Valerij Pjakin z Ukrajiny do Palestíny a Izraela

Fond konceptuálnych technológií riadenia uvádza odpovede na otázky novinárov pre Valerija Pjakina, elitného geopolitického analytika: „Zdravím našich vážených divákov, poslucháčov a kolegov v štúdiu.“ Dnes je 23.10.2023 tu. Poznámka editora: Odstup času: Mnou publikované 30. októbra 2023. Ponúkam exkluzívnu slovenskú verziu Pjakinových odpovedí na globálne otázky dynamík a zmien sveta pre účel zvyšovania konceptuálnej gramotnosti vo veciach orientácie v zložitých regionálnych a globálnych procesoch a systémoch riadenia. Zdarma. Takzvané „exkluzívne“ platené obsahy televízneho a ostatného mediálneho mainstreamu od „verejnoprávnej“ STV a ostatných televízií tzv. zahraničných dezinformačných agentúr, k Denníkom Nenávisť, SME a ďalších, na jedno brdo, a na jedno globalistické Pax Americana USA, strácajúcich svetový vplyv, čo si vplyvové médiá „nevšimli“ a „idú“ proti Rusku a Číne, vymeňte tu za niečo iné. Názor si ale, musíte tvoriť a dotvárať vy.
Pozor! Beží intenzívna mediálne koordinovaná kampaň zverejňovania záberov z masakry zo 7. októbra 2023 Hamasom na „území“ Izraela, pričom nik „nerieši“ pozadie, na ktorom je Benjamín Netanjahu a jeho „nevedomosť“ o dlho pripravovanej teroristickej akcii Hamasu, kde mali zlyhať izraelské tajné služby včítane slávneho Mosadu, do ktorého pôsobnosti patrí zber spravodajských informácií, tajné operácie a čiastočne protiteroristická činnosť. Izraelčania volajú po osobnej zodpovednosti „Bibiho“, ibaže za daných okolností na to niet čas. Izraelská armáda pozvala novinárov na vzhliadnutie 45 minút otrasných videí z masakrov Hamasu, na ČT24 tu. Nedeľný Newsroom riešil aj otázku, ako Ukrajinu vrátiť do centier mediálnej pozornosti…
Zrejme nikoho neprekvapuje, ak aj vás zaujíma viac palestínsko-izraelský konflikt a Gaza, než „jojo-efekt“ na bojiskách Ukrajiny, pre obe bojujúce strany, Rusko aj USA a kolektívny Západ vzájomne vyčerpávajúci konflikt, odporúčam prejsť celé, než sa dostanete rolujte, na miesto osobitného odseku s tučným fontom.

Prvá časť: V dňoch 17. – 18. októbra v Pekingu konalo sa medzinárodné fórum Pás a cesta, kde sa zišli lídri viac ako dvadsiatich štátov a ešte zástupcovia zo stopäťdesiatich šiestich štátov a štyridsaťjeden medzinárodných organizácií. Západ to fórum vnímal ako formovanie nového protiamerického sveta. A konkrétne agentúra Bloomberg zverejnila článok s názvom Si a Putin si myslia, že víťazia a možno to tak aj je, tu. Valerij Viktorovič, je to skutočne tak?

Valerij Pjakin odpovedá: Prebieha preformátovanie sveta. Pax Americana v podstate nemohol vydržať veľmi dlho. Existoval výlučne v rámci boja so Sovietskym zväzom, s Ruskom, kedy bola potrebná konsolidácia všetkých západných štátov vo svete pre vojnu so Sovietskym zväzom a tiež so socialistickými štátmi, so štátmi socialistického tábora, aby dokázali čeliť ZSSR a štátom zo socialistického tábora kvôli destabilizácii svetového koloniálneho systému. Ten systém existuje doteraz, len nadobudol trochu iné, ušľachtilejšie vyzerajúce podoby. Lenže ak sa pozrieme na jeho podstatu, tak tie africké štáty fakticky zostali kolóniami, akými boli aj predtým. V podstate všetky ostatné krajiny, a presnejšie štáty vytvorené v období koloniálnej expanzie Západu do sveta, zostali rovnako ako predtým kolóniami. A v mnohom je tento koloniálny status čitateľný už pri pohľade na štátnu vlajku daného štátu. Ale v danom prípade nie je ani tak reč o rúcaní Pax Americana, v zmysle formovania nového usporiadania sveta, alternatívneho tomu americkému, ako skôr o prirodzenom procese globalizácie. A globalizácia, to je koncentrácia riadenia výrobných síl na planéte Zem. A tiež ide skôr o prenos centier koncentrácie riadenia euroázijského a euroatlantického do nových pôsobísk. To euroatlantické je prenášané do Číny a euroázijské centrum koncentrácie riadenia zase do Iránu. A keď sme prvýkrát… my sme s našou reláciou začali v roku 2013, a už to robíme desať rokov. A keď sme vtedy prvýkrát povedali, že Irán sa má stať centrom koncentrácie riadenia na globálnej úrovni zodpovednosti, tak sa všetci smiechmi za bruchá chytali. A teraz, po desiatich rokoch, sa už mnohé začína očividne rysovať. A zrazu si spomenuli na imperiálne korene Iránu a vidia, že sa fakticky tým centrom koncentrácie riadenia stáva. To mi prepáčte, ale je to jednoducho už do očí bijúce. A čo konkrétne sa deje?
Zatiaľ čo proces koncentrácie výrobných síl na planéte Zem, jednoducho výrobných síl ako takých, je objektívny, tak riadenie tohto procesu má subjektívny charakter. A tá koncentrácia riadenia výrobných síl prebiehajúca podľa vzorca Pax Americana sa už prežila, a podľa vzorca koloniálnych západných štátov sa už tiež prežila, stávajú sa minulosťou a to znamená, že je nutné prejsť k novej podobe koncentrácie výrobných síl na planéte Zem, k novému vzorcu. A týmto vzorcom sa z hľadiska globálneho riadenia stal „čínsky“ plán, mám samozrejme na mysli „čínsky“ v úvodzovkách – jeden pás, jedna cesta, ktorý sa teraz, takpovediac po rebrandingu, nazýva už iba Pás a cesta. A myslieť si, že je tento plán výslovne len o logistických cestách prepravy tovaru, ako to bolo za existencie prvých hodvábnych trás (najskôr sa tomu predsa hovorilo hodvábna cesta dva), sa dosť dobre nedá. A to z jedného jednoduchého dôvodu, že reč nie je o dodávkach tovaru z nejakého jedného bodu do druhého, ale o organizácii výroby a organizácii spotreby v rámci všetkého ľudstva. Práve toto je úlohou toho „čínskeho“ (samozrejme v úvodzovkách) plánu Jeden pás, jedna cesta. Takže musí byť organizovaná, preorientovaná výroba tovaru a jeho spotreba vo svetev súlade so zdrojovou základňou planéty Zem a možnosťou ďalšej existencie civilizácie do budúcnosti.
Ak sa bude ďalej žiť na princípe Pax Americana, nečaká ľudstvo žiadna budúcnosť. Päť percent obyvateľov USA spotrebováva 50% svetových energetických zdrojov. Len si to vezmite, 30% zo všetkého benzínu sa spotrebováva v USA. USA samy produkujú 40% svetového odpadu, a tento spôsob života planéta dlho nevydrží. Tá planéta bude zožratá a civilizácia skončí.
