USA varujú EÚ pred jej samostatnými obrannými plánmi

USA v liste pre diplomatickú a bezpečnostnú šéfku EÚ Federicu Mogherini varovali, že plány na posilnenie obrannej spolupráce v rámci bloku by mohli poškodiť desaťročia budovania transatlantickej spolupráce a NATO.
List je znakom hlbokých obáv Washingtonu, ako najväčšieho prispievateľa, vo veciach nepostačujúceho zladenia vojenských výdavkov na NATO zo strany jeho európskych členov  vo vzťahu k konštituovaniu PESCO.

List adresovaný Federice Mogheriniovej hovorí, že „jedovaté pilulky“ zakotvené v navrhovaných pravidlách PESCO by vylúčili spojencov tretích krajín, napríklad Spojených štátov, z európskych projektov.
Sprievodný list, sprevádzajúci varovanie veľvyslanca USA pri EÚ Gordona Sondlanda, požaduje rýchlu reakciu zo strany Mogheriniovej a varuje pred recipročnými sankciami USA:
„Ocenil by som vašu odpoveď do 10. júna 2019,“ napísal Sondland v jazyku, ktorý európski úradníci považujú za nediplomatický. „Dúfam, že sa môžeme vyhnúť úvahe o zvažovaní podobných krokov,“ varoval.
Mogheriniová  povedala novinárom, že EÚ pripravuje na tento list „jasnú a úplnú odpoveď“ a trvala na tom, aby EÚ zostala otvorená americkým výrobcom zbraní, ibaže: „EÚ je v súčasnosti v súčasnosti oveľa otvorenejšia ako trh verejného obstarávania v USA pre spoločnosti a vybavenie Európskej únie,“ povedala novinárom.
„EÚ nemá výlučný pakt s USA o „európskom nákupe“, beztak približne 81% zmlúv ide dnes do amerických firiem v Európe.“
Obavy USA sa zameriavajú na Európsky obranný fond (ERF), sedemročný bankový fond vo výške 13 miliárd EUR (14,6 miliardy EUR), ktorý minulý mesiac schválil Európsky parlament a Pakt o obrannej spolupráci EÚ známy ako PESCO.
„Návrh nariadenia o ERF a všeobecné podmienky PESCO predstavujú dramatický obrat v posledných troch desaťročiach zvýšenej integrácie sektora transatlantickej obrany,“ píše sa v liste Mogheriniovej.
Do varovaní americkí predstavitelia zabalili hrozbu možnej odvety, ktorú ale nešpecifikovali.
…
PESCO, so zrodom jeho myšlienky koncom roka 2017, znamená začiatok budovania spoločnej európskej ozbrojenej ochrannej a obrannej spolupráce, nezávislej na NATO.
Zmluva o priateľstve medzi Francúzskom a Nemeckom, nadväzujúca na Elyzejskú dohodu z roku 1963, zakladá ekonomickú, politickú a bezpečnostnú spoluprácu dvoch najsilnejších európskych ekonomík.
Skupina, ktorú vedie Francúzsko (Nemecko), chce pre PESCO stanoviť prísne pravidlá a argumentovať tým, že cieľom je zlepšiť spoluprácu v rámci Európy a dosiahnuť „strategickú autonómiu“ teda, ukončenie historického spoliehania sa na USA, s cieľom zaručiť všeobecnú autonómnu ochranu bezpečnosť kontinentu.
Motiváciou je čiastočne aj nerovnomerný prístup členských štátov v rámci EÚ plneniu záväzkov voči NATO (fragmentovaný prístup k výdavkom na obranu).
Pozadím nesúhlasu USA, ako lídra NATO, je aj tlak americkej zbrojárskej loby.
Krajiny EÚ spolupracujú na vývoji nových vojenských zariadení, ako sú stíhacie lietadlá a drony, a na podporných systémoch, ako sú vojenské nemocnice a školiace strediská.
