V Janove žid s katolíkom natrafili na komunistov a prišla smrť.

“Keď je Kristus Boh, potom židia strácajú nárok byť vyvoleným národom a sú iba zavrhnutia hodnými hriešnikmi.”

Otváral si veľa nedeľných debát v tôni starej hrušky.

Starý otec.

“Ak Ježiš nie je synom Božím, ale iba jeden z nepravých mesiášov, potom je celé kresťanstvo klam a dve tisícročia cirkvi obrovským podvodom”.

Oponoval ti žid, ktorý vojnu prežil v neďalekej pivnici.

Veľkému počtu chlapčenských pokušení som musel odolávať, aby ono bolo pomyselnou vstupenkou vašich nedeľných debát.

Nerozumel som vám, no dnes vďačím za poznanie, že i pravdivú vec, prítomnú na oboch stranách debaty z tej istej knihy kníh, možno dokazovať.

Dlho som nerozumel neopakovateľnej chvíli, keď Bernstein prišiel pod hrušku s vlastnou novučičkou Bibliou.

A skôr, ako si ho stihol ponúknuť lesnými jahodami, nalistoval kapitolu 23 knihy Genesis.
Bolo to dlhé a tajuplné rozprávanie o Abrahámovi a Sáre. Aj o jaskyni Mekpele a jej okolitých pozemkoch. Na Pohrebisko.

A potom prišlo krátke jednanie o predaji a kúpe tvojho malého pozemku. Pre Bernsteina a jeho ženu.

Na pohrebisko.

Boli to prvé a posledné metre štvorcové zeme, ktoré si predal.

Bola to práve kapitola 23. knihy Genesis, kapitola najstaršej a najpevnejšej tradície , ktorej si sa spolu so Židmi držal, čo vás oboch zblížila ešte viac.

Dodnes nerozumiem okamihu, keď do tône starej hrušky, dvoch starcov a chlapca vstúpili tri tiene.

Z vrecka vylovili akési papiere a jeden z nich ledabolo ďobol na poslednú stranu.

Tu podpíš !

Bol to krátky proces.

Tí traja neprišli pôdu kúpiť.

Tí traja si ju prišli zobrať.

Ešte ten rok hruška uschla.

Po 54 rokoch, sa krásnou ozvenou vrátil tvoj ubolený hlas.

Prišiel z Čiech.

“Najvyšší súd ČR : Násilná kolektivizácia nie je premlčaná” !

Na jar, starý otec, prídeme.

So synom.

Aby sme na boso prešli zemou, čo ti tak priskoro zobrala to najcennejšie.

Život.

A obom, tebe a Bernsteinovi, v jedno nedeľné popoludnie vysadíme hrušku, ktorá už neuschne.