Ale globalisti nemajú náhradnú planétu, na ktorú by mohli odletieť, nasadnúť na vesmírne lode a odletieť. Mimochodom, práve táto okolnosť, že vesmírne technológie sú jedným z prostriedkov možného riešenia problému vyčerpania planetárnych zdrojov, bola dôvodom, že globalisti po páde ZSSR túto tému skúmania vesmíru v Rusku nezablokovali, že neboli zatvorené príslušné podniky, konštrukčné kancelárie, takže tá činnosť na osvojovanie si vesmíru ďalej krok po kroku pokračuje. A nakoniec to viedlo k tomu, že USA sa na Rusko jednoducho prisali a zložili ruky do lona. To Rusko vybudovalo Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tie moduly, ktoré mali byť pripojené k stanici Mir, utopili z politických dôvodov, výlučne len z politických dôvodov. A potom sa tie moduly, ktoré mali rozvíjať stanicu Mir, stali základom pre vytvorenie Medzinárodnej vesmírnej stanice. A fakticky práve Rusko tú stanicu aj vybudovalo. Všetka životná činnosť na tejto stanici je udržiavaná výlučne z ruských vesmírnych kapacít. Všetko, čo bolo z plánov Shuttle, bolo skôr demonštrátorom iného charakteru, než že by to bolo funkčné. To všetko prestalo existovať a americký vesmírny program, všetko to okolo Muska, nie je nič iné ako píár a rovnako ako predtým lietajú s ruskými motormi. Bez toho americký vesmírny program nie je schopný existovať.
A keď sa zbavili ZSSR, tak vlastne odstránili centrum koncentrácie riadenia celosvetového významu, aby mohli preformátovať svet a zaviesť určité spotrebné normy. Potrebujú jednoducho nastaviť výrobnú činnosť takým spôsobom, aby tá výroba ďalej neničila ekológiu a zároveň zabezpečovala v minimálnej miere všetky potreby obyvateľstva.
A my vieme, že existuje program existencie zlatej miliardy, podľa ktorého má byť prebytočné obyvateľstvo zlikvidované v dôsledku vojen, ekonomických zmätkov a rôznych epidémií. Odkaz na zničenie georgijských poradných kameňov tu.
Vidíme tie mechanizmy v praxi, keď sa už uplatňujú rôzne metódy pre vznik rôznych epidémií. Globálne cvičenie s koronavírusom už máme za sebou. A ďalej vidíme pokusy o rozšírenie regionálnych konfliktov v celosvetovú vojnu. Najprv sa údajne jednalo o lokálny konflikt (občianske nepokoje“) na Ukrajine, do ktorého boli tak či onak zatiahnuté všetky štáty sveta. Ale fakticky to dopadá tak, že sa na bojisku stretlo Rusko s 51 štátmi zjednotenými Západom.
My predsa vidíme, ako vo výsledku týchto dvoch prvkov prebieha ekonomická prestavba všetkej životnej činnosti na planéte Zem. Ak sa tá vec posilní, ako to teraz prebieha cez vojenský konflikt na Blízkom východe…
A mnohí politológovia hovoria o tom,že vznikne mnoho rôznych ohnísk,ktoré nakoniec splynú do jednej celosvetovej vojny. Lenže majú zlú predstavu o tých procesoch svetovej prestavby. Už teraz v USA, ktoré pri svojom vstupe do vojny Ukrajiny proti Rusku vychádzali z toho, že majú len toľko síl, aby viedli dva konflikty malej intenzity… zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch mali USA úplne inú úlohu. Mohli viesť súčasne dve vojny a dva konflikty vysokej intenzity. A len si to vezmite, za 30 rokov úplne prišli o svoj potenciál a teraz môžu viesť iba dva konflikty malej intenzity. Stav ich vojensko-priemyselného komplexu, ich ozbrojených síl,zbrojných skladov a ich pokus rozbehnúť výrobu zbraní a munície na pozadí špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine ukazuje, že v tomto vojenskom aspekte sú na tom veľmi, naozaj veľmi bledo. A z veľkej miery kvôli tomu, že nie sú schopní rozbehnúť výrobu, pretože stále nie sú výhľady, že tá vojna bude dlhodobá  ako živná pôda pre americký zbrojársky biznis. A ak nie sú dlhodobé výhľady na trvanie tej vojny, a pretože vidia, že Rusko bez ohľadu na odpor všetkej tej podpindosníckej „elity“ v Rusku, môže v tomto konflikte vyhrať v dostatočne krátkych historických lehotách, nemá pre nich žiadnu cenu investovať do novej výroby, do zaškolenia personálu. Potrebujú predsa odbyt pre svoje zbrane, aby sa im to vyplatilo.
Preto sa objavilo druhé ohnisko napätia, a to je ten Blízky východ. A ja znova opakujem, že USA plánovali, že môžu…teda presnejšie neplánovali, ale rozpočítavali si svoje zdroje s tým, že im vystačia na dva konflikty malej intenzity a už tu majú dva konflikty s vysokou intenzitou. A za týchto podmienok vstupovať do tretieho konfliktu s rovnakou intenzitou na Taiwane… malo by podobu výsadkovej operácie. Tam to bombardovanie nespraví, územie musí obsadiť tak či tak pechota. Vysoká intenzita, či už by chceli alebo nie, zatiahla by do bojových akcií aj vojenské námorníctvo USA.
Takže už teraz všetci odborníci jednohlasne tvrdia, že USA majú príliš málo zdrojov na tretí konflikt. A tie zdroje môžu získať, ak bude konflikt na Blízkom východe prebiehať podľa plánov americkej štátnej „elity“. Ale to už je iná vec, my teraz hovoríme o niečom inom, hovoríme o tom, že americké riadenie, americký model sveta priviedol ho k tomu, že svet stojí na hrane globálnej, ekologickej, ekonomickej a vojensko-politickej katastrofy.
Takže všetky štáty a národy budú hľadať možnosť, ako sa tejto katastrofe vyhnúť. Čínska ponuka, projekt Jeden pás, jedna cesta, im poskytuje z tej katastrofy východisko. Tam sa formuje nové usporiadanie sveta, kde tým centrom koncentrácie riadenia s významom na globálnej úrovni už nebudú USA ale Čína.
Ale znovu opakujem, že v skutočnosti… to je vonkajší pohľad, ale tu ide o oveľa širší a hlbší pohľad. Keď niekto tvrdí, že Rusko vedie na bojiskách špeciálnej vojenskej operácie zástupnú vojnu s USA, v ktorej sú Rusko a Ukrajina takpovediac len dvoma aktérmi v hre, v strete medzi Čínou a USA, kde USA stoja za Ukrajinou a Čína za Ruskom, takže je to vlastne tak, že vo vojne na Ukrajine proti sebe bojuje Čína a USA, takýchto politológov by bolo lepšie nazývať polithňupmi, pretože vôbec nič nechápu. Nevidia úplne očividné veci, a tie sú nasledujúce: Keby za Ruskom skutočne stála Čína a viedla zástupnú vojnu rukami Ruska proti USA, tak by musela zásobovať Rusko rovnako, ako USA a západné štáty zásobujú Ukrajinu, pretože naťahovanie tohto konfliktu nie je pre Čínu výhodné, a to tak že vôbec nie. To totiž narúša ten systém Jedného pásu, jednej cesty. Tá podstata vojny, toho konfliktu na Ukrajine, špeciálne vojenské operácie… okolo tejto udalosti točia sa všetky ostatné udalosti vo svete, a to vrátane toho vyostrenia na Blízkom východe, nech už si ľudia myslia, čo chcú, tak viac vypovedajúcim a významnejším na pozadí tých príšerných zločinov, ktorých sa dopúšťa Hamas a štát Izrael voči civilnému palestínskemu obyvateľstvu… sú takpovediac jeden za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať. Nehovoriac o tom, že je nutné pamätať na to, že Hamas je fakticky kreatúrou Veľkej Británie, Moslimského bratstva, USA a obzvlášť výslovne samotného Izraela. Všetko sa točí… všetky tie udalosti sa točia okolo špeciálnej vojenskej operácie, okolo otázky, či sa Rusko dokáže stať centrom koncentrácie riadenia s významom na celosvetovej úrovni alebo či tento stret prehrá a bude rozčlenený na mnoho štátikov bez subjektívnej suverenity. V takom prípade bude niečo nejako môcť byť pohltené. Ak ale budú zvyšky Ruska, napríklad len niektoré z nich pohltené Spojenými štátmi, tak by to znamenalo, že Čína bude musieť vstúpiť do konfrontácie so Západom, aby mohla realizovať svoj plán Jeden pás, jedna cesta. Ak sa ale Rusko stane suverénnym štátom, tak to z hľadiska Číny vyvolá otázku, či ten ich plán Jeden pás, jedna cesta vôbec bude realizovaný, lebo Rusko ako centrum s významom na celosvetovej úrovni, nie globálne ale celosvetovo, samo začlení do ruského sveta všetky tie iniciatívy projektu Jeden pás, jedna cesta. Takže tá situácia Číny je katastrofálna, nech urobí čokoľvek, všade narazí. Pre Čínu, výslovne ako pre centrum koncentrácie riadenia, ktoré si robí nárok na globálnu úroveň svojho významu, už nie regionálneho, pretože Čína je centrum koncentrácie riadenia na regionálnej úrovni. A keby takým centrom zostala, tak by nemala problémy. Lenže Čína si robí nárok na to, stať sa centrom na úrovni globálneho významu. Práve na tom pracujú nadnárodné štruktúry, ktoré preformátovali Čínu v priebehu 19. storočia prostredníctvom tých ópiových vojen a ďalších sociálnych procesov, ktoré tam boli realizované. Obzvlášť išlo o politiku jedného dieťaťa a o špeciálne zavedenie západnej kultúry v dosť širokých vrstvách obyvateľstva, týkalo sa to asi 300 miliónov obyvateľov. Sformovali si tam tak obyvateľstvo, ktoré sa dá riadiť z nadnárodnej úrovne.
