Vážna, nevážna hudba, jej basová linka a ženský element…

To delenie hudby nemám rád. Odmieta ho aj hudobná estetika a teória dejín hudby a hudobného umenia. Klasická, neklasická, tradičná, moderná, post moderná, artificiálna, non artificiálna (popular, folk), tradičný, modern jazz, to je úplne jedno.

Aj dychovka či ľudovka, krčmová, svadobná, fašiangová, či pódiová, môže byť a je dobrá a špatná, krásna alebo škaredá, múdra alebo hlúpa, vzdelaná alebo negramotná; aj tupá a dutá plastová trupka, len poklepom na ňu alebo vhodne upravená s dierovou menzúrou a zobcom, plátkom (klarinet, saxofón) či náhubkom (trubka, pozón) vie zo seba vydať zvuk, použiteľný v hudbe alebo „hudbe“. Alebo inak. Ako len chcete.
Ale to je o hudobnej akustike, estetike, a kritike (parketa pre laikov aj odborníkov). A strom života aj v hudbe sa zelenie a rozkvitá. Strom poznáš po ovocí… (čo je zlé odpadne, čo je dobré, ostáva a rozvíja sa; a to je ten strom aj hudobnej evolúcie a vývoja jej dejín naprieč jej všetkými žánrami a druhmi). Aj hudba u jej tvorcov, interpretov a poslucháčov, predpokladá a očakáva hudobnú inteligenciu a intelekt, všeobecné a hudobné vzdelanie, a s nimi všeobecný estetický a osobný hudobný vkus.
Radosť z hry, čo budete mať možnosť vidieť zo záznamov Youtube, sa vždy prenáša na publikum. Aj o tom je psychológia hudobnej tvorby, improvizácie, interpretácie a počúvania, osobitne na koncerte. A to sú príbuzné konotácie v spojení vážna-nevážna hudba. Pravdou je, že radosť z hudby prežíva interpret Stravinského husľového koncertu rovnako, ako koncertu alebo popu, a to platí pre mozartovských muzikantov úplne rovnako, ako aj pre poslucháčov a divákov…
Všetci si vyberáme hudbu podľa vlastného vkusu, a ten je závislý vždy na našej vnútornej bohatej alebo chudobnej osobnej výbave.
Treba mi zmieniť aj, že osobný hudobný zážitok je výlučne osobný (intímny) neopísateľný, nezdieľateľný a nezameniteľný. To ale vôbec nevylučuje hypotézu, že hudba spája, trebárs hymnus, hymnická pieseň, hymna, Verdiho Zbor židov, svadobné piesne, či vojenské pochody… (každá inak).
Artificiálny je majúci vyššie umelecké a majstrovské ambície.
Esej je napríklad v literárnej spisbe úvaha, majúca vyššie literárne ambície; je publicistická forma, mimo kategórií poviedky, novely, románu, drámy (dívadlo)… (v publicistike býva esej nazývaná aj kráľovnou literárnej spisby).
Princíp všetkého kumštu a umenia: kvalita, kvalifikovanosť, spôsobilosť.
Nadčasovosť je pridaná hodnota, prežívajúca generácie…
Vo svojom tu a teraz apolitickom článku sa zameriam na basgitaru a spôsob jej existencie v súborovej hre vyšších umeleckých žánrov hudby v oblasti art rocku a jazzu; na nástrojovú techniku a štýly hry na baskytaru a druhy basových liniek súčasnosti…
Basa tvrdí muziku. Vždy a všade inak. Pred stáročiami, aj dnes… lebo tak to bolo a bo dá, ešte dlho bude.
Toto vedelo 16-te, 19-te, aj dvadsiate a 21. hudobné storočie s rozmachom technológií v časti zvuk a ozvučenie, a v jednote s nimi, aj odpútanie sa vývoja nástrojárstva od tradičného, pôvodného kontrabasu a jeho predchodcov, dnes už k elektronickému zvuku a basgitary, v jednote s pôvodnou funkciou basovej linky v hudbe, majúcej význam prvku čitateľnosti harmónie a tonality a metro rytmického kontrapunktu k bicím a perkusným nástrojom…
…
Neodpustím si „zarýpnuť“ do rodovej ideológie a politík neomarxistickej ultra ľavice… (to je ale mimo témy článku, len-tak mimochodom).