Americký list je roztrpčený rozpormi v rámci bloku o tom, aké pravidlá by sa mali stanoviť pre spojencov mimo EÚ, ako sú USA, Nórsko a pre Britániu po brexite, ktoré chcú prispieť do projektov.
USA v liste diplomatickej a bezpečnostnej šéfke EÚ Federice Mogherini varovali, že plány na posilnenie obrannej spolupráce v rámci bloku by mohli poškodiť desaťročia budovanú spoluprácu s USA a poškodiť NATO.
Konkurenčné zoskupenie pod vedením Holandska a Švédska uprednostňuje inkluzívnejší prístup, pričom tvrdí, že Európa by nemala vylúčiť dlhoročných spojencov so silnými odbornými znalosťami v oblasti obrany, ako sú USA.
Washington tvrdí, že uzatvorenie tretích krajín tým, že sa pre ne pravidlá stanú príliš tvrdými, bude v konečnom dôsledku viesť k plytvaniu väčším množstvom peňazí a sťaženiu zabezpečenia spolupráce európskych a amerických vojenských systémov NATO.
Európski úradníci tvrdia, že ich plány sú Washingtonom nepochopené a trvajú na tom, že existuje úzka spolupráca s NATO s cieľom zabezpečiť, aby projekty boli v súlade aj s prioritami aliancie.
Spracované v opore o zdroje ajn v rámci overovania informácií):
https://www.france24.com/en/20190514-us-warns-eu-over-poison-pill-defence-plans
https://au.news.yahoo.com/us-warns-eu-over-poison-pill-defence-plans-163034472–spt.html
https://www.channelnewsasia.com/news/world/us-warns-eu-over–poison-pill–defence-plans-11533630
https://www.cas.sk/clanok/838327/usa-varuju-eu-pred-planmi-v-otazke-obrany-pozor-na-otravene-pilulky/
Autorský komentár
Vznik Zmluvy o NATO iniciovali USA. Nie sú v nej lídrom len z dôvodu najvyšších výdavkov, ale, aliancia je nástrojom USA pre ich ochranu a obranu proti hrozbám z východu. Ide o USA predsunutý vojenský blok, ktorý má čeliť prvej vlne útoku; aj preto, že USA a Európu delí Atlantický oceán. Záujmom USA je aj ochrana ich území zo západu (Severná Kórea, Čína…) Ponad Tichý oceán. Nebezpečie zo strany Japonska nehrozí.
Vo veciach občianskych vojen krajín Levanty ide o regionálne záujmy „miestnych“ mocností, platí to aj pre Irán verzus Izrael a ostatok proti izraelskej koalície, plus konflikt šiitskej a sunnitskej ideológie a ideológie „islamského štátu“ (Daeš) s osobitným zreteľom na najmä proti izraelské jadrové záujmy Iránu… (v riešení USA, EÚ a Ruska).
Aktuálne je na medzinárodnom „stole“ nepokojný Irak, nestabilná Sýria a Líbya a brániaci sa Irán, ktorý bol kedysi nad regionálnou veľmocou (Perzia) a dnes sa má za regionálnu mocnosť. Problém je slabý záujem mocností o riešenie vážnej humanitárnej krízy v Jemene.
Pre konštituujúcu sa EÚ je NATO nebezpečnou potenciálnou hrozbou, ak prepukne transatlantický vojenský konflikt z iniciatívy USA alebo Ruska. Už aj preto, že zahraničná politika USA je vedená nezávisle na EÚ, a tá je voči nej bezmocná ako len vazal a poslušný spojenec, čo je mimoriadne nevýhodná pozícia Európskej únie vo všetkých obranných, ekonomických a obchodných veciach; pre EÚ je sankčná a colná vojna USA s ich protivníkmi mimoriadne nevýhodná, nepohodlná a rušivá…
…naopak, EÚ je „tlačená“ USA do kompaktu s ich politikami.
Politická EÚ je vo veci zriadenia európskej obrannej aliancie rozdelená na politické tábory za a proti PESCO.
