Stretnutie prezidenta Vladimíra Putina a generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v Kremli

Volodymyr Zelenský v jednom zo svojich delíriových vystoupení ocenil bojovníkov Azovu v závodoch Azovstal v Mariupolu, že sa rozhodli bojovať do posledního muže. Lož! Zmysel zabarikádovania sa pluku Azov v už ruskom Mariupole v katakombách pod Azovstalom pod ochranou stoviek civilistov ako rukojemníkov: Azov požaduje evakuáciu do Turecka aj so zbraňami. Tu je rokovanie Putina s Erdoganom:  https://ria.ru/20220426/peregovory-1785539982.html
Do posledného muža neonacistický Azov s komplicmi bojovať nechce, to je dezinformácia sfetovaného Zelenského! Spolu s Azovom sa tam „zašívajú“ žoldnieri z USA, Briti, Francúzi… a o tom sú skutočné problémy s humanitárnymi koridormi…
Problémy s bojovou morálkou sú od roku 2014, čo je začiatok vojny po štátnom prevrate s následkami Krym a Donbas na pozadí Kyjivom odmietaných Minských dohôd…
Zelenský vytkol Guterresovi, že najskôr bol u Putina a až potom na Ukrajine… nemal generálneho tajomníka OSN možnosť „pripraviť“…
Vladimír Putin za kovidovým stolom privítal Antonia Guterresa: Vážený pán generálny tajomník! Som veľmi rád, že vás vidím. Rusko ako jedna zo zakladajúcich krajín OSN a stály člen Bezpečnostnej rady túto univerzálnu organizáciu vždy podporovalo. Sme presvedčení, že je nielen univerzálna, ale aj jedinečná svojho druhu: žiadna iná taká organizácia v medzinárodnom spoločenstve neexistuje. Zásady, na ktorých je založená, podporujeme všetkými možnými spôsobmi a hodláme tak robiť aj v budúcnosti. Pocity niektorých našich kolegov nám pripadajú trochu zvláštne, keď hovorí o svete založenom na pravidlách. Sme presvedčení, že základným pravidlom je Charta OSN a ďalšie dokumenty prijaté touto organizáciou, nie nejaké dokumenty, ktoré niekto spísal pre seba alebo pre svoje záujmy. Prekvapujú nás aj niektoré vyhlásenia našich kolegov, že niektorí ľudia vo svete sú výluční alebo si nárokujú výlučné práva, pretože Charta OSN stanovuje, že všetci aktéri medzinárodnej komunikácie sú si rovní bez ohľadu na ich moc, veľkosť alebo zemepisnú polohu. Myslím, že je to podobné tomu, čo je napísané a zaznamenané v Biblii, kde sú si všetci ľudia rovní. To sa pravdepodobne nachádza aj v Koráne a Tore. Pred Pánom sú si všetci ľudia rovní. Preto je veľmi zvláštne počuť, že niekto tvrdí, že je výnimočný. Žijeme v zložitom svete, takže vychádzame z toho, čo je skutočne k dispozícii, a sme pripravení spolupracovať s každým. OSN samozrejme vznikla pre riešenie akútnych kríz a prešla rôznymi obdobiami svojho vývoja a ešte pred niekoľkými rokmi sme počúvali, že je zastaraná, že už nie je potreba. To sa stalo v prípadoch, keď to niekomu zabránilo v dosiahnutí jeho cieľov na medzinárodnej scéne. Vždy sme hovorili, že univerzálna organizácia ako OSN neexistuje a že by sme si mali vážiť štruktúry, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne práve za účelom riešenia sporov.

