Vlastníci „strany“ Smer-SD – Fico bude prezident a predseda strany.

Rozhodnutie porovnateľné s časom najväčšej normalizácie spoločnosti prijaté po okupácií komunistov komunistami, kde rukojemníkom boli občania a prezidentom a generálnym tajomníkom KSČ bol Gustáv Husák.

Keď sa v noci ozýva „smiech“ hyen vieme, že sa navzájom oňuchávajú, aby zistili, kto z nich je samec. Hyeny škvrnité, kde samice sú dominantné, vytvárajú osemdesiat členný rodinný klan, do prostredia ktorého sa rodia vždy dvojčatá. Silnejší jedinec zabíja slabšieho už pri prvom pohľade na neho.

„Smiech“ kapitálotvornej skupiny sa v roku 1998 po nociach neozýval, pretože všetka energia bola venovaná hľadaniu východiska zo zúfalstva. Riešeniu, aby všetko zostalo po „Starom“ a nový vládol spôsobom, ktorý garantuje, že iba oni zostanú slobodní.

Dnes takmer sedemročná éra vládnutia imitátorov sociálnej demokracie, ktorú raz historici zhodnotia, ako čas medzi Flašikovou vodou premenenou na Colu a konkurenčnou Colou u Haščáka, prišla na svet o osem rokov neskôr. Jej časový úsek je takmer identický s časom Vladimíra Mečiara stráveného v područí moci. Konštruktéri moci dobre poznali mentalitu voliča, otestovanú v rokoch 1992-1998, ktorému síce chýbalo mnoho z prvkov rodiacej sa demokracie, zato disponoval istotou neopakovateľnej „lásky“ k zločincom v politike.

Róbert Fico sa prezidentskými voľbami nezaoberá, lebo Smer „prezradí“ svoje rozhodnutie až v decembri, no o čo je tajnostkárstvo vysilenejšie o to je jeho neoficiálna kampaň obéznejšia. Pripomeňme si niektoré. Reminiscencie na Biľakové obilie, Zápotockého lacnejší chlieb, lacnejšia elektrika a plyn, „Človek roka“ či odvážny „zákrok“ pri oslobodení vyznávačov paraglidingu z Iránu.

Iba slovenská Mata Hari, tajomná slečna Halászová, sa na prvý pohľad vymyká scenáru politického marketingu. Iba do včerajška. Upadajúca morálka v Smer-SD spolu s hašteriacimi  skupinami  o kosť, „ktorú ešte možno ohlodať“, no hlavne prostredie ich vlastníkov, potvrdilo fakt, o ktorom som písal v máji.

Je rozhodnuté vlastníkmi Smeru. Róbert Fico bude kandidátom „socialistov“ v prezidentských voľbách, lebo úsilie o získanie slasti z moci je na konci a zakráda sa etapa nutnosti odvrátiť nevôľu a pocit sklamania voličov istôt spolu s hrozbou sociálnych pnutí.

Zlá správa pre Róberta Kaliňáka, ktorého ambície zostanú nenaplnené, pretože vlastníci rozohrali už hru s „meňavkou“ vyštudovanou v Moskve.

Zlá správa pre voliča pravice, pretože súčasní lídri opozície sa zakuklili do župného rozmeru a ich istôt a okrem jedného mladého kandidáta oni sami nedokázali prísť s menom čo by bolo hodné nielen prezidentského postu, ale mu už konečne  prinavrátilo dôstojnosť.

Dobrá správa pre pravicového voliča, že 26 percent s nadšením pre tyranov je menej, ako zvyšok.

Dobrá správa pre Róberta Fica, lebo sa mu naplní jeho vlastné proroctvo, že v roku 2014 už v politike nebude.

Keď som v úvode hovoril o hyenách a ich génoch, ktoré vedú silnejšieho zabiť slabšieho hneď po pôrode, bol motív zrejmý. Dopracovať sa k podstate javu, kde strata musí byť nahradená prínosom inde. Zvyčajne prežije samica, ktorá neskôr nahradí matku vo funkcií hlavy klanu hyen.

V prostredí marxistov, či imitátorov ľavičiarstva súčasnosti, táto genetická výbava z ríše zvierat má úplne inú podobu.

