľko sa pri výbere kandidátov ukáže rôznych metrických sústav a metrov (…). Kresák na vypočutí priznal, že za predošlého režimu bol pionier, zväzák aj komunista…
Darebáci a nekompetentní z boja vypadnú aj sami alebo im k tomu treba pomôcť. Verejnosť a ľud, ako hlavný subjekt demokracie, nesmie byť vo veci odsunutý na vedľajšiu koľaj…
K verejnému vypočutiu patrí aj verejná voľba. V doterajších verejných mediálnych diskusiách s politikmi a ústavnými právnikmi som nezistil, že by argumenty za tajnú voľbu prevažovali. Navrch má voľba otvorená a verejná v online, live prenose; aby sa aj pre budúcnosť „vedelo“, lebo prezidentské, euro a parlamentné voľby…
Démon Sorosa a jeho dobre „aj zdola“ spravovanej a otvorenej spoločnosti zrejme má radosť.
Pripoja sa aj iné mestá?
Najúčinnejším nástrojom boja proti hybridným hrozbám, konšpiráciám a hoaxom, nie sú osobitné inštitúcie, úrady, výbory a komisie, ale otvorená, verejná a transparentná demokracia.
Adresa webu a aj dnes od deviatej:
http://www.rtvs.sk/televizia/live-rtvs
Záznam má ale zatiaľ ho nesprostredkúva Národná rada Slovenska:
https://www.nrsr.sk/web/?
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan

Poznatky a poznámky:
Korektnosťou moderátora parlamentnej schôdze ma zaujal predsedajúci rozpravy Róbert Madej. K paušálnym otázkam a dopyte po názore na registrované partnerstvá manželstvá homosexuálov, adopcie detí a potraty pre všetkých volebných kandidátov: Právnik, sudca, potenciálny ústavný sudca/sudkyňa môžu mať osobný názor už pred prípadným nástupom do funkcie ústavného sudcu. Ten by ale nemali verejne vysloviť, pretože tým predikujú svoje rozhodovanie vo veci a zároveň, ak nevyslovia názor, ktorý je v súlade s názorom voliteľov, ale iný, pília si sami vlastný konár, čo môže byť na škodu veci a dobrému úmyslu…
Argumentom nie je ani fakt, že sa to tak robí všade v Európe aj v USA…
Ústavný sudca môže byť dobrým sudcom, aj keď ako osoba má iný názor ako jeho volitelia.
Volební kandidáti by si mali uvedomiť, do „čoho idú“ a už vopred by odpovede mali odmietnuť podľa Werichovho: „Nechtěl bych říci něco, co bych pak nerad slyšel.“
Problém mám aj s otázkou súladu Článkov 7 a 1 Ústavy vo veciach zvrchovanosti Slovenska a jeho viazanosti medzinárodnými zmluvami a dohovormi: Dobrovoľný vstup SR do euro atlantických štruktúr, nielen NATO ale aj EÚ nie je argument pre postupné a pokračujúce odovzdávanie právomocí nadnárodným štruktúram a centrálam…
Otázka: Je proces harmonizácie (aproximácie) práva EÚ s právom Slovenska odoberaním jeho kompetencií, suverenity a zvrchovanosti?