Vladimír Putin a Antonio Guterres

Putin: Som si vedomý vašich obáv z ruskej vojenskej operácie v Donbase na Ukrajine. Myslím, že to bude jadrom nášho dnešného rozhovoru. V tejto súvislosti by som chcel len upozorniť, že celý problém vznikol po štátnom prevrate, ku ktorému došlo na Ukrajine v roku 2014. To je zrejmá skutočnosť. Môžete tomu hovoriť, ako chcete, a môžete mať proti tým, ktorí to urobili, predsudky, aké chcete, ale bol to skutočne protiústavný puč. Nasledovala situácia s vôľou obyvateľov Krymu a Sevastopolu, ktorí konali prakticky rovnako ako svojho času ľudia žijúci a bývajúci v Kosove: rozhodli sa pre nezávislosť a potom nás požiadali o pripojenie k Ruskej federácii. Jediný rozdiel bol v tom, že v Kosove o suverenite rozhodoval parlament, zatiaľ čo na Kryme a v Sevastopole sa rozhodovalo vo verejnom referende. Problém bol aj na juhovýchode Ukrajiny, kde obyvatelia niekoľkých území dvoch, najmenej dvoch, zložiek vtedajšej Ukrajiny, neprijali štátny prevrat a jeho výsledky. Dostali sa však pod veľmi silný tlak, vrátane vykonávania rozsiahlych vojenských operácií za použitia bojových lietadiel a ťažkej vojenskej techniky. Tak vznikla kríza v Donbase na juhovýchode Ukrajiny. Ako viete, po ďalšom neúspešnom pokuse kyjevských úradov vyriešiť tento problém vojensky sme dospeli k podpisu dohôd v Minsku, ktoré boli nazvané Minskými dohodami. Jednalo sa o pokus o mierové riešenie situácie v Donbase. Žiaľ, pre nás sa ľudia, ktorí tam žili osem rokov, dostali predovšetkým do blokády a úrady v Kyjeve verejne oznámili, že organizujú blokádu týchto území. Nehanbili sa za to, hovorili, že je to blokáda, aj keď to spočiatku odmietali. A pokračovali vo vojenskom nátlaku. Za týchto podmienok, potom, čo úrady v Kyjeve skutočne verejne – chcem zdôrazniť, že verejne – ústami najvyšších predstaviteľov štátu vyhlásili, že nehodlajú tieto minské dohody plniť, sme boli nútení uznať tieto štáty za nezávislé a sebestačné, aby sme zastavili genocídu ľudí, ktorí na týchto územiach žijú. Znovu opakujem: ide o silové opatrenie, ktoré má ukončiť utrpenie ľudí žijúcich na týchto územiach. Naši kolegovia na Západe to bohužiaľ radšej ignorovali. Potom, čo sme uznali ich nezávislosť, nás požiadali o vojenskú pomoc, pretože boli vystavení vojenskému tlaku, vojenskej agresii. A boli sme nútení tak urobiť aj v súlade s 51. článkom Charty OSN, oddielom sedem, začatím osobitnej vojenskej operácie. Rád by som vás informoval, že aj keď prebieha vojenská operácia, dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu na diplomatickej úrovni. Vyjednávame, nevzdávame sa ich. Okrem toho sa nám na rokovaniach v Istanbule a viem, že ste tam práve boli, dnes som hovoril s prezidentom Erdoganom podarilo dosiahnuť pomerne významný prelom. Pretože medzinárodné bezpečnostné požiadavky Ukrajiny naši ukrajinskí kolegovia nespájali s takým pojmom, ako sú medzinárodne uznané hranice Ukrajiny, keď pominieme Krym, Sevastopoľ a novo uznané ruské republiky Donbas, ale s určitými výhradami. Ale bohužiaľ po dosiahnutí týchto dohôd a po našich, podľa môjho názoru úplne jasne prejavených úmysloch vytvoriť priaznivé podmienky na pokračovanie rokovaní sme boli konfrontovaní s provokáciou v osade Buča, s ktorou ruská armáda nemala nič spoločné. Vieme, kto to urobil, vieme, kto túto provokáciu pripravil, akými prostriedkami, akí ľudia na nej pracovali. A pozícia našich ukrajinských vyjednávačov ohľadom ďalšieho urovnania sa odvtedy dramaticky zmenila: vzdialili sa od svojich predchádzajúcich zámerov odložiť otázky zaistenia bezpečnosti územia Krymu, Sevastopolu a donbaských republík. Od toho jednoducho upustili, a v návrhu dohody, ktorý nám predložili, v dvoch článkoch iba uviedli, že tieto otázky by mali byť vyriešené na stretnutí hláv štátov. Je nám jasné, že ak tieto otázky prenesieme na úroveň hláv štátov bez toho, aby sme ich najprv vyriešili aspoň v rámci návrhu dohody, je nám jasné, že nebudú nikdy vyriešené. V tomto prípade jednoducho nemôžeme podpísať bezpečnostné záruky bez vyriešenia územných otázok týkajúcich sa Krymu, Sevastopolu a republík Donbasu. Rokovania však prebiehajú. Teraz prebiehajú v online formáte. Dúfam, že to povedie k nejakému pozitívnemu výsledku. To je to, čo by som chcel povedať na začiatku. Iste budeme mať v súvislosti s touto situáciou množstvo otázok. Možno budeme hovoriť aj o ďalších otázkach. Som veľmi rád, že vás vidím. Vitajte v Moskve!