Takže pre Čínu je otázkou, čo bude robiť Rusko a ako to bude robiť. Práve toto je pre ňu dôležité. Ak totiž Čína nevyrieši túto hlavnú úlohu, bude pre ňu ďalej vlastne zbytočné zaoberať sa tým projektom Jeden pás, jedna cesta, pretože to pre ňu prestane byť perspektívne. To práve preto Si Ťin-pching a Čína ako taká tak pozorne počúvajú Putina. A ako to fakticky vyzeralo? Hoci to fórum Jeden pás, jedna cesta prebiehalo v Číne, bol tam hlavným aktérom Putin, hlava, gosudar Ruska, ruského štátu. To je úplne očividné, stačí sa pozrieť na obrázky odtiaľ. A vieme, že tam Putin mal naplánovaný rad schôdzok s hlavami štátov, ale stretol sa tam s ďaleko viacerými vedúcimi riadiacimi činiteľmi. Si Ťin-pching dával najavo zvláštny vzťah k Putinovi. A to natoľko, že vo dvojici, pri šálke čaju, len sami dvaja rokovali o osudoch tohto sveta. Putin to dokonca sám komentoval, keď povedal, že Rusko, keď realizuje integračné procesy, nevstupuje do konfrontácie s tým projektom Jeden pás, jedna cesta, pretože tie procesy, ktoré teraz Rusko realizuje, sú regionálne a fakticky môžu tvoriť súčasť toho projektu Jeden pás, jedna cesta. To znamená, že Putin, keď prišiel na to fórum Jeden pás, jedna cesta, už s funkčným koridorom Sever-Juh, cez ktorý sú prepravované náklady až k Indickému oceánu územím Ruska a Iránu, tak prakticky hneď… nedá sa povedať, že tým dal šach, to by nebolo vyjadrené správne. Ale každému lídrovi muselo byť z hľadiska riadenia jasné, že ak sa nebude s Putinom priateliť, ak sa s ním nedohodne, tak sa ten projekt Jeden pás, jedna cesta jednoducho rozsype.
Civilizačný model Ruska je pre svet príťažlivejší ako civilizačný model Číny. O čom hovorili Afričania na oboch fórach Rusko-Afrika? Keď prišli? Hovorili to isté: „My sme si zažili kolonizáciu a o ďalšie už nestojíme“. A tá ekonomická expanzia, ktorú vedie Čína v ich záujmovom regióne, je fakticky novou kolonizáciou Afriky. „Lenže my chceme, aby sa k nám správali s úctou, aby nás brali vážne. A vieme, že také vzťahy medzi národmi a štátmi môžu byť vybudované. Príkladom je Rusko. „My sme to pocítili na sebe, keď náš proti koloniálny boj podporoval ZSSR.“ A ten tiež zaistil to, že tieto štáty získali nezávislosť, hoci len takú na oko, aj keď zostali krypto kolóniami, ale to čisto koloniálne majetníctvo Západu sa stalo minulosťou. Kedy tam o všetkom rozhodoval biely úradník, biely bwana a miestne obyvateľstvo nebolo ničím. A preto sa ľudia orientujú na ten civilizačný model ruského sveta, ktorý prináša Rusko a realizuje Putin. Čína na toto nemôže nebrať ohľad, nemôže na to nebrať ohľad ani Si Ťin-pching. A práve preto fakticky došlo k tomu, že… bol odtiaľ taký obrázok, kde kráča Putin so Si Ťin-pchingom a za nimi všetci ostatní. To je fakticky názorný obrázok tej situácie v globálnom riadení, ktorá tu je, ktorá sa vo svete sformovala. Čína svojou aktívnou pozíciou, svojou expanziou vo svete dosiahla to, že sa stala centrom koncentrácie riadenia s významom na globálnej úrovni, a to natoľko, že už môže formovať nové usporiadanie sveta, ktoré bude alternatívne tomu sformovanému Pax Americana, tomu americkému. Ako to aj uvidel západný svet.
A Rusko existujúce tu vďaka našim predkom, ktorí vybudovali taký veľký štát s takým bohatstvom zdrojov, je už len svojou existenciou veľmi podstatným faktorom globálneho riadenia, ktorý jednoducho nemožno nebrať na vedomie.
Fleet in being, máme taký zborník analytických prác, ktorý sa volá Fleet is being. To Fleet in being je známy výrok zo 17. storočia anglického admirála, ktorý povedal, že vojenská námorná flotila veci ovplyvňuje už samotnou svojou existenciou. A skutočne, svojimi manévrami, svojou existenciou flotila Veľkej Británie nútila konkurenčné impérium, to španielske, konať určitým spôsobom, niekde prijímať určité opatrenia, niekde sa správať pasívne, čo umožňovalo Veľkej Británii uplatňovať svoju politiku. A Rusko vo svojom stave neexistencie, v ktorom zotrvávalo desať rokov, keď štát riadil Jeľcin s celou tou podpindosníckou kamarilou (schopnou predať Rusko Západu za fľašu vodky), ktorá Rusko položila k nohám Západu ako surovinový prívesok, tak dokonca aj za tohto jeho stavu, boli nútení brať naň ohľad. Museli kontrolovať tých podpindosníkov: „Dokážu zvládnuť riadenie Ruska alebo nie? Tak, aby nás to nepoškodzovalo?“ Presne toto zaisťoval Jelcin and Company, ktorý robil všetko pre to, aby Rusko zabezpečovalo záujmy amerických štátnych „elít“. Vôbec sa nepozdvihovali na úroveň globálnych otázok. A akonáhle Rusko samo začalo prejavovať nejakú svoju malú aktivitu, tak sa jeho stav mení na Fleet is being, na aktívny postoj, kedy sa aktívne uplatňuje nejaká politika. Putinovi stačilo postupne po troškách prejavovať politickú aktivitu a ten obrázok vo svete sa začalo kamžite meniť, priamo kardinálne.