…
Ženy v inštrumentálnej hudbe (nielen speve) vo „vážnej, nevážnej“ rockovej, pop rocku, jazzovej; bez rodovej ideológie a ženských kvót zoči-voči v nástrojovej spoluhre a zostavách na hudobných pódiách persónam ako Victor Wooten, Marcus Miller, Richard Bona, nebohý Jaco Pastorius, a iní basgitaroví mužskí velikáni, dnes na hudobných pódiách stoja už viaceré mladé hráčky a virtuózky, nielen v symfonickej, orchestrálnej oblasti ale aj v tej, z ktorej som zozbieral zopár dobrých tipov… (dobré vedieť, poznať, mať šajn a prehľad aj v hudbe).
Hudba nepozná ideológiu ani politiku. Je slobodná a nezávislá. Lyricko-ženská, dramaticky mužská. Sponzorov ale mať môže jedna i druhá. Tak, ako kedysi mali mecenášov Mozart, Liszt, Wagner, Čajkovský (u neho to bola dokonca žena; s Nadežou Filaretovnou von Mekovou sa Čajkovský ani raz nestretol). To je znova „narážka“ na sponzoring nie v muzike ale v politike (Eset-Progresívne Slovensko-Kiska). Oligarchia hodlá prevziať moc na Slovensku s liberálnymi politickými notami).
Žena ak chce, vyšplhá sa na Mount Everest, poletí do kozmu, potopí sa pod ľadovec severného pólu, vynájde liek, úžasne bruslí, lyžuje, získa Nobelovu cenu, lebo chce. Prednostne nie kvôli cene, ale sebe, že chce. A milovaná, miluje. Dáva, vracia lásku a deti. A ak chce, a tvrdo na sebe a na veci pracuje, a popri nej mimovoľne vynikne. Pre všetkých mužov a ženy platí: Čosi málo talentu a nadania, a ostatok tvrdá, cieľavedomá drina za vytýčeným cieľom…
Najskôr k technikám a štýlom hry na basgitaru (funk bass, grrove bass, slap bass) čo napovie, o aké hudobné žánre a druhy ide, bez teoretického popisu školy hry, ale in medias res, dľa chuti a záujmu si porozklikávajte, popozerajte a popočúvajte:
https://www.youtube.com/watch?v=IhnGbbw3Dp4
https://www.youtube.com/watch?v=-H4muoRTXTw
https://www.youtube.com/watch?v=YxkciIHVdNI
https://www.youtube.com/watch?v=wVtRDxm0txw
https://www.youtube.com/watch?v=aa_OUS_vr3s
https://www.youtube.com/watch?v=e9wQvn5iWVI
https://www.youtube.com/watch?v=RTthLmEYLbg
https://www.youtube.com/watch?v=FS0n4csFx_8
https://www.youtube.com/watch?v=W70XkdHSQPA
https://www.youtube.com/watch?v=W70XkdHSQPA
V poslednej ukážke učiteľ hry ukazuje techniku a spôsoby práce s pravou rukou a prstami; na perkusnom efekte zvuku tzv. „plieskaním“ má podiel aj materiál tvrdých neobalených nebrúsených a neleštených kovových (metalová hudba ) strún (perkusný efekt som v sedemdesiatych rokoch dosahoval hrou plektrom a jeho drncaním o elektrický snímač zvuku basy). Vynález, vývoj a rozvoj slapu, groove a funku prišiel neskôr…
Dobré je vedieť, že basgitary sú pražcové (temperované ladenie) a bezpražcové, s hladkým hmatníkom (prirodzené ladenie)…
Možno je dobré mať šajn i o tom, že existujú aj basové gitary nie s kontrabasovým obsadením štyrmi strunami (EADG) ale aj päť strunné (v pražcovom aj bezpražcovom konštrukčnom prevedení)…
Viac či menej sa v súborovej hre kapely, orchestra vyskytuje aj nástrojové obsadenie dvomi basovými gitarami; jedna vedie melodickú linku, druhá má harmonicko-rytmickú a metrickú rolu (v tónovom spektre úplné „spodky“ na úrovni basového bubna bicích).