Z ich systému moci je vyraďovaný nadaný človek a prostredie je infikované „kádrovými rezervami“, ktorých cieľom je zväčšovať počet ovládaných, aby štát sa čo najviac vzďaľoval ideálom demokracie.

Pred mesiacom som písal o záveroch anglického historika Edwarda Gibbona v diele – “História úpadku a pádu Rímskeho impéria”. Pripomeniem jedno z nich :

„Verejné funkcie sa stávajú predmetom koristi zisku. Udeľujú sa za úplatky a kto ich získal, chce z nich koristiť, aby sa mu vložený úplatok niekoľkonásobne vrátil“.

Niet úradu, kde by sa občan nestretol s vybranými protagonistami tejto nemravnosti, niet agendy, kde by človek nebol konfrontovaný so systémom korupcie. Je iba jedno obdobie, ktoré prekonalo čas Vladimíra Mečiara a jeho „človeka Hnutia“ umiestňovaného do systému moci na všetkých úrovniach. Človek Smeru v období od marca 2012 podnes.

Kto si dnes spomenie na svokru robotníckeho lídra Jána Ľuptáka, ktorá so základným vzdelaním sa stala členkou dozornej rady Dopravnej banky.

Každá spoločnosť, ktorej krédom je prosperita, pozná tajomstvo svojho úspechu, vzdelanosť.

Iba Slovensko „splodené“ v silvestrovskej bujarosti, sa vo svojom viac ako dvadsať ročnom stave po opici, prepracovalo k jednému z množstva neschopných súčasných ministrov, Dušanovi Čaplovičovi. Nezaváhal ani na okamih a kormidlo školstva otočil do času konca 19-tého storočia. Jeho „občianska vojna“ s učiteľmi, žiakmi a študentmi sa zapíše do histórie obludnosťou, že „Svet nemá zmysel“. Každý deň človek neveriaco hľadí, na aké a aký počet funkcií si komunistickí ozembuchovia trúfajú. No za toho Boha človek márne čaká, čo súdruhovia urobia pre občana Slovenska.

Vlastníci Smer-SD čakali na niečo úplne iné. Po úspešnom pre-Smerovaní najväčšieho železničného tendra za takmer 300 miliónov, po zvládnutí najväčšieho diaľničného tendra za viac ako 400 miliónov, sa napokon dostalo aj na posledného z mecenášov. Eurofondy do školstva nasmeroval minister Čaplovič k poslednému vplyvnému vlastníkovi Smeru.

Nepotrebujú dobrých učiteľov, mimo záujmu sú zdravotné sestričky a do popredia sa dostávajú iné sestry.

Vlastníci Smeru potrebujú, aby fungoval model verejných funkcií, ktorí by im istil ich korisť a zisk. A tak do prostredia sú „pretláčaní“ aj úradníci na nižších postoch, aby hájili ich korisť ich zisk.

Pri ministrovi Čaplovičovi pozície zisku chráni aj vyšší štátny radca Michal Kaliňák s platom 2 300 eur. Je hovorcom, poslancom mestského zastupiteľstva v Prešove, predseda komisie verejného poriadku v Prešove, členom výboru mestskej časti, predseda správnej rady nadácie Intenda, člen dozornej rady Hotely mládeže Slovenska, externý vyučujúci na katedre politológie v Košiciach. Hájnik záujmov vlastníkov Smeru musí mať viac posedov, aby mal istoty.

Takže učitelia, zdravotné sestričky, nezamestnaní, Michal Kaliňák je vaším vzorom systému, kde nie je dôležitá práca, ale model kde občania platia iných proti svojim záujmom.

Zostava, ktorá slúži záujmom vlastníkov „strany“ Smer-SD je oveľa širšia, ako sa na prvý pohľad javí a paradoxom tohto reťazca je niečo iné.

Záhadou nie je motív zostavy slúžiacej záujmom mužov pozadí, ale fakt, že občan tam, kde má možnosť voľby, volí proti sebe.

Volí, aby dal prietok imitátorom sociálnosti či solidarity, ktorých istoty sa menia na systém, kde odumiera ľudskosť a ožíva model zdvojenej funkcie Gustáva Husáka a jeho obdobia normalizácie.