Všetci sa idú pos. . . z Kotlebu, dokonca aj zahraničie

A my, ktorí máme po krk tých politikov, čo boli pri moci doposiaľ veľmi dobre vieme prečo to tak je. Kotleba iba využil príležitosť, ktorú mu umožnili politici svojim ľahostajným prístupom k rómskej otázke. Väčšina majoritných občanov sa už nemienila 24 rokov prizerať nato ako im politici pred každými voľbami iba sľubovali, že budú mať rovnaký meter na všetkých čo budú porušovať zákony. Výsledky hovorili niečo iné a práve preto volili občania Kotlebu, lebo už toho mali plné zuby.

Zahraničie si však veľmi dobre uvedomuje, že ak Kotleba svoje sľuby dodrží, tak práve im pribudne na krk niekoľko stoviek slovenských Rómov…..

Titulky, ako napr.: Katastrofa v Banskej Bystrici, alebo: Zahraničné médiá sa vrhli na Kotlebu: Šok na Slovensku, fašista županom! – Tie iba potvrdzujú to, čo píšem. V minulosti, keď sa na Slovensku množili prípady ako neprispôsobiví Rómovia v niektorých obciach alebo aj menších mestách prepadávali domy a dvory majoritným občanom – kradli všetko, čo sa len dalo a dokonca niektorých majiteľov aj fyzickí napádali -, tak vtedy zahraničie na také správy reagovalo jednoduchou formulkou: Je to váš problém, sú to vaši občania, tak si to musíte vyriešiť sami!

Čoho sa zahraničie obáva teraz? Odpoveď je celkom jednoduchá: Ak Kotlebovci budú voči Rómom postupovať rovnakým metrom, čiže zákonom, tak ako ku majoritným občanom a budú po nich požadovať len to, aby sa správali podľa zákonov tak ako majú, tak je veľký predpoklad, že mnohým neprispôsobivým Rómom sa také niečo nebude príliš páčiť. Doteraz boli zvyknutí na takú situáciu, že politici a aj poniektorí úradníci si to zľahčovali ústupkami, len aby od takých ľudí mali čím skôr pokoj. (A práve preto si tí neprispôsobiví ľudia dovoľovali porušovať zákony ešte viac!).

Nemyslím si však, že k nejakým prílišným zmenám v tejto oblasti dôjde. Kotleba, založením svojej strany iba sledoval ten istý cieľ ako všetci predsedovia politických strán – dostať sa ku korytu. – Avšak ani on nemá všetkých svojich ľudí, takých aby sa mohol spoľahnúť nato, že budú všade a o všetkom rozhodovať tak, ako by on chcel, respektíve ako by on rozhodol – musel by byť prítomný všade, lenže on nie je Pán Boh.