Podstatou funkcie kontrabasu a basovej gitary je jej metro-rytmická a harmonická úloha vo vnímaní a porozumení úžasností hudby ako hry s tónmi a zvukom; každý hudobný aj „nehudobný“ zvuk, začlenený do hudobnej štruktúry, stáva sa elementárnym nositeľom hudobného významu, zmyslu a obsahov hudby…
Zopár pánskych basgitaristov počnúc ich stretnutím pre vytvorenie si obrazu o ich kvalitách na spoločnom jam sesion:
https://www.youtube.com/watch?v=-07acO5fdNg
Maličký budúci veľký muzikant Áron Hodek (Maďarsko) s Richardom Bonom:
https://www.youtube.com/watch?v=yennR7FSttg
Gue sera sera je hudobná štandarda (aranžmán Marcus Miller basgitara):
https://www.youtube.com/watch?v=KVMuparhtks
Marcus Miller a modern pop jazz:
https://www.youtube.com/watch?v=vPpKdjgeih4
Richard Bona (šesť strunová basa):
https://www.youtube.com/watch?v=8CkB7oppQB0&list=RD00tzcnyDL68&index=9
Richard Bona (koncert):
https://www.youtube.com/watch?v=4XpJnYGMu1g
Marcus Miller (Tutu Revisited, štandarda Miles Davisa):
https://www.youtube.com/watch?v=sgKY54JTKcc
Latvian Radio Big Band; Skladba od Joe Zawinul, Weather report, bass solo Jaco Pastoriusa, česť jeho pamiatke (Arrangement to Big-Band Latvia):
https://www.youtube.com/watch?v=7BEgZLC05Vk
Victor Vooten a Antony Wellington (dve basy):
https://www.youtube.com/watch?v=yyD5x2zfMIA
Victor Wooten a Federico Malaman (jam session):
https://www.youtube.com/watch?v=ndGBa7Q5IR8
Victor Wooten, hymna USA (krásne flažolety):Victor Wooten vo firme Hartke testuje aparatúru:
https://www.youtube.com/watch?v=61wuIu8AqUQ
https://www.youtube.com/watch?v=HLsbRM2rwc4
V druhej časti po prvej prípravnej, ponúkam vám niekoľko ženských skvostov v hre na basovú gitaru (úžasný nástroj, potrebný v hudbe ako zem pre vodu vzduch a slnko) a preto aj TAL WINKELFELD a pár jej kolegýň:
Blues Jeff Beck gitara, Tal Winkelfeld basa, bicie (neviem mu meno, je od Stinga):
Sting: https://www.youtube.com/watch?v=EV0rJ6rvWbw
Jeff Beck a Tal Winkelfeld: https://www.youtube.com/watch?v=VC02wGj5gPw
Len jej basové sólo: https://www.youtube.com/watch?v=4TaNayM_BR
Herbie Hancock a Tal Winkelfeld: https://www.youtube.com/watch?v=oweK8H40kZk
…
Plus dve rovnako dobré a stále lepšie kolegyne (Tal Winkelfeld má v sebe zjavne viac tvorivého, improvizačného elementa, potrebného pre skladobnú hudobnú kompozíciu):
https://www.youtube.com/watch?v=BYeE2ReYaCc
https://www.youtube.com/watch?v=S2QmtENFh2Y
Aj ostatné jemné, ženské, subtílne pršteky a ručičky zvládnu štyri aj päť basových strún a tento „ťažký nástroj“:
https://www.youtube.com/watch?v=fg2BS7H_dAU
https://www.youtube.com/watch?v=C_Xy_pD_Or8
A netajme to, najmä chlapi, tiež príjemná pastva aj pre oči ako pridaná hodnota; tá muzika potom znie aj inak, a ešte lepšie….
Za seba: Mať tak dobrý čas, nástroj a aparatúru, tak by som hral, až by som, plakal…Mať tak dobrý čas, nástroj a aparatúru, tak by som hral, až by som, plakal…
Chuť, záujem a vôľa by boli…
A, ktože je z týchto gitarových superstar lepší? Steve Veii, či Orianthi? Tá „divá ženská zver“ (Austrálčanka Orianthi Penny Panagaris; born 22 January 1985) hrala aj v sprievodnej kapele Michaela Jacksona (vysoká pocta):
https://www.youtube.com/watch?v=G7b-_YcACuQ
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notoricky obcan