Antonio Guterres: Ďakujem, pán prezident. Ďakujem vám za prijatie v Kremli. Ako generálnemu tajomníkovi mi v skutočnosti robí najväčšie starosti situácia na Ukrajine. Jasne chápem, že potrebujeme mnohostranný poriadok založený na Charte OSN a medzinárodnom práve. Všetky stanovené pravidlá by mali byť stanovené na základe konsenzu medzinárodného spoločenstva a mali by byť plne v súlade s medzinárodným právom. Neúnavne a pevne verím v medzinárodné právo, v Charte OSN. Preto máme často na vzniknuté situácie odlišné názory. Chápem, že Ruská federácia má množstvo sťažností v súvislosti s dianím na Ukrajine aj s európskou globálnou bezpečnosťou. Vo svojom živote som zastával mnoho funkcií, spomínam si, že som mal možnosť sa s vami stretnúť, keď som bol predsedom EÚ, keď som bol v portugalskej vláde, keď som bol zodpovedný za vzťahy medzi EÚ a Ruskom, možno sme sa dokonca stretli vo rovnakej miestnosti. Chápem vašu frustráciu, ktorú máte. Z nášho pohľadu je však potrebné tieto sťažnosti riešiť na základe rôznych nástrojov, ktoré ponúka Charta OSN. Sme presvedčení, že narušenie územnej celistvosti akejkoľvek krajiny je úplne v rozpore s Chartou OSN. Sme hlboko znepokojení tým, čo sa teraz deje: domnievame sa, že došlo k invázii na ukrajinské územie. Napriek tomu som do Moskvy prišiel s pragmatickým prístupom. Sme hlboko znepokojení humanitárnou situáciou na Ukrajine. Organizácia Spojených národov sa politických rokovaní nezúčastňuje. Nikdy sme neboli pozvaní ani nám nebolo umožnené zúčastniť sa minského procesu alebo normandského formátu. OSN nikdy nebola súčasťou týchto formátov. Nie sme súčasťou rokovaní a ja som mal možnosť povedať to prezidentovi Erdoganovi. Podporujeme dialóg medzi oboma krajinami a podporujeme dobrú vôľu Turecka pri presadzovaní tohto prístupu. Ale našou hlavnou úlohou, pokiaľ ide o humanitárnu situáciu na Ukrajine, je túto situáciu vyriešiť, zlepšiť. Preto som sa dnes stretol s ministrom Sergejom Lavrovom a predložil som dva návrhy. Po prvé, realizovať náš návrh, ktorý sme predložili na schôdzke medzi OCHA (Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí) a ministerstvom obrany. Máme tím, ktorý spolupracuje s ministerstvom obrany na vyjasnení situácie ohľadom koridorov a humanitárnej pomoci. Táto spolupráca bola veľmi plodná. Pravdou ale je, že sa stretávame s radom situácií, keď Rusko vyhlási koridor, Ukrajina vyhlási iný koridor a situácia je taká, že sa v praxi nerealizuje. Navrhujeme teda vytvorenie humanitárnej kontaktnej skupiny, v ktorej by OSN, Rusko a Ukrajina spoločne diskutovali o situácii tak, aby tieto koridory boli skutočne účinné a aby nikto nemal zámienku sa vytvoreniu týchto koridorov vyhýbať. Na druhej strane chápeme ťažkú situáciu v Mariupole. V súvislosti s touto situáciou by som opäť rád povedal, že OSN je pripravená plne mobilizovať svoje logistické kapacity a ľudské zdroje spoločne s Medzinárodným výborom Červeného kríža. Včera som hovoril s Peterom Maurerom, ktorý túto