A už v roku 2007 začalo byť jasné, že Rusko nebude ďalej existovať v podobe západnej kolónie, nebude! Putin to ohlásil v Mníchove. A ako vtedy zareagovala západná tlač? Los Angeles Times? „Voš, ktorá zakričala. My že máme na niečo brať ohľad?“A teraz je Putin tým najväčším zlom na planéte. Celý západný svet sa nezomkol proti Číne, päťdesiatjeden štátov nevedie vojnu proti Číne a nebol to Si Ťin-pching, koho nazvali splodencom pekla, bol to Putin a Rusi. A to Rusko len začalo uplatňovať aktívnejší postoj. A akonáhle Putin začal uplatňovať aktívne kroky Ruska, tak to okamžite vyvolalo otázku jeho suverenity, to, že Rusko… ono by tak či tak nemohlo ďalej existovať v režime kolónie, pretože by to viedlo ku krachu celého sveta. Globalisti si to uvedomujú, ale americká štátna „elita“ to nechápe. Si Ťin-pching, ten to tiež chápe, pretože predsa len stojí na čele štátu, ktorý má konceptuálnu moc na úrovni regionálnej zodpovednosti, a ako regionálne centrum je plne spôsobilý.
Si Ťin-pching v podstate chápe, že sa rozkročili príliš do široka, že si môžu natrhnúť gate a bez Ruska to nemôžu zvládnuť, oni jeho pomoc potrebujú priamo kolosálne. Takí ako Lukašenko vyhlasujú: „Ak bude tu Čína, bude tu aj Bielorusko, ak nebude tu Čína, nebude ani Bielorusko.“ Ale čo je zač? To Bielorusko? Je to len jeden z regiónov Veľkého Ruska, ktorý sa v dôsledku zrady a rozčlenenia Ruska stal štátom bez suverenity. Je teraz natoľko „suverénny“, že bez Ruska vôbec nič neznamená a Lukašenko to vie. V deväťdesiatych rokoch stále hovoril: „Čo ste to za bratov, keď nedokážete uživiť Bielorusko?! Koho zaujíma, že u vás dôchodcovia umierajú od hladu? Vy musíte živiť Bielorusko!“ A u nás sa uskromňovalia vždy mu dali. Aby tam mohol pestovať agitačné stredisko svetlej minulosti „mrakzizmu“, ktoré v rovnakom režime, ak živia ho ruské zdroje, funguje ďalej. Avšak svoju lojalitu Rusku Lukašenko nedemonštruje. Človek by povedal, že ak je to raz spojenecký štát, tak by mal byť lojálny k svojmu spojeneckému partnerovi, ale to nie, Rusku napriek vyhlasuje: „Ja sa opieram o Čínu“. Čo je to potom za spojenecký štát? Čo je to za spojencov? Alebo taký Tokajev. Na tom zasadnutí, na tom fóre Tokajev predniesol svoj prejav v čínštine. Zdalo by sa, že na tom predsa nič nie je, keď vie čínsky. V roku 2019 s ním urobili rozhovor v čínštine. Putin predsa tiež v nemeckom Bundestagu hovoril po nemecky. Na tom predsa nič nie je, takto sa pracuje. Lenže pri prejave na takýchto medzinárodných fórach, kedy ide o dve centrá koncentrácie riadenia, má voľba jazyka svoj význam. A Tokajev najprv vyhlásil, že bude všemožne podporovať a dodržiavať všetky sankcie Západu proti Rusku, a potom predniesol svoj prejav čínsky, hoci by mohol hovoriť po rusky. Veď predsa dejiny Kazachstanu, ktorý predtým nikdy v dejinách neexistoval, ako štátu, začali v roku 1936 založením Kazašskej zväzovej republiky. Bola pre nich vytvorená abeceda, začala sa rozvíjať ich kultúra. A v rámci toho, v rámci tejto skutočnosti by pre neho voľba ruského jazyka mala byť očividnou, pri presadzovaní svojej suverenity: kultúrne, národnostné i štátne. Pretože cez ruský jazyk toto všetko získali! Zatiaľ čo v Číne prostredníctvom integračných procesov vymizlo 130 národov. A Tokajev svojim prejavom v čínštine fakticky naznačil, že ho osud Kazachstanu a kazašského národa vôbec nezaujíma, pretože sa podriaďuje Číne: „Vezmite si nás ako protiváhu proti Rusku. Ja vám pomáham svojim potenciálom, ktorý postavím proti Rusku. Robím tak pred tebou, pán, svoje podriadené pukrle.“ Bezpochyby namietnu: „Čína predsanemôže pohltiť celý svet vďaka tomu svojmu projektu Jeden pás, jedna cesta.“A to tým skôr, že vďaka politike jedného dieťaťa sa v Číne znižuje počet obyvateľov, podľa vzoru „zlatá miliarda“ už ich nie je 1,5 miliardy ale 1,4 miliardy, či dokonca 1,3. To podľa spôsobu výpočtu. On celý ten problém spočíva v tom,že už v stredoveku bol Kazachstan považovaný za záujmovú zónu Čínskej ríše, takže jeho pohltenie by bolo fakticky zavŕšením formovania územia čínskeho štátu. V tom spočíva to nebezpečenstvo pre Kazachstan. Pozrime sa napríklad natú kazachstanskú politiku. S vedomím, že na vysoko technologickej úrovni nie je Kazachstan ako štát spôsobilý, pretože titulárnym národom je v ňom kočovný národ, ktorý bol nútený prejsť z kočovného spôsobu života k usadlému za dvadsať rokov, miesto za dvesto, ako s tým počítali aj kazašskí politickí činitelia… napríklad prvý predseda vlády kazachstanskej republiky (republiky Aláš-Orda). Potrebovali 200 rokov, aby prešli k usadlému spôsobu života a prešli k nemu za dvadsať rokov… Bukejchanov, áno. To bola republika, bože, vyletelo mi to z hlavy… fakticky im bol vytvorený štát. Národ totiž môže podporovať fungovanie štátu… Áno, republika Alaš-Orda. Národ môže podporovať fungovanie štátu len na tej úrovni, akú je schopná podporiť jeho národná kultúra. A keď bol Sovietsky zväz rozdelený, aká politika začala byť uplatňovaná v Kazachstane? Jurtizácia! To znamená degradácia v civilizačnom rozvoji, aby sa vrátili do júrt. Že vraj nepotrebujú žiadne veľké priemyselné strediská, nepotrebujú vedu, nepotrebujú vzdelanie, a je lepšie sa vrátiť k jurtám, že len tak môžu vytvoriť politický národ. Ale v takom prípade nebude Kazachstan ničím iným ako územím, ktoré pripadne buď Číne alebo Rusku. Lenže Čína už ho nezíska, pretože to už bolo ruské územie a tým aj zostane, nič s tým nenarobia. A tento civilizačný kód, skúsenosti s civilizačnou existenciou v ruskom svete, dáva národom dosť sily, aby nemohli byť niekým len tak pohltené a rozpustili sa v tom taviacom kotli národov.
Takže čo sa stalo na tom druhom fóre Jeden pás, jedna cesta? Došlo tam k vzájomnému odsúhlaseniu krokov pri prestavbe sveta dvoch centier koncentrácie riadenia. A Putin pritom povedal: „Ľudia, my máme dosť svojich problémov, aby sme získali suverenitu a obnovili si územnú celistvosť. Máme s tým teraz dosť práce. Vy sa zaoberáte riešením problémov celosvetového usporiadania riadenia svetovými výrobnými silami na planéte Zem? To je správna vec, pretože Pax Americana zaviedol svet do slepej uličky a USA sa teraz rúcajú. A ak sa teraz svet od USA neodpúta, zrúti sa do priepasti, preto vás v tom podporujeme. My vás v tom podporujeme.“ A to je na danej etape veľmi závažná dohoda, pretože si všetci veľmi dobre uvedomujú, že keď to Rusko ustojí, tak sa z neho stane centrum koncentrácie riadenia s významom na celosvetovej úrovni. Aj Čína si potom v podstate nájde svoj životný priestor. Reálne si totiž Čína nie je schopná poradiť s rolou centra koncentrácie s významom na globálnej úrovni už len preto, že neponúka iný civilizačný model, než aký je teraz vo svete. V zmysle, že ten jej model je tiež založený na zotročenie jedných druhými. V tomto ohľade stojí za to poukázať… len sa pozrite na čínsky spôsob života…ono sa hovorí, že ryže sa vo svete vyprodukuje dosť len preto, že ju Číňania jedia paličkami, že keby ju totiž jedli lyžicami, nebolo by jej dosť. Tak to nie je! Ale tú vec, že kultúra minimálnej spotreby vlastnej čínskej civilizácie má byť rozšírená na celý svet, aby sa znížila celosvetová spotreba, globalisti vo svojom programe majú. A úloha zachovania prírodných zdrojov a udržanie sveta pred pádom do katastrofy, ten stojí aj pred Ruskom, preto sa v danej etape tie záujmy zhodujú. Tak taká je to situácia.