Samostatné PESCO  naopak, môže byť nástrojom aj zbližovania vzťahov s RF, ktoré, mimo iné, zakladajú svoj vzťah k EÚ, zatiaľ aj ako členského štátu Rady Európy na fakte spojenectva EÚ a USA v spoločnej obrannej spolupráci.
PESCO môže viesť k tomu, že vo svojej zahraničnej a obrannej politike bude môcť byť EÚ suverénne a zvrchovane samostatná, čo zakladá projekt Zmluvy o PESCO.
Do budúcna európska obranná „aliancia“ nevylučuje aj ani obrannú spoluprácu s USA a kýmkoľvek, ak bude taká eventualita na stole a v záujme EÚ…
USA klamú a zavádzajú. V čase mieru ale aj regionálnych konfliktov, ktorých sú USA účastníkmi, je financovanie NATO jeho členmi výhodné nielen pre ňu ale aj a najmä zbrojársku loby deep state USA.
Preto je európske PESCO tŕňom v päte USA a ich administratívy v časti kongresu liberálnych demokratov aj republikánov. Trump aj s jeho administratívou je ich hovorca. Na jeho obranu ale, že trpí pozitívnou deviáciou; má úprimný záujem na zlepšení vzťahov s Ruskou federáciou a Kremlinom. Sa uvidí aj na summite G-20 v júni v Japonsku.
Čím skôr USA vezmú na vedomie, že ich svetové líderstvo končí a delí sa na tri sektory vplyvu (Čína-Rusko-USA) a na obzore sa rodí štvrtý, EÚ, tým lepšie pre ekonomiku, obchod a spoločnú sociálnu a svetovú bezpečnosť.
Odkaz USA: „Poriešte si doma rigidný a pre svetový mier mimoriadne nebezpečný deep state.“
Súčasná pozícia EÚ v rámci NATO je pre Úniu a celú Európu včítane postavenia kontaktných členských štátov NATO, hraničiacich s hranicami RF a jej záujmov vo sfére ich vplyvu, mimoriadne nebezpečná. NATO nie je obranný pakt. USA sú agresor. Šíria „slobodu a demokraciu“ na svoj obraz, pokrivený ako v ruskej rozprávke Kráľovstvo krivých zrkadiel. Podobne ako Mrázik, patrila k tým, v ktorých vždy jasne a zrozumiteľne víťazilo dobro nad zlom. Rozprávky, ktoré produkuje Hollywood a rozprávky o reálnych politikách USA o kategóriách dobra, sú málo dôveryhodné, lebo sú relativizované a riedené sebeckými záujmami a dobrom spravidla len pre USA.
A na dôvažok: Ak „USA first“ tak aj EÚ. Recipročne. Vzájomne korektne, slobodne, keď sa už o tej slobode tak „tára“ tak aj vyrovnane a vzájomne výhodne. Lebo spojenectvá a „spojenectvá“ ako aj partnerstvá a „partnerstvá“ majú tiež svoju prirodzenú dialektiku.
To platí aj pre zvažovanú a už druhý rok rokovanú dvojstrannú zmluvu s USA-SR nad rámec Zmluvy o NATO.
Už uzavreté podobné dvojstranné medzištátne zmluvy (apríl Maďarsko) zakladajú konflikt na úrovni EÚ-USA-NATO-PESCO. USA Si svoje pozície aj s územnými nárokmi obsadzujú aj touto cestou. Zmluvy sú dlhodobé a ťažko vypovedateľné, na vytýčených územiach neplatí vnútroštátne ale americké právo. Základne USA znižujú šancu prežitia zmluvného štátu v prípadnom konflikte s Ruskom. 105 miliónov od USA Slovensku, za tú cenu, nestojí za to.
…
Ak budete počúvať liberálov a progresívcov o význame takých zmlúv pre bezpečnosť Slovenska a EÚ a mier s Ruskom, tak im to vysvetlite; ak inak nedajú a budú si to „svoje“ tak pokojne použite inpíčment. 🙂