Vrahovia medzi nami

Voľby 2009

Rok 2009 bol rokom prezidentských volieb na Slovensku. Proti Ivete Radičovej, ktorá sa v tom období javila ako nesmierne dobrý kandidát, žena, ktorá mala povesť morálneho občianskeho aktivistu, stál človek vo všetkých aspektoch javiaci sa ako karikatúra čestného schopného človeka.

Pripomenutie histórie Ivana Gašparoviča

Ivan Gašparovič je bezpochyby žumpou, je dnom politika, ktorý počas svojej kariéry nielenže pokazil čo sa dalo, ale naviac sa iniciatívne podieľal na deformovaní ústavného práva, bol účastníkom režimu, ktorý vykonával vraždy (Remiáš) a únosy (Kováč ml.).

Oproti sebe stáli protiklady. Občan, čestný predstaviteľ tohto štátu a na druhej strane zákerný desperado, priam komixová čiernobiela figúrka zo zlého animáku ako symbol zla, ktorý si však natiahol  po predchádzajich lotrovinách masku starého neškodného automobilového deduška.

Ešte predtým sa vráťme do decembra roku 2008, keď o Gašparovičovi na sneme Smeru v Nitre vyhlásil Róbert Fico, že : „Vzhľadom na blížiace sa priame voľby prezidenta SR, delegáti snemu vyjadrujú spokojnosť s doterajším
pôsobením súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča.“ Tento mimoriadne kladný vzťah Smeru k osobe dovtedajšieho  prezidenta vyvrcholil mítingom v Košiciach v apríli 2009, kde na stretnutí s členmi a priaznivcami Smeru v Košickom kraji tvrdil Ivan Gašparovič „Sme tu sami, tak to môžem povedať, že v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, koalície,“ .
Doplnenie – video z tohto slávneho výroku a následné klamstvo Ivana Gašparoviča (a jeho hovorcu) s významným poťukaním po čele: „To je určite nie pravda, kde by som tam…“ 

Gašparovič vyhral s náskokom viac ako 11%

Už vtedy musel byť náš fúzaty pretekár mimoriadne spokojný a mimoriadne zaviazaný strane Smer a vtedajšiemu predsedovi Róbertovi Ficovi.

2.funkčné obdobie

Prišiel august 2009, čas, kedy vášnivý nimród Ivan vyráža do hôr, do svojho obľúbeného revíru vo vojensko-výcvikovom priestore Lešť. Zlé jazyky hovoria, že je to zároveň čas, keď ochrankári vyháňajú všetko čo nepozerá správnym Smerom a čo nemá „bumažku“. Klebety tiež hovoria niečo o prevoze trofejných exponátov krížom cez celé Slovensko, či nebodaj o strieľaní priamo z balkóna hotela, ale keď pohnete vlastnou hlavou,  sami vidíte, že na týchto klebetách nemôže byť ani zbla pravdy. Poľovník Gašparovič predsa prírodu miluje, do lesa sa chodí pookriať a len náhodou, keď zbadá niečo chlpaté, vystrelí. Ale to skutočne len náhodou. A určite sa vždy presvedčí, či to chlpaté nie je náhodou vyčnievajúca čiapka kolegu horára.

Podľa pravdovravnej Slovenskej informačnej služby, ktorej výsledky šetrenia si mohol premiér Róbert Fico vyžiadať, Ivan Gašparovič odišiel z tohto výcvikového priestoru a čo čert nechcel, hneď druhý deň bol zastrelený guľovnicou jeho zvyčajný sprievodca na poľovačke horár Bobák. K neúmyselnému zabitiu sa prihlásil Bobákov najlepší priateľ Drozd, kde ako hovorí, došlo k síce značne nepravdepodobnému, ale predsa, ľudskému zlyhaniu. Štefan Drozd má byť za čo vďačný práve Gašparovičovi, keďže ten ho v minulosti podržal vo funkcii riaditeľa Vojenských lesov. Predminulý rok v septembri 2011 bol Drozd odsúdený na 18 mesiacov podmienečne a s tým, že už nikdy viac nesmie do ruky chytiť strelnú zbraň.

Spolupráca so stranou Smer

Tým tento podivný príbeh nekončí. Od roku 2009 sa totiž  Ivan Gašparovič začína správať nielen ako vďačný sympatizant strany Smer a Róberta Fica, ale po roku 2010 a strate jeho vlády sa stáva utajeným centrom moci, opozíciou voči vláde protificovskej koalície. Známa kauza (ne)vymenovania Generálneho prokurátora Čentéša je učebnicový prípad manipulovaného človeka, ktorý všetko robí preto, že musí. Ktorý sa stáva rukojemníkom hriechov, ktoré ho dostihli a v rukách vodcu bábok sa stáva gašparkom.

Epilóg

Epilóg drámy je skutočne fraškou par excellence. Pri príležitosti 20.výročia samostatnej Slovenskej republiky vyhlasuje Ivan Gašparovič amnestiu na neúmyselné trestné činy s podmienkou do 18 mesiacov a s následným zahladením, takže na tohto človeka sa hľadí ako na netrestaného a môže vykonávať všetko, ako keby nikdy nebol trestaný. Som si viac ako istý, že je skutočne len náhoda, že do tejto amnestie spadá aj Štefan Drozd, ktorý sa sám priznal k neúmyselnému zabitiu svojho najlepšieho priateľa.

Túto loveckú sezónu Štefan Drozd stihne, len pochybujem, či pôjde aj s Ivanom Gašparovičom…

Oprava – zdá sa že predsa len Štefan Drozd do amnestie nezapadá… Podľa článku V. odstavec a.) sa toto rozhodnutie nevzťahuje na tresty právoplatne uložené za trestné činy s následkom smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo škody veľkého rozsahu

Dôležitá poznámka :

V posledné dni sa v súvislosti s medializáciou okolo Ivana Gašparoviča a udalosťou v Lešti vytiahli staré články, na ktoré sa v texte odvolávam. Vzhľadom na to, že som dostal informáciu o pripravovanej žalobu za ohováranie kvôli vyjadreniam v uvedenom článku, prehlasujem, že môj príspevok je len sumarizácia všetkých (dnes už historických) faktov dokopy a v texte som ani slovom nenaznačil spojitosť Ivana Gašparoviča s nejakou tragickou udalosťou!