Valerij Viktorovič, ďakujeme, a ešte jedna otázka. Tá takzvaná pozemná operácia v Gaze, o ktorej vyhlasujú, že už už začne, a potom im v tom vždy zabráni raz počasie, druhýkrát ju odloží preto, že o to Izrael niekto žiada… čo sa to vlastne deje? Poznámka editora: Dátum otázok a odpovedí je 23. október, operácia Izraela v Gaze sa rozbieha. Deje sa to, že pre Izrael sa prevedenie pozemnej operácie v Gaze rovná samovražde. Ale keď o tej pozemnej operácii neustále vykrikujú, tak sa v tom nejaký záujem kryje. Tým udalostiam na Blízkom východe nemožno porozumieť, ak nepoznáme aktérov konajúcich v danom regióne a ich ciele. Celkom nedávno som poskytol dosť podrobný rozhovor na túto tému. Koho to zaujíma, môže si ho dohľadať a pozrieť sa na to. Takže v krátkosti, vyzerá to nasledovne: Izrael, ktorý je jedným z tých aktérov, potrebuje dosiahnuť územnú celistvosť svojho štátu a dosiahnuť to, aby jeho obyvateľstvo bolo monoetnické. Takže so žiadnou palestínskou štátnosťou sa nepočíta!
Ak sa pozrieme na mapu, ako sa formoval Izrael a mizla palestínska autonómia, tak uvidíme, že z polovice štátu teraz viac-menej ucelený zostal len sektor Gazy. A ten východný breh…
Samotný Rámaláh má podobu roztrúsených neprepojených, rozpúšťajúcich sa ostrovčekov. Ak Izrael vyrieši problém s obyvateľstvom sektora Gazy, nebude už žiadnym problémom vysporiadať sa aj so západným brehom Jordánu. Na východnom je Jordánsko. So západným brehom sa potom vysporiadajú raz dva. Lenže to musí celý svet schvaľovať kroky podnikané Izraelom. Je teda nutné, aby to bol Izrael, kto bojuje proti akémusi „zlu“, ktoré musí vyhnať zo svojho územia. To preto sa Hamás musel dopúšťať všetkých tých zverstiev, organizácia založená tajnými službami Izraela za účelom likvidácie palestínskej autonómie. Oni totiž musia vystupovať proti „absolútnemu zlu“. To preto musel Hamas tie svoje ohavné zločiny vykonať na čo najširšej medzinárodnej vzorke ľudí, hudobnom festivale, aby sa to dotklo čo najviac štátov sveta. A podstatou tej akcie Hamasu vykonanej 7. októbra vôbec nebola likvidácia vojenského potenciálu Izraela, ale výslovne vykonanie takých zločinov, aby vyvolali čo najväčší ohlas vo svete,aby celý svet ustrnul nad beštialitou zločinov Hamasu. A potom už len stačí ľuďom podsunúť, že „všetci Palestínčania sú také zvieratá, takí neľudia“, a miesto boja s terorizmom je nutné zlikvidovať miesto, kde má tá zločinecká skupina základňu, teda celý sektor Gazy. A pozrite sa, čo robí Izrael. Likviduje výslovne civilné obyvateľstvo. Ten prvý deň, vďaka vpádu Hamasu zahynulo takmer 1,5 tisíc Izraelcov. A na daný okamih v dôsledku útokov izraelskej armády zahynuli už v Gaze rádovo 4 tisícky civilistov. Civilných obyvateľov! A to sú len spočítané straty, ešte ich veľa zostalo pochovaných pod troskami, tí spočítaní neboli. A Izrael metodicky so zemou rovná štvrť za štvrtou, dom za domom, mení to tam na mŕtve územie. Hovoria, že z vojenského hľadiska nepostupuje správne, keď robí to a to. Lenže to záleží na uhle pohľadu. Keď z vojenského hľadiska by tá pozemná operácia v sektore Gazy bola pre izraelskú armádu samovraždou, je predsa nutné to zariadiť tak, aby nebola potrebná. A z tohto pohľadu Izrael postupuje vo všetkom, absolútne vo všetkom racionálne. Len sa pozrite, čo tam stvára? Humanitárnu katastrofu! Najprv to územie odstrihli od všetkých zdrojov. Ale nejaké zdroje tam majú v zásobe. Ak umožní civilnému obyvateľstvu opustiť sektor Gazy, tak všetky tie zdroje zostanú bojovníkom Hamasu. A aj keď budú stále všetko ničiť, tak im aj tak zostane určitá základňa, ktorá bude pre Izrael nebezpečná a nezostane než vykonať tú pozemnú operáciu, ktorá privedie k veľkým stratám a tie následne ku krachu štátu. To znamená, že sa to musí vyriešiť jednoduchým spôsobom. Núti ľudí k evakuácii a zároveň neprestávajú s bombardovaním. Keď tí ľudia odchádzajú, tak predsa nevedia… hovoria im: „Niekam odíďte.“ Ale kam majú odísť? Odchádzajú na juh. Lenže tam predsa tiež musia niekde žiť, potrebujú vodu, jedlo, veď odchádza úplne naľahko. A nestačí, že odchádzajú na ľahko, navyše ešte na ich kolóny útočí izraelské letectvo. Tí ľudia tam sú fakticky v bezvýchodiskovej situácii. Do Egypta ich nepúšťajú. A prečo ich nepúšťajú? Opäť z toho dôvodu, že izraelské letectvo bombarduje ten hraničný priechod. Avšak aj v tom zohráva úlohu situácia v Egypte. Pre Egypt by to znamenalo katastrofálnu ekonomickú situáciu, keby im tam prišli 2 milióny ľudí. A obzvlášť katastrofálne by pre nich bolo, keby takú pre nich vďaka hamásovcom posilnilo Moslimské bratstvo. Egyptu sa až v roku 2013 viac-menej podarilo vysporiadať sa s tým Moslimským bratstvom. A zrazu by sa tam v podobe utečencov nahrnuli hamásovci, a taká infiltrácia je veľmi pravdepodobná. Preto je nutné ten problém riešiť politicky. Ale Izrael tam vytvára humanitárnu katastrofu. Ľudia utiekli do kostolov, aby sa schovali predútokmi z Izraela, mysleli si, že tam sa zachránia. Mešity im totiž nie sú nič platné, tie Izrael rúca jednu za druhou. Mysleli, že sa zachránia v kresťanských kostoloch, ale ani tie im nepomohli. Ľudia sa teda natlačili do nemocníc a Izrael likviduje aj tie nemocnice. Ľudia sa tam jednoducho nemajú kde ukryť. A tým, že v tej Gaze drží všetko to obyvateľstvo, tak sa spotrebúvajú tie zvyšky zdrojov, ktoré potrebuje Hamas, aby pokračoval vo vojne proti Izraelu. Všetci tí civilisti poberúz tých zdrojov, čo budú môcťa vďaka tomu teroru sa rozbehnú, kam ich oči povedú. Až teda dôjdu zdroje v sektore Gazy, bude potrebné dosiahnuť politickú dohodus Egyptom a nechať odísť všetkých, ktorí si budú priať utiecť pred tou hrôzou. A civilné obyvateľstvo odíde, pretože je to tam strašné. A potom Hamas aj napriek tým početným podzemným komunikáciám, ktoré tam vybudoval, tiež odíde, pretože nebude mať dostatok životných zdrojov, aby mohol pokračovať vo vojne. Aj keby mal dosť munície a všetkého ostatného, tak jednoducho nebude mať dosť zdrojov na prežitie. A práve z toho dôvodu, aby o tieto zdroje prišiel, Izrael zorganizoval totálnu blokádu a zablokoval aj možnosť priviezť tam čokoľvek po mori, ide o totálnu blokádu. A až tie zdroje budú vyčerpané, a Hamas bude stáť pred voľbou, že tam buď bez nich zdochne, alebo odíde do Egypta pod rúškom, že sa jedná o civilistov, až potom Izrael otvorí hranicu, a tí ľudia odídu. V Egypte to vyvolá ekonomickú a politickú katastrofu. Egypt tak bude úplne dezaktivovaný, pretože bude mať svojich problémov až nad hlavu.