iniciatívu plne podporuje a je pripravený spolupracovať. Ide o to, aby sme spolupracovali s ozbrojenými silami Ruska aj Ukrajiny a vyriešili problémy raz a navždy. Spočiatku sa bude jednať o evakuáciu civilistov z továrne. Rusko je neustále obviňované z nevykonania tejto evakuácie. Na druhú stranu Rusko oznámilo vytvorenie koridorov, ktoré nie sú využívané. Sme pripravení spoločne s MVČK, Ukrajinou a Ruskom vyhodnotiť situáciu počas dvoch až troch dní. To umožní evakuáciu tých, ktorí sa chcú evakuovať. Samozrejme sa jedná o dobrovoľný proces. Na druhú stranu, čo sa týka Mariupolu, je zničená veľmi veľká časť mesta, mnoho ľudí tam zostáva a je v ťažkej situácii, chcú mesto opustiť. Niektorí chcú odísť do Ruskej federácie, iní na územia kontrolované ukrajinskými úradmi. Spoločne s MVČK sme pripravení využiť všetky naše zdroje na spoluprácu s ruskými a ukrajinskými úradmi, aby sme túto možnosť vytvorili a zaistili evakuáciu týchto ľudí. Bude to dlhší proces: musíme vytvoriť konkrétnejšie formy spolupráce, ale máme o to veľký záujem. Máme jediný cieľ, a to uľahčiť situáciu ľudí, znížiť ich utrpenie. Ako som už povedal, možno to dosiahnuť zjednotením oboch strán: MVČK a našej administratívy OCHA. Vytvoriť potrebné podmienky, aby to bolo čo najtransparentnejšie, aby nikto iný nemohol obviňovať ostatných z toho, že sa niečo nedeje.
Vladimír Putin: Vážený pán generálny tajomník. Najprv o invázii. Viem veľmi dobre, veľmi dobre, osobne som čítal všetky dokumenty Medzinárodného súdneho dvora o situácii v Kosove. Veľmi dobre si spomínam na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora, ktorý povedal, že pri uplatňovaní práva na sebaurčenie nemusí územie krajiny žiadať ústredné orgány o povolenie vyhlásiť svoju zvrchovanosť. To bolo povedané v súvislosti s Kosovom, čo je rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora, ktoré všetci podporili. Osobne som si prečítal všetky pripomienky právnych, správnych a politických orgánov v USA a európskych krajinách: všetci ju podporili. Ak je to pravda, potom majú republiky Donbasu, Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika, rovnaké právo bez toho, aby sa obracali na ústredné orgány Ukrajiny, vyhlásiť svoju suverenitu, pretože bol vytvorený precedens, že? Súhlasíte s tým?
Antonio Guterres: Predovšetkým, pán predseda, OSN Kosovo neuznáva.
Vladimír Putin: Áno, ale súd Kosovo uznal. Dovoľte mi to dokončiť.
Poznámka editora: Ak rozhodne súd, judikát v opore o platné právo má byť z dôvodu jeho právneho účinku v opore o platné právo vykonaný. Od toho je ustanovený aj medzinárodný súd, zriadený OSN, tobôž Kosovo malo byť uznané OSN. Kosovo malo uznať aj Slovensko. Kosovo nás o jeho uznanie prosiť nemusí. JE. OSN má problém v časti funkčnosť a autorita. Právo národov na sebaurčenie je základné právo nadradené politickým záujmom. Národ je štátotvorná entita. Má proti tomu niečo OSN s odkazom na vlastnú Chartu OSN? Má vážny problém: je spolitizované najmä USA. Koniec poznámky.
