V čom spočíva ušľachtilosť medailistky Anastázie Kuzminovej…

…v období, keď sa Slovensko zmieta pod lavínou korupcie, amorálnosti, zlovôle, nevedomosti, dôsledkov hospodárskej krízy, ktorá ešte nedosiahla svoj vrchol…

…v období, keď väčšina mladej generácie Slovákov opúšťa rodiny a odchádza do sveta hľadajúc v nej uplatnenie z neblahej situácie…

…v období, keď si všetci slušní a schopní uvedomujú, že po nás potopa… VTEDY príde Anastázia Kuzminová a vybojuje druhý deň olympijských hier zlatú medailu a o dva dní vybojuje ďalšie body pre Slovenskú republiku, naši novinári sa do nej „obujú“ a polemizujú o slovíčkách. Slovíčkách, ktoré nerezonovali s ich novinárskou malosťou, s ich nadutosťou, s ich neprofesionalitou.

Chcem vás uistiť, pani novinári, pán Boris Kollár a iní neprajníci a nespratníci, že takú športovkyňu, aká je Nastenka Kuzminová Slovensko ešte nemalo. Prišla k nám z Ruska, veľmoci športovcov. Vybrala si krajinu, ktorá je jej slovanskému naturelu blízka. Prišla k nám preto, lebo chcela viac ako vy, mala cieľ a chcela ho dosiahnuť. Chcela sa pripravovať – trénovať s dieťaťom. Už tu sa ukázala veľkosť svojej duše, hájila svoje materstvo a nechcela žiť a trénovať v odlúčení od svojho syna. Preto hľadala krajinu a športový klub v nej, ktorý by jej umožnil spojiť materstvo a vrcholový šport.

Našla ho v samom strede republiky, v Banskej Bystrici. Nastenka je Ruska, v jej žilách koluje ruská krv a ináč to nebude. Nikdy z nej nesršal svoj osobný prospech. V jej žilách koluje ruská krv, ale športové výsledky sú len jej osobné pod záštitou slovenského klubu. To, čo jej športový klub v Bystrici dal, mnohonásobne nielen jemu, ale aj celému Slovensku vrátila.

Každému, kto videl Nastenku Kuzminovú spievať slovenskú hymnu museli naskakovať zimomriavky a do oči tisnúť slzy. Slzy radosti. Len ona sama vie, čo stojí láska matky k dieťaťu. Len ona sama vie, koľko síl ju stala láska k synovi a zároveň vrcholovému športu. Odchod z rodnej krajiny. V tom je veľkosť jej duše, veľkoleposť a ušľachtilosť osobnosti.

Iní alebo iné by sa boli vzdali buď syna alebo športu. Ona sa dokázala postaviť mašinérii neprajníkov… a urobila dobre. Nik si neuvedomil, že matka, ak bude mať pri sebe syna, podá lepšie a vyššie výkony. Chápete? Išla za hranice ľudských možnosti, dokázala to, čo by dokázala máloktorá mama a Slovensku sa za prijatie do klubu tisícnásobne poďakovala a odmenila.

Som hrdá na Rusku Anastáziu Kuzminovú, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. Jej športové výkony a postoj mamy k zachovaniu celistvosti rodiny sú obdivuhodné. Držme jej aj naďalej palce, pretože je medailistkou iba zásluhou svojej vytrvalosti, skromnosti, pokory a tvrdej práce.