Izrael tak získa mŕtve územie bez obyvateľstva, kde bude môcť po určitej vyčkávacej dobe, kedy ho bude monitorovať, pristúpiť k procesu jeho osvojovania a osídľovania. Úloha je to jednoduchá. Žiadna pozemná operácia nebude až do tej doby, kedy tam nebude vyvolaná absolútna humanitárna katastrofa, vďaka ktorej potom zo sektora Gazy odídu úplne všetci! Úplne všetci! A ak si niekto myslí, že sa jedná o fantasmagórie, tak nech si spomenie, ako bol napríklad v priebehu deviatich mesiacov v rokoch 2016-2017 dobývaný Mosul. Bolo tam 6 tisíc bojovníkov ISIL, deväť mesiacov útočili na mesto, v ktorom žilo 1,5 milióna obyvateľov. A aký bol výsledok? V priebehu tých deviatich mesiacov padlo asi 1,5 tisíc bojovníkov a zahynulo najmenej 40 tisíc civilistov. A dobývanie Mosulu skončilo až vtedy, keď bolo bojovníkom umožnené odísť koridorom. 4,5 tisíc ich tým koridorom odišlo. Takto pracuje západná vojenská myseľ. Mesto je v troskách, obrovské množstvo obyvateľov to odnesie životom a bojovníci odtiaľ odídu živí a zdraví.
Izrael na to môže mať aj iný názor. Lenže dobývanie opevneného mesta, pobúraného mesta, ktoré má zdrojovú základňu pre pokračovanie vo vojne, to je katastrofa. Len si spomeňme, ako to vyzeralov troskách Stalingradu. Červená armáda ďalej bola zásobovaná zdrojmi, a tak ho dobyť nedokázali, hoci celý ten priestor bol pod ich paľbou. Čerstvým príkladom je dobývanie Bachmutu, oslobodzovanie nášho Arťomovska. Takže oni si to všetko veľmi dobre uvedomujú. Tá pozemná operácia sa im v žiadnej podobe nehodí. Potrebujú robiť ramená a tváriť sa,že všetko ide, ako má, že už zajtra zvíťazia. A medzitým vyvolávajú humanitárnu katastrofu, aby jedným razom vyčistili celé to územie Gazy od všetkého obyvateľstva. Rozumie tomu kto vo svete? Rozumie. Rusko Izrael varovalo, že podobné myšlienky sú neprípustné: „My vidíme, nad akým scenárom pracujete!“ Medzinárodný ohlas na ohavné zločiny Hamasu mal ľuďom vo svete zakryť oči pred ohavnosťou genocídnych zločinov, akých sa dopúšťa štát Izrael vo vzťahu k civilnému palestínskemu obyvateľstvu, a pred tou skutočnosťou, že po zlikvidovaní a vyľudnení sektora Gazy bude úplne vyľudnený aj západný breh Jordánu, že to bude koniec akejkoľvek palestínskej autonómie. Veď Palestínci sú sú monštrá, zločinci. Práve preto, bez ohľadu na to, že Fatah je protivníkom Hamasu, že v sektore Gaza ich hamásovci vyvraždili, zabili rádovo 9 tisíc fatahovcov aj s ich rodinami, a že Fatah ani raz nedopustil žiadnu teroristickú akciu Hamasu, ktoré sa pokúšali vyprovokovať z územia západného brehu, tak aj napriek tomu Izrael ako nahnevaný pes už útočí aj na západný breh. To znamená, že sa snaží zlikvidovať všetko. Pripravujú sa zlikvidovať Palestínu ako takú a dosiahnuť to, že Izrael bude úplne monoetnickým unitárnym štátom, kde budú len židia a len štát Izrael. Lenže sa niečo zvrtlo. A zvrtlo sa toho mimochodom veľa. Z hľadiska štátneho riadenia nám tvrdia, že Izrael to je skutočný štát, keď dokázal za tri dni zmobilizovať 300 tisíc. Lenže to vyvoláva otázku: „No a? “Vlastne sa ukázalo, že štát, ktorý žil v režime neustálej mobilizačnej pohotovosti, vôbec nie je tým, čím je naše Rusko. My žili sme tridsať rokov v stave ochabnutosti, a mobilizáciu sme fakticky vykonali s pomocou spoločnosti, verejných iniciatív. V Izraeli sa to hneď ukázalo: „Ľudia dobrí, pomôžte, kto s čím môže. “Armáda a mobilizovaní nemajú dosť NIČOHO! Uterákov ani ničoho ostatného. Potrebovali úplne všetko. Keď im začali vydávať vojenskú výbavu, tak sa ukázalo, že nepriestrelné vesty sú z osemdesiatych rokov, na úrovni tých viest, s akými bojovali naši vojaci v Afganistane. To boli úplne iné nepriestrelné vesty, vôbec nie na súčasnej úrovni. No dobre, aspoň nejaké, ale ani tých nebolo dosť. A ukázalo sa, že armádu nie je kde umiestniť, čím ju kŕmiť, čím ju vybaviť. A čo urobil Izrael? Časť mobilizovaných opäť prepustil, až sa situácia zlepší. A to v podmienkach, kedy nám tvrdia, že sa pripravujú na pozemnú operáciu. Musíte mať kde tých vojakov rozmiestniť, nejako ich vybaviť… no dobre, strelecké zbrane im nejaké dáte, tanky je nutné uviesť do bojovej pohotovosti. Vytvorili ste nejakú jednotku, niekam ju rozmiestnili, ale musíte ju tiež živiť a postarať sa o mnohé ďalšie. Preto ste tie prebytočné opäť prepustili. Tí ľudia by tam boli zbytočne tiež z toho dôvodu, že keby izraelskej ekonomike ubudlo toľko práceschopného obyvateľstva, tak by to viedlo k jej zadrhávaniu dokonca aj v tom režime, v ktorom ešte funguje ukrajinská ekonomika, ktorá tu zahraničnú pomoc vrhá do vojny proti Rusku. To znamená, že dokonca aj v tomto režime sa začal Izrael ekonomicky zadrhávať, bolo preto nutné časť tých ľudí vrátiť do ekonomiky.
