Vladimír Mečiar „splodil“ Ivana Gašparoviča,alebo Ficova Materská škôlka v Elektre.

Keď som hľadal politika, na koži ktorého by prischlo také množstvo nepredstaviteľnej nemravnosti ako na Ivanovi Gašparovičovi, vybral som si Bašíra Džamáíla. Libanonského politika, ktorý sa dostal k moci zločinom. Boli to machinácie Bašíra, ktoré by zaručene potešili Machiavelliho. Práve ona nešťastná „cnosť“ priviedla výbušninu i atentátnika k nemu, aby sa odpálil aj s ním.

Prekliata rodina. Synovec, strýko, otec i dedo si politikou našli svojho výbušniny milujúceho odporcu.

My, dobromyseľní a nenásilní potomkovia „Prvého kráľa starých Slovákov“ od Fica, sme nikdy násilie nepovýšili na piedestál svojej zakomplexovanej životnej filozofie.

My, sme znalci výberu politikov, ktorí zabíjajú nás. My si vyberáme Čochrárov.

Čochrár je politik s nečestnou výbavou, nemorálnym pozadím a milujúci nezákonné aktivity sociálnodemokratický nasmerované k bohatstvu štátnej pokladnice.

Čochrár, Ivan Gašparovič, sa bez použitia násilia k svojim machináciám v dlhom čase dvadsiatich troch rokov priznáva :

„Ako mi však nemilovať osobnosti, ktoré sa v každom historickom zmätku vedia zaradiť na správnu stranu“?

Ivan Gašparovič sa dostal k moci nie zločinom. Bol to však „zločin“ demokracie, ktorej pravidlá umožňujú aj ľuďom bez cti, lebo tú predal za Nafta Gbely, aby si našli sebe rovných. Voličov bez Nafty Gbely.

Nepísaným mravným pravidlom je, že je to Otec, ktorý vkladá základné diamanty podoby sveta hodnôt budúceho potomstva.

Môj návrh má teda svoje rácio.

Dnes, kedy už ani Ivan Gašparovič sa nedokáže pozrieť, cez prizmu svojich činov, na Ivana Gašparoviča, by bolo prospešné ukončiť kariéru štátu, s ktorým rád spájam epiteton – štát zločinnosti. Málinko inej, ako zločinnosti Bašírovej.

Dnes by ten , ktorý splodil sluhu dvoch pánov, by si ho mal zobrať domov. Do škôlky, ktorú sľubovala sľubotechna Fico. Do Elektry.

Lebo práve v tom veku sa dieťaťu ukladajú základné mravné hodnotové systémy. Základné, pretože rozšíriť výchovu na všetky prikázania obsiahnuté v základoch židovsko-kresťanskej  civilizácie – DESATORA – by mohlo doviesť vychovávaného k nezvládnuteľnej traume.

Ovplyvniť niekoho znamená dať mu vlastnú dušu. Raz, pán Mečiar , sa to stalo a s neblahými dôsledkami v čase, kedy úloha Gašparoviča na pozícií generálneho prokurátora ČSFR sa dotýkala tiež vily.

No Tisovej v Trenčíne.

Dnes, kedy v Krajinke po Tatrami, sa dejú väčšie špinavosti, ako za éry Otca , Vladimíra Mečiara, treba veriť , že v hlavách oblúd politiky súčasnosti sa zrodil takýto plán.

Ivan Gašparovič v „ústavnej“ zákopovej vojne vlastným telo bráni Grasalkovičov palác pre Róberta Fica a on mu háji pozíciu budúceho Generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Lebo obaja dnes vedia, že raz ten čas príde, kedy sa bude riešiť otázka viny. Nielen politickej.

Viny, ktorá má dnes dve podoby a dvoch aktérov.

Buď jeden bude niesť viny za svoje zločiny politiky, alebo obráti pozornosť na toho, čo ich páchanie umožnil.