Vážení politici: Účel nesvätí prostriedky…

Doba je dnes neprajná. Úspech je to jediné, čo sa dnes cení, ľudia sú ochotní, kvôli dosiahnutiu cieľa „predať aj vlastnú mater“. Heslom dneška je „Účel svätí prostriedky“, čo v mysliach slávybažných ľudí a ľudí túžiacich po moci a bohatstva znamená jedno. Ak chceš dosiahnuť cieľ, musíš sa na cieľ plne sústrediť a v mene jeho dosiahnutia robiť čokoľvek – podvádzať, klamať a možno aj zabíjať. Všetko je dovolené. Zaklíname sa jezuitským pragmatizmom, chápeme to ako hlavný imperatív doby, nevediac, že si otvárame cestu do hlbín vlastného zatratenia.

Ignác z Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, inak známej aj ako jezuiti vo svojich Exercíciách napísal, že zásada „Účel svätí prostriedky“ neznamená, že k dobrému cieľu je možné používať aj nemravné prostriedky. V skutočnosti ide o to, že prostriedky mravne neutrálne, indiferentné (t.j. ani dobré, ani zlé) v spojení s dobrým cieľom nadobúdajú mravné hodnoty. Naproti tomu však ani najsvätejší cieľ nedovoľuje podľa jezuitských moralistov používať nemravné prostriedky. Taký je aj zmysel Ignácovej požiadavky nepredpojatosti vo všetkom, čo je ponechané slobode nášho voľného rozhodnutia a nie je jej zakázané.

Holt majú tí jezuti smolu. Ich stopa v spoločenskej pamäti ľudstva je zviazaná so škandálmi, démonizáciou a politickými machináciami za oponou. Kto dnes na ulici vie, že boli ako každý iný katolícky rád, len si naviac pri vysviacke pridávali podmienku bezpodmienečnej poslušnosti pápežovi? Zameriavali sa hlavne na výchovu, vzdelanosť a boli učiteľmi, či spovedníkmi kráľov a diplomatov. Možno práve z ich blízkosti vladárom sveta potom pramení ich neblahá povesť. V skutočnosti sú jezuitské školy a kolégia ako napr. Boston College dodnes uznávané ako kvalitné školské ústavy a Pápežská univerzita Gregoriana v Ríme je možno centrom katolíckej teológie dodnes.

Malá odbočka do histórie má význam v tom, aby sme si pripomenuli dôležitosť poznania. Keď sa vrátime  k relativizácii cesty k dosiahnutiu cieľa a zistíme, že to čo nám vtĺkali do hlavy je vlastne hlúposť, nemali by sme sa zamyslieť aj nad samotným zmyslom takéhoto trávenia nášho bytia? Život je až deprimujúco krátky, asi nemá zmysel, aby sme ho trávili hromadením ďalších hlúpostí, nie?

Tento postoj mi je blízky. A naopak mám dojem, že každý, kto zneužíva zlé veci na akýkoľvek (podľa neho) dobrý, či mravný cieľ by mal byť zásadne odsúdený. V článku Sex džihád (za ktorý ma mnohí odsúdili, vrátane oficiálnej novinárskej obce) je popísaný nesúhlas s explicitným vyjadrením ideológie, ktorú „neradno menovať“ o posvätnosti cieľa :

Napĺňa ma znechutením, že sme stratili schopnosť posudzovať, čo je dobré a čo je zlé. Intelektuáli, resp. tí, ktorí sa za nich vydávajú filozofujú „nad nesmrteľnosťou chrústa“ a uniká im skutočná podstata humanity, morálnych a etických princípov. V rámci vágneho relativizmu prisudzujeme na základe javovej podoby vnútorne úplne odlišným činom hodnoty, ktoré so skutočnými motívmi nemajú nič spoločné. Možno sme už ako spoločnosť vcelku nastavení do polohy „účel svätí prostriedky“ v negatívnom zmysle a preto sme ochotní akceptovať a dokonca ochraňovať ideológiu, „ktorú neradno menovať“ a ktorá to má vryté priamo do svojich základov

Napriek prikázaniu doby som proti tomu aby sa úspech stal jediným meradlom kvality života. Nesúhlasím s tým, že máme všetko obetovať konečnej méte, ktorá ospravedlní všetky, aj tie najhoršie hriechy na púti k nej. Myslím, že  aj samotná cesta životom môže mať zmysel. Pokiaľ bude táto cesta plná porozumenia, nadhľadu a vtipu, stane sa zároveň aj víťazným cieľom.

Niečo ako keď spievajú „žlté sestry“, ktoré si z neúspechu nerobia nič. Naopak  majú príležitosť sa nad tým zasmiať a zložiť báječnú pesničku.

Yellow Sisters – Bára a Léňa: Vylitá ft. Petra Černocká

Zdroj :
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/sex-dzihad.html