Pokračuje Putin: Ak by bol vytvorený tento precedens, mohli by to isté urobiť aj republiky Donbasu. Oni to urobili a my sme získali právo uznať ich ako nezávislé štáty. V súvislosti s Kosovom to urobilo mnoho štátov na svete, vrátane našich protivníkov na Západe. Kosovo bolo uznané mnohými krajinami, je faktom, že mnoho západných krajín ho uznalo ako nezávislý štát. To isté sme urobili vo vzťahu k donbaským republikám. Potom, čo sme to urobili, nás požiadali, aby sme im poskytli vojenskú pomoc vo vzťahu k štátu, ktorý proti nim viedol vojenské operácie. A mali sme na to právo v plnom súlade s článkom 51, oddielom sedem Charty OSN. Sekundu, teraz s vami o tom budem diskutovať. Teraz by som rád prešiel k druhej časti vašej otázky: Mariupol. Situácia je tam zložitá, možno až tragická. V skutočnosti je to ale jednoduché Dnes som hovoril s prezidentom Erdoganom. Hovoril o bojoch, ktoré tam prebiehajú. Tam sa nebojuje, je koniec. V Mariupole sa nebojuje, boje sú zastavené. Časť ukrajinských ozbrojených síl, ktoré boli umiestnené v iných priemyselných oblastiach, sa vzdala. Vzdalo sa takmer 1300 ľudí a v skutočnosti ich je tam ešte viac. Sú tam tiež zranení, ranení, sú v úplne normálnom stave. Zranenia sú ošetrované našimi lekármi, ktorí im poskytujú kvalifikovanú a plnú lekársku starostlivosť. Závod Azovstal je úplne izolovaný. Vydal som rozkaz, vydal som rozkaz nevykonávať tam útočné operácie. Neprebiehajú tu žiadne priame bojové operácie. Áno, ukrajinské úrady nám povedali, že tam sú civilisti. Potom ich ale ukrajinská armáda musí pustiť, inak sa správajú ako teroristi v mnohých krajinách sveta, ako ISIS v Sýrii, schovávajú sa za civilistov. Najjednoduchšie je pustiť tých ľudí von, čo je jednoduchšie? Hovoríte, že ruské humanitárne koridory nefungujú. Pán generálny tajomník, boli ste uvedený do omylu: tieto koridory sú funkčné. Z Mariupolu s našou pomocou odišlo viac ako 100 tisíc ľudí, myslím, že 130 tisíc alebo 140 tisíc ľudí, ktorí môžu ísť kamkoľvek: niekto chce do Ruska, niekto na Ukrajinu. Niektorí z nich chcú do Ruska, niektorí na Ukrajinu, niektorí kamkoľvek. My ich nezadržiavame, ale poskytujeme im všetku pomoc a podporu. To isté môžu urobiť aj civilisti, pokiaľ sa nachádzajú na území Azovstalu. Môžu ísť von, a to je všetko. Príklad civilizovaného prístupu k týmto ľuďom, to je zrejmé. A každý to môže vidieť, hovoriť s tými ľuďmi, ktorí odtiaľ vyšli. Čo je jednoduchšie pre armádu alebo pre predstaviteľov nacionalistických práporov, aby civilistov pustili von? Držať tam civilistov ako živé štíty, ak tam sú, je jednoducho zločin. Sme s nimi v kontakte; s tými, ktorí sedia v kobkách Azovstalu. A majú dobrý príklad: ich spolubojovníci vyšli von a zložili zbrane. Viac ako tisíc ľudí, 1300. Nič sa im nestane. Okrem toho, ak chcete vidieť, pán generálny tajomník, a zástupcovia Červeného kríža, OSN, ako sú držaní a kde, ako sú ošetrovaní ranení, prosím, sme pripravení to poskytnúť. To je najjednoduchšie riešenie tohto zdanlivo zložitého problému. Poďme o tom diskutovať. Koniec prekladu záznamu stretnutia a rozhovoru.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

https://www.youtube.com/watch?v=98_87hQHhBI