A toto v referende o vstupe Slovenska do EU nebolo, čo nápadne pripomína zle odkomunikované referendum o brexite, kde chýbal dobre informovaný súhlas brexitárov…
Napríklad ratifikáciou kontroverzného Istanbulského dohovoru Slovensko dobrovoľne „strčí hlavu“ do ohlávky inštitútu a nadnárodnému monitorovaciemu, kontrolnému a sankčnému orgánu GREVIO:
https://www.coe.int/en/web/istanbul-convention/grevio
Ratifikácia ID by Slovensku odkrojila ďalší kus zvrchovanosti a v týchto veciach treba postupovať opatrne, lebo všetko má svoje hranice…
…a problém nastane, ak vo zmienených citlivých veciach príde „zhora“ od Rady Európy a jej súdu jednotné nariadenie…
Zaujala ma prvá odpovedajúca druhého dňa vypočutí, uchádzačka, a podľa môjho názoru s nadštandardnou erudíciou a preto zrejme budúca kandidátka, docentka Martina Jánošíková. Odpoveď začala tým, že na otázku odpovie ako občianka, ale následne svoj osobný názor zmiešala s jej odborným názorom. Nevidí dôvod, čo je v súlade aj s mojím názorom, pre pokračovanie ratifikačného procesu Istanbulského dohovoru. Vo veciach manželstva párov rovnakého pohlavia s poukazom na prípad Coman, mala ale uviesť popri práve na voľný pohyb manželov aj ich právo na súkromie v rámci ich pobytu v Rumunsku. Áno, definícia manželstva „zatiaľ“ ostáva zvrchovaným právom suverénneho členského štátu EÚ a Rady Európy.
Spytujúci sa uchádzačom nekladú kruciálnu ako paušálnu otázku na názor kandidátov vo veci ústavného: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo“ pričom jeden z problémov ako príčin rozkolu pravicového a ľavicového spektra spoločnosti a politiky tvorí rodová ideológia a ideológia multikulturalizmu a netvárme sa, že to nie sú ideológie a že neexistujú…
Osobitne súdy a sudcov, tobôž ústavného súdu, vystríham pred osobným súdnym a sudcovským  aktivizmom a súdnym trendizmom, na základe už existujúcich precedensov z právneho prostredia „západných a západnejších“ krajín so Slovenskom nekompatibilnou kultúrou a hodnotovou orientáciou…
Mám názor, že Slovensko má vo veciach postihu a prevencie násilia všetkého druhu na ženách a nielen, dostatočne dobrý vlastný právny poriadok a legislatívu, ktoré je treba „len“ riadne uvádzať do života a pridať k nim ochranu obetí násilia a trestných činov…
Vo veciach potratov je stále na stole právo na život ľudského plodu od počatia po prirodzenú smrť artikulované jedným z prvých bodov katalógu základných ľudských práv a právo na zdravie a život tehotnej ženy, ako aj a konflikt práva ženy na súkromie: Vlastníctvo tela ženy končí pri jej prázdnej maternici a nič na tom nemení ani fakt, že ľudský plod je s ňou biologicky spojený  a živený pupočnou šnúrou. Ľudský plod už nie je vlastníctvom ženy. Nie je vlastníctvom matky, rodičov ani majetok štátu. Problém je v svojvôli, zle chápanej ako jej sloboda, po dobu (zákon) prvých 12-tich mesiacov, kde platí len žiadosť ženy o umelé ukončenie tehotenstva. Ilegálne potraty a potratová turistika sú iná káva, ktorá nesmie byť obsiahnutá v dobrom zákone o umelom ukončení tehotenstva a aj preto (signál) je zákon znova na stole parlamentu. Osobitným problémom je tehotenstvo ženy po sexuálnom násilí.
Poslancom a právnikom sa treba dovzdelať a základné ľudské práva posudzovať v ich komplexe, nielen ako individuálne a svojvoľné práva žien a osobitné práva počatého plodu, ale reálne aj preventívne v existenčnom aj existenciálnom kontexte ontológie ľudských bytostí a celej spoločnosti aj s jej ďalekosiahlymi demografickými, etickými aspektmi, sociálnymi a rodinnými politikami…
…mimochodm (Kresák) právo na život nevzniká až narodením, hranicu schopnosti plodu/dieťaťa žiť posúva pred 9-ty mesiac medicínska veda, a pomery v tejto názorovej oblasti sa menia v prospech ochrany „na úkor“ práv ženy na súkromie plodu už pred narodením, aj v USA ako v zdrojovej krajine pre súčasný interrupčný zákon…
K otázke o eutanázii (Kresák): Silnie právo nielen na dôstojný život ale aj dôstojnú smrť.
