Vrtieť psom, alebo sú novinári kriminálne živly?

Šiesta veľmoc je si vedomá svojej sily. Média sú len pomenovanie informačných zdrojov. Za všetkým stoja ľudia. Novinári, reportéri, redakčné rady, admini… Oni rozhodujú, čo je správne a čo nie. O čom sa majú ľudia dozvedieť a čo má ostať umlčané.

Takú silu nemajú ani politici. Babka pozerá „telku“ a povie si: To musí byť pravda, veď to povedali v telke.“

Tu však nejde len on tú jednu babku. Osprostievajú celé národy. Vraždenie veľmocí sa prezentuje ako boj za demokraciu a pripustenie nevyhnutných civilných obetí v rámci tohto boja. Všetko, čo nevyhovuje demokratickému prúdu veľmocí, si nájde termín „terorizmus“.

Novinári síce píšu a píšu, ale je to zväčša na objednávku tej ktorej korporácie, alebo podnikateľskej skupiny.

Politici nevládnu v krajinách. To je veľmi zle postavená dogma. Politici sú ovládaní korporáciami. Len škoda, že sa prezentujú ako tí najčistejší a najmúdrejší a novinári sú poskokmi. Veď z čoho by žili? Azda nie z pravdy?

Čo keby sa začali písať články o novinároch, kto je s kým v spojení? Sú mienkotvorní a teda verejní, aj keď pôsobia v súkromných médiách. Čo ak sa spustí kritika priamo zospodu? Jediným nezávislým médiom je internet. Všimli ste si, ako médiá v poslednej dobe zaostávajú za facebookom či inými fórami? To nie je len môj postreh. Nedá mi nespomenúť asi najdemagogickejší kolektív novinárov zo SMEčka. Skúste napísať niečo, čo sa nepáči jednej z blogeriek a zároveň redaktoriek na akože fóre napríklad o neprispôsobivých občanoch. Beriem to, sú súkromným médiom a je to ich vec, koho zaradia a koho nie, ale potom im nemôže prislúchať titul média demokratického. Jednoducho, ak je niekde cenzúra, už to nie je demokracia, ale diktát.

Ako sa robí „dobro“ v Modrom z neba, to sme mali možnosť vidieť a aj to mnohí komentovali. Pre mňa je však nejaká dobrá vec, alebo skutok vtedy dobrý, ak je anonymný. Úplne mal stačiť aj Vilovi aj Robovi dobrý pocit z toho, že urobili nejaký dobrý skutok. Toto bolo len úbohé zlepšenie si PR. A čo tie ostatné tisíce ľudí boriacich sa s podobnými problémami?

Demokracia v novinách neexistuje. Pravda je to posledné, čo novinárov zaujíma. Potrebujú senzácie a niekedy aj platené. Slovenský novinár – skorumpovaný novinár? Nie, to nie, len platený z dobrých sponzorských zdrojov, ktoré mu kážu čo ma písať, koho brať do TV relácií a koho ma udupať do zabudnutia. Ľudia zabúdajú veľmi rýchlo. Doba je rýchla, ale jedno čo nám určite neostalo, je čas. Čas sa nám odrátava  geometrickým radom.

Za socializmu sme aspoň vedeli, čo je dobré a čo zlé. Potichu ľudia kritizovali, až to prerástlo do revolúcie. Koho však trestať za súčasný skorumpovaný stav ešte aj v médiách?