“Víťazný” február – fakty a súvislosti, časť 2.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny musela Veľká Británia preorientovať svoj priemysel na vojnové potreby, čo znamenalo dramatické zníženie príjmov z exportu. Importovala predovšetkým zo Spojených Štátov. Obchodu s USA po vstupe Británie do vojenského konfliktu však muselo predchádzať hlasovanie v Americkom kongrese.

Spojené Štáty v roku 1935 vyhlásili vojenskú a ekonomickú neutralitu. Zákon o neutralite bol upravený vzhľadom na vývoj v Európe. V roku 1939 demokratický prezident Roosevelt úspešne loboval republikánsky kongres aby umožnil export do Veľkej Británie, hoci len za okamžitú platbu v hotovosti.

Británia získala prístup k surovinám pre vojnový priemysel. Do leta 1941 však vyčerpala svoje finančné rezervy. Pol roka pred útokom Japonska na Pearl Harbor, Spojené Štáty de facto ukončili svoju neutralitu. Stalo sa tak zákonom z marca 1941, ktorý okrem iného umožnil export vojnových materiálov bez platby. Hlavní príjemcovia pomoci USA boli Británia a Sovietsky Zväz.

Po skončení vojny nemala Veľká Británia prostriedky na pomoc krajinám vo sfére svojho predvojnového vplyvu. V marci 1946 začali Grécki komunisti občiansku vojnu vo svojej krajine, o riešenie ktorej požiadala Británia Spojené Štáty. V záujme ochrany spôsobu života v USA a prevencie proti rozšíreniu konfliktu do Turecka, Spojené Štáty začali svoje prvé pôsobenie ako svetová veľmoc.

Unipolárny svetový systém moci sa začal meniť na bipolárny. Jedným zo zreteľných ukazovateľov rozporu medzi formujúcimi sa veľmocami bol rozdiel v prístupe k porazenému Nemecku. Kým Spojené Štáty navrhovali ekonomický program obnovy priemyslu a pomoci obyvateľom Nemecka, Sovietsky Zväz chcel Nemecko trestať.

V lete 1947 vláda Spojených Štátov oznámila svoj program na rekonštrukciu a obnovu Európy – Marshall plan. Marshall plan bol ponúknutý každej Európskej krajine, vrátane Sovietskeho Zväzu. Všetky štáty východného bloku Marshall plan okamžite odmietli – okrem Československej Gottwaldovej vlády…