Ústavný súd v náleze podnetu 30-tich poslancov 9.1. odmietol aj Kresákovo hlasovanie za novelu trestného zákona v časti extrémizmus a sloboda slova a prejavu, ako neústavné, proti základným ľudským právam…
Ústavní sudcovia majú možnosť artikulovať aj svoje aj voči senátnej väčšine menšinové názory vo svojich stanoviskách k nálezom a konečným záväzným rozhodnutiam ústavného súdu, ktoré na konečnom verdikte vo veciach nič nemenia; zmenu môže vykonať len Európsky súdny dvor ako súd Rady Európy alebo podľa charakteru veci ak ide o základné ľudské práva, Európsky súd pre ľudské práva, ktorých nálezy sú pre Slovensko záväzné…
Všimol som si, že jeden z uchádzačov utorkového auditu nedokázal odpovedať na otázku, čo je Radbruchova formula, ktorá stavia prirodzené právo proti pozitívnemu právu, čím sa zjavne diskvalifikoval; štandardní právnici poznajú filozofiu pozitívneho a prirodzeného práva, pričom tento aspekt majú na zreteli aj odborníci na ústavné právo, hľadajúc vo svojom rozhodovaní prieplav medzi touto právnickou Scyllou a Charybdou a zarezonovala vo veci názoru na možnosť retroaktívneho zrušenia Mečiarových amnestií a Kováčových milostí… (neprípustnosť retroaktivity ale aj „právo nie je možné postaviť na práve“).
Pre objem textu jen stručne, k jednotlivým uchádzačom sa vyjadrujú najmä médiá: Uchádzač Štefan Kseňák (streda po Kresákovi) mi pripadá ako Dr. Cvach (Nemocnica na okraji mesta). Ako „len“ dlhoročný stagnujúci asistent na škole stále na sebe pracuje, vnútorne sa vyvíja, veľa číta, málo píše a pripravuje sa na svoju docentúru, ktorá má byť „bombou“ a jeho „štartom“. Pravdu ale má v tom, že spoločnosť je zahlcovaná a odvádzaná od principálnych pseudo ľudsko-právnymi problémami, ako sú registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia, Istanbulský dohovor, eutanázia, a tie podstatné nerieši…
Lucia Kurilovská zmienila “starú dobrú Radbruchovu formulu” ako etický a mravný princíp sudcu a jeho práce (…). Je za registrované partnerstvá, podmienečnú adopciu detí osobami a pármi rovnakého pohlavia, chýba jej viac praktických detských psychológov a psychiatrov na posúdenie najlepšieho záujmu detí, a eutanáziu považuje za vraždu. K Istanbulskému dohovoru výhrady nemá. K otázke na súlad Čl. 1 a Čl. 7 ústavy uviedla, že Slovensko je zvrchovaný štát dobrovoľne viazaný medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ale v prístupových rokovaniach o vstupe Slovenska do EÚ došlo k deficitom v oblasti negociácie slovenského s európskym právom. Vo veciach extrémizmu a slobody slova považuje nenávistné prejavy voči rasám, etnikám a inakostiam za potenciálne nebezpečné…
Verejným vypočutiam možno vytknúť, že prví uchádzači a uchádzačky zo stredy (prvý z troch dní auditov dni) mali nevýhodu neznalosti najmä paušálnych otázok, kladených všetkým uchádzačom, ostatní mali možnosť sledovať vypočutie live, a na tieto otázky sa vopred pripraviť…
Ústavnoprávny výbor sa pri výbere uchádzačov a z nich kandidátov môže vybrať dvomi cestami
a/ uchádzačov vytriediť na „ústavných právnikov“ špecialistov a „ostatných právnikov“,
b/ akceptovať a do výberu pribrať aj právnikov z iných právnických oblastí a odborov.
Druhá možnosť by priniesla obohatenie ústavného súdu s právnickou diverzitou s jej pozitívnymi prínosmi…
Asi tak.