Takže Izrael má šancu vyhrať len v jednom prípade, že sa zaňho postaví celý svet. Izrael veľmi dlho formovali a dlho ho vychovávali na princípe, že ostatné štáty sú niečo iné ako výnimočný Izrael. Vždy si robili, čo chceli. A čo robia teraz? Bombardujú letisko v Sýrii, rozbiehajú vojnu proti Hizballáhu v Libanone. To všetko robia z vlastnej iniciatívy, nikto ich k tomu neprovokuje. Oni potrebujú za každú cenu všetkým ukázať: „My sme tu tí hlavní, pretože za nami stojí pán, ktorý vám všetkým dá, čo preto. USA. Kým si to vy Arabi aj ostatní nezodpoviete! “Práve na tom stojí Izrael. Je to štátna, tá najnižšia úroveň riadenia. Lenže niečo sa im zvrtlo. Opakujem, čo potrebuje Izrael? Izrael chce jedno národnostný unitárny štát. A čo potrebuje americká štátna „elita“? Tá potrebuje veľkú vojnu v tomto regióne, aby rozbehla svoj vojensko-priemyselný komplex, a rovnako ako za 1. i 2. svetovej vojny pozdvihla blahobyt USA a udržala si líderstvo vo svete. Aby sa pozdvihla a rozdýchala americká ekonomika, to kvôli tomu potrebujú veľkú vojnu. Doteraz sa im nepodarilo rozpútať ju na ruskom území vo vojne Ukrajiny proti Rusku, s banderovskou/benderovskou vojnovou kľukou, chuntou bojujúcou proti Rusku, a to znamená, že to musí rozbehnúť na Blízkom východe. Je nutné si uvedomovať, že v konaní sa často stáva, že jeden a ten istý krok zodpovedá záujmom rôznych aktérov zúčastňujúcich sa procesov. Nie subjektov riadenia, ktoré tento proces spúšťa, ale aktérov, ktorí sa toho procesu zúčastňujú. Zatiaľ čo Izrael potrebuje zasiať strach a hrôzu, aby zo zločinov Hamasu obvinil všetko obyvateľstvo Palestíny, a chce vďaka tomu opäť zastrašiť svojich susedov, keď im predvedie svoju silu, aby si zaistil dosiahnutie unitárneho jedno národného štátu, tak americká štátna „elita“ zase všetky tieto kroky Izraela potrebuje k tomu, aby sa rozpútala veľká vojna v tomto regióne, aby bolo nutné Izrael podporovať všetkou mocou a on bojoval za záujmy amerického vojensko-priemyselného komplexu.
Lenže z hľadiska globálneho riadenia už musí Izrael prestať existovať. Kissinger v roku 2012 celkom konkrétne povedal, že o desať rokov už Izrael nebude. Tá odchýlka jedného dvoch rokov v takých dlhých lehotách prakticky nič neznamená. Takže sa ten scenár, plán fakticky napĺňa. A v tomto ohľade tie zločiny Izraela globalisti potrebujú k tomu, aby to vyvolalo medzinárodnú reakciu v odmietaní Izraela. Až sa potom rozpúta veľká blízkovýchodná vojna, ktorú rozpúta Izrael, aby ho nikto vo svete nepodporil a ten ako štát navždy zmizol z politickej mapy sveta. A v tomto ohľade všetky zločiny Izraela zodpovedajú záujmom globalistov, pretože umožňujú vytvorenie takejto reakcie. A my to už vidíme, keď New York Times zverejňuje fotografie palestínskych detí a hovorí: „Boli to predsa len detia zabil ich Izrael. “Keď dokonca aj Greta Thunbergová…
Len si pripomeňte tento projekt, kedy akési dievčatá zaistili prejavy dokonca aj v OSNa vykladali: „Deti toho vedia viac ako politici,“ aby tak nafúkli význam… k to nafukoval tento projekt? Predsa nadnárodné konanie, ktoré ohlo aj USA, štátnu „elitu“, všetky ich ohlo. A koho neohli? Predstaviteľa globalistov sprava, Trumpa. Pamätáte, s akou nenávisťou sa Greta Thunbergová pozerala na Trumpa: „Prečo ty sa mi neklaniaš?“ Pretože Trump vedel, aký je ona projekt a nehodlal sa toho zúčastniť. To znamená, že tie sily, ktoré realizovali projekt Grety Thunbergovej, sa postavili proti Izraelu a formujú proti izraelský program. Ale tento protiizraelský program v Európe formujú samy tie európske štáty. Majú tam 44 miliónov islamských obyvateľov. A čo robia tie európske štáty? Robia všetko pre to, aby spáchali samovraždu. Zakazujú demonštrácie na ochranu Palestíny, nie Hamasu, tej teroristickej organizácie Hamas, ale Palestíny, na obranu detí, ktoré zabíja Izrael, a naopak oficiálne organizujú podporu výslovne toho zabíjania detí Izraelom. Podporujú Izrael úplne vo všetkom. To povedie k tomu, že tie štáty budú zmetené a tretí svet…
Len sa pozrite, veď v tom treťom svete, v Kolumbii a Venezuele, a v ďalších štátoch odsúdili Izrael, odsúdili ho za nevyberavé bombardovanie. A Izrael to teraz nechápe: „Ako je to možné? Vždy sa nám (rovnako ako Grete Thunbergovej) všetci klaňali a zrazu sa deje niečo nepochopiteľné. “A deje sa to, že sú vo svete formované proti izraelské nálady. A keď Izrael a americká štátna „elita“ dosiahnu to, že tam… Izrael to nechápe, ten si myslí, že sa veľkej vojne vyhne. To americká štátna „elita“ potrebuje veľkú vojnu, ale až sa tá veľká vojna rozpúta, nebude nikde žiadna podpora. A USA nedokážu zvládnuť dva konflikty s vysokou intenzitou súčasne, takže ich dostanú do vypätej situácie. V USA už začína panika. Tí, ktorým to myslí, už sa pýtajú: „Čo to robíme? Veď sa púšťame do druhého konfliktu s vysokou intenzitou bez toho, aby sme vyriešili Ukrajinu. To znamená, že musíme nechať Ukrajinu na holičkách. Lenže ak to urobíme, stane sa Rusko subjektom koncentrácie riadenia. Dostávajú sa do Zugzwangu, každý ďalší ich ťah vedie iba k zhoršeniu ich situácie. Ono to všetko prebieha úplne v súlade s pravidlom Dostatočne všeobecnej teórie riadenia: Každý v miere svojho chápania pracuje pre svoje záujmy a v miere svojho nepochopenia pre záujmy toho, kto toho vie (to je veľmi dôležité, nevynechávajte to) a chápe viac, pretože nové znalosti rozširujú hranice chápania. A vo výsledku sa tá situácia formuje v troch úrovniach. (Tá prvá) Izrael chce stáť, pácha zločiny, aby svojim terorom všetky tie štáty zastrašil pri vedomí, že im palestínske obyvateľstvo, ktoré sa vyhrnie z Izraela, prinesie vojnu. Jordánsky kráľ to priamo tak aj povedal: „Akékoľvek presídlenie Palestínčanov z Palestíny, má na mysli západný breh Jordánu, vyvolá v Jordánsku vojnu. “O Egypte som už hovoril. To znamená, že vyvolávaním takého napätia prenesú destabilizáciu tam. A kým budú všetky tieto štáty mať plné ruky práce, aby s tým u seba urobili poriadok, Izrael vybuduje monoetnický štát, upevní ho a potom navrhne: „No dobre, poďme sa teda dohodnúť.“(Tá druhá úroveň) Nadnárodná štátna „elita“ USA potrebuje tieto zločiny Izraela k tomu, aby rozpútala veľkú regionálnu vojnu, pričom USA teraz riskujú, že do nej budú plne zatiahnuté, čo si ich štátna „elita“ neuvedomuje, na tom pracujú globalisti. Štátna „elita“ si myslí, že keď tam vyšle flotily, tak tým len posilní potenciál Izraela. A Izrael sa mimochodom stáva drzo opovážlivejším preto, že má za chrbtom americké námorníctvo. Lenže jeho prítomnosť v tomto regióne v takom okamihu môže viesť k tomu, že budú USA s plnou parádou zatiahnuté do tej vojny. A štyri tisíce výsadkárov, námorných pešiakov sú pre dané dejisko vojnových udalostí kvapkou v mori, tu sa jedná o milióny účastníkov. A navyše už americké lode nie sú také nezraniteľné, a to tým skôr v Stredozemnom mori v blízkosti izraelských brehov. (Tretia úroveň) Globalisti práve potrebujú, aby v dôsledku tejto veľkej vojny boli zlikvidované USA. Teda, aby bol zlikvidovaný Izrael a USA prestali byť centrom koncentrácie riadenia na globálnej úrovni riadenia, a to prvenstvo prešlo, aby tak odovzdali svoj štafetový kolík Číne. Takto je to všetko medzi sebou previazané. Tak taká je tá situácia.
Bolo to veľmi v krátkosti, skutočne len v krátkosti. Je okolo toho mnoho iných aspektov,ktoré by bolo treba popísať a prehovoriť o nich. Ale aj keby sme každodenne nahrali hodinové video, tak by sme aj tak všetko nepopísali, pretože je na to potrebné rozsiahle vysvetľovanie.

To bolo pre dnešok všetko. Tak nadviažem na to, čo som povedal. Aby ste sami dokázali porozumieť tomu, čo a ako sa deje, musíte vedieť, ako sú riadené zložité sociálne supersystémy, teda štáty a spoločnosť. Ak budete mať tieto znalosti, nebudete potrebovať žiadnych vykladačov. Sami všetkému porozumiete. Navyše nie každému takému vykladačovi včítane exegetov,  á la pozemský štát  „Od rieky k rieke“ (medzi Nílom a Eufratom? Tobôž nebiblického Talmudu. Tam majú nežidia slúžiť židom. Izrael je umelý projektový štát, v rozsahu, akom je a na akom pracuje, je aj vo vzťahu k OSN nelegálny. Židovská otázka ako štátotvorného národa či semitského etnika, nebude vyriešená do konca dní a časov…
A my na rozdiel od všetkých ostatných hovoríme, že nám nesmiete veriť, my vám len predkladáme informácie a vy sami si ich musíte prebrať a urobiť si na ne svoj názor. Cieľ nášho programu je len jeden. Aby sme vás prinútili osvojovať si znalosti o riadení zložitých sociálnych supersystémov. Predsa si musíte uvedomovať, aké sú pre vás významné. Zaujímajú vás predsa tie procesy, zaujíma vás, či tu zajtra ešte bude svet alebo nie, alebo sa všetko ponorí do chaosu. Kde sa čo deje, aká zo štátnych inštitúcií pracuje v prospech Ruska a aká záškodníčka. To všetko vás zaujíma, pretože sa to odráža aj na vašej výplate, na kvalite vášho života, na budúcnosti vašich detí. Musíte predsa mať také znalosti, aby ste dokázali ubrániť budúcnosť svoju vlastnú aj svojich detí, aby ste dokázali zaistiť budúci mierový rozkvet svojho štátu, aby aj v budúcnosti vaši potomkovia mali všetkého dosť, aby mohli pokračovať, aby ste položili také základy fungovania štátu, že by to vystačilo aj potomkom. Naši predkovia v sovietskej dobe také základy štátu položili. Vďaka tomu sme prekonali tie hrozné deväťdesiate roky aj prvé dve desaťročia 21. storočia a vstúpili do dvadsiatych rokov. Musíme to ďalej rozširovať a zvyšovať našu zdrojovú stabilitu. Lenže to môžete urobiť lenkeď viete, ako sa to robí. A cieľom nášho programu je práve vyvolať záujem, aby ste si začali osvojovať tie znalosti a sami tak získavali konceptuálnu moc a viac všetkému rozumeli. Potom tým, že budete brániť záujmy svojej a svojej rodiny v obyčajnom živote, dokážete brániť zároveň záujmy svojho štátu. Zaistíte tak bezkrízový šťastný život svojej rodine i svojim potomkom do budúcnosti. To je tou podstatou. To je totiž podstatou činnosti prívržencov Koncepcie kolektívne všestrannej sociálnej bezpečnosti. To práve preto konáme na základe princípu vyjadreného v prísloví, že stačí jeden človek, aby priviedol koňa k napájadlu, ale ani štyridsať ľudí ho nedonúti, aby sa z neho napil. To preto vás k ničomu nenútime. My vám len ukazujeme, kde je to napájadlo, kde je zdroj znalostí, ale či o nich budete stáť a zvýšite si mieru svojho chápania, aby ste mohli viac pracovať pre seba, a nie pre toho, kto toho vie a chápe viac, to už je vašou úlohou. Vy sami sa s tými znalosťami musíte pobiť. Ak ich odvrhnete, budeto to len vaša voľba. Ak ich prijmete a začnete ich uplatňovať, tak to pocítite na svojom živote, na tom,ako sa bude krízovosť okolo vás znižovať. Na tom my pracujeme, snažíme sa zaistiť ľuďom budúcnosť, poskytujeme im informácie. A pre tento silný manéver s vedomím, čo bude týmto spôsobom prebiehať, že vyvstanú otázky, čo je to vlastne štát, čo je to vojna a ako sa z tej krízy vymaniť, sme napísali trojdielnu knihu Vojna, Štát a Boľševizmus. Mimochodom, ak ide o našu nasledujúcu knihu Štátne symboly a štátna suverenita… neraz som hovoril (Pjakin), pozrite sa na vlajku a porozumiete tomu, čo od daného štátu môžete očakávať, aké miesto zastáva vo svetovej hierarchii štátov, a čo to môže priniesť.
Keď kráčal Putin so Si Ťin-pchingom, tak Si Ťin-pching kráčal v súlade so symbolikou svojej vlajky, vlajky suverénneho štátu a Putin šiel v súlade so symbolikou vlajky Sovietskeho zväzu, ruskej, odvekej ruskej vlajky. To pod ňou Putin pracuje a vystupuje, keď obnovuje suverenitu štátu. To pod touto ruskou vlajkou naši vojaci bránia suverenitu štátu. A pod trikolórou sme koloniálnym štátom, surovinovým príveskom Západu. Ako na to neustále poukazuje napríklad Nabiullinova! Vysvetlivka: Elvíra Nabjulina je šéfka Ruskej centrálnej banky. Takže keď vyvoláva otázky… (jej fiskálnymi politikami a úrokovými sadzbami).
My sme tú knihu spísali stručne a podrobnejšie sme rozpísali viac-menej len Holandsko. Všetko ostatné je v tej či onej miereuvedené v krátkosti. Ale doplnkové informácie o niektorých štátoch môžete nájsť v trojdielnej knihe Vojna, Štát a Boľševizmus. Napríklad o tom, kde sa u násvzala cárska štandarda, žlté plátno s čiernym dvojhlavým orlom, prečo bola zavedená do politiky.
Tieto informácie nájdete v trojdielnej knihe Vojna, Štát a Boľševizmus. Čítajte knihy vnútorného prediktora ZSSR, len tam nájdete znalosti o riadení zložitých sociálnych supersystémov. Teraz naši partneri začali vydávať sériu Knižnica konceptuálnych znalostí. Prvý bol vydaný diel O ekonomike. Tam je povedané, ako správnenastaviť svoju ekonomiku. Druhý diel je O imitačno-provokačnej činnosti, aby ste chápali, ako odhaliť každého imitátora. Tretí diel, to je chrbtica Koncepcia sociálnej bezpečnosti, Dostatočne všeobecná teória riadenia. Aby ste sa vyznali vo všetkých procesoch riadenia. Štvrtý diel Ajhľa Puškin je o konceptuálnom obsahu Puškinovej tvorby a jeho význame pre ruskú kultúru. Bol vydaný diel zo série O svete krivých zrkadiel, o ktorom som teraz hovoril, Fleet is being. A pretože tá trojdielna kniha teraz v knižnej podobe v predaji nie je, bol samostatne vydaný diel O boľševizme zo série O svete krivých zrkadiel. Čítajte tieto práce, čítajte aj ďalšie práce vnútorného prediktora ZSSR. Stavajte sa konceptuálne mocnými. Bráňte záujmy svojej i svojej rodiny a tým ubránite aj záujmy svojej spoločnosti, štátu. Pamätajte na to, že miera krvavosti existujúcich i nadchádzajúcich udalostí závisí od miery, v akej si osvojíte tie znalosti, ktoré sú vyložené v Koncepcii sociálnej bezpečnosti. Študujte ich, bráňte záujmy svoje aj svoje rodiny, svojho štátu. Prajem vám mierové nebo nad hlavou a šťastie! Do nasledujúcich stretnutí!

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan