Ukrajina, Ukrajina
Hneď na úvod chcem uviesť na pravú mieru skutočnosti uvedené v predchádzajúcom blogu, ktorý, zdá sa, že medzi čitateľmi zarezonoval. Tento článok však bude bez ilustračného obrázka, bez záhad a bez prívlastkov. Dúfam, že si čitateľov napriek tomu nájde. Ako som už uviedol skôr, kvôli čitateľnosti článkov, veci zjednodušujem. V prvom rade je potrebné uviesť na pravú mieru vyhlásenie o tom, že postup demonštrantov vyvolal odvetu štátnej moci. Fakt je ten, že snajperi strieľali zo striech budov, ktoré mali v držaní demonštranti. Na videách zverejnených na nete sa dajú nájsť dokonca sekvencie, na ktorých sa majdanisti strieľajú medzi sebou z bezprostrednej blízkosti. Podozrenia, že snajperov najala súčasná vláda, vyslovil aj estónsky minister ZV. Čas ukáže, ako to v skutočnosti prebehlo, vyšetrenie tejto masakry však v blízkej budúcnosti neočakávajme. Informácia, na ktorú sa sústredili čitatelia, bol let z Turecka. Táto info však bola len jednou z mnohých a článok sa kľudne mohol nazývať aj „Lode USA v Čiernom mori“, alebo akokoľvek inak. V tejto súvislosti chcem povedať asi toľko, pravdivosť tejto informácie nie som schopný vierohodne preukázať, ani vyvrátiť. Podobne je to aj s hacknutými emailami, ktorých pravosť sa overiť nedá. Tieto informácie sa však objavujú a zapadajú do sledu udalostí. Neprikladajte preto infomácii o lietadle žiadny nadnesený význam. Avšak o tom, že môže byť pravdivá, hovoria širšie súvislosti. Okrem už spomínaného mailu sa v tej dobe objavila na internetovej stránke Pravého sektora aj žiadosť o pomoc smerovaná k Doku Umarovovi v boji proti ruským cieľom. Neskôr bola táto žiadosť popretá vodcom tejto radikálnej skupiny Dmitrijom Jarošom s odôvodnením, že ich stránka bola napadnutá hackermi. Neskôr Krym skutočne pozastavil všetky lety z Kyjeva a Istanbulu na svoje územie. Rozhodnutie bolo odôvodnené Krymom ako prostriedok k zabráneniu destabilizácie svojho územia počas konania referenda. Čo všetko sa pod tým myslí, sa môžeme len dohadovať. Aj široké mediálne premieľanie utrpenia Krymských Tatarov vo mne vyvoláva dojem, že médiá hlavného prúdu nás pripravujú na oprávnenie tohto národa začať boj na svoju ochranu s cieľom vyvolať nepokoje. Naproti tomu proruský krymský premiér Sergej Aksionov ponúkol miestnym Tatárom možnosť vstúpiť do všetkých štátnych orgánov, a taktiež prisľúbil, že Krym bude dvojjazyčný. Podozrenia z dovozu teroristov a zbraní na Ukrajinu z Turecka je potrebné vidieť aj v súvislosti so spoločným námorným cvičením USA s Bulharskom a Rumunskom. Tieto dve krajiny ležia práve medzi Tureckom a Ukrajinou, čím sa kruh uzatvára. Mnohí Ukrajinci bojovali v Čečensku, Lýbii a Sýrii a majú kontakty na extrémistické skupiny. Riziko príchodu militantov zo zahraničia je potrebné brať do úvahy. Podobná správa uzrela svetlo sveta na začiatku uplynulého týždňa, avšak na opačnej strany konfliktu, o srbských polovojenských oddieloch v radoch krymskej domobrany.
Plynový problém
Po uvažovanom uvalení ekonomických sankcií voči Rusku môže dôjsť k prerušeniu dodávok zemného plynu do Európy zo strany Ruska. Na túto tému zazneli v predchádzajúcom týždni upokojujúce vyhlásenia európskych politikov o tom, že EU nemôžu sankcie vážnejšie poškodiť, ale budú mať zničujúci dopad na Rusko. Zo slovenskej strany zazneli vyhlásenia o dovoze bridlicového plynu z USA. Politik, ktorý také niečo vyhlási, by mal byť okamžite zbavený nielen funcie, ale aj svojprávnosti. Je zrejmé, že nevie o čom hovorí. Ťažba bridlicového plynu je len v plienkach a v USA dosahuje úroveň zhruba 20% domácej spotreby. Je však technologicky náročnejšia a výrazne odčerpáva vodné zdroje, použitú vodu znehodnocuje chemikáliami a prírodu tak zaťažuje ekologicky. Na cenu plynu by mala dopad aj doprava z druhej strany sveta. Keď už, tak bridlicový plyn sa vyskytuje aj na východnom Slovensku a v Európe sú s prípravou na jeho ťažbu najďalej Poliaci. V oboch prípadoch však hovoríme o horizonte rokov (minimálne), čo pri ubezpečeniach našich štátnych predstaviteľov o našich zásobách zemného plynu na niekoľko mesiacov, nemusí v prípade vzájomných sankcií stačiť. Skúsenosti s pozastavením dodávok z Ruska už Európa má z roku 2009 a toto hovorí splnomocnenec českej vlády pre energetickú bezpečnosť a vtedajší vyjednávač s Ukrajinou a Ruskom Václav Bartuška pre TASR: „Plynovod Nord stream obchádza Ukrajinu zo severu popod Baltické more a prúdi ním polovica ruského exportu plynu do Európy. Ukrajina trpí komplexom, že cez ňu prúdia do Európy všetky dôležité dodávky, to je však len veľká ilúzia.“ V článku ďalej hovorí o efektivite spoločného postupu európskych partnerov pri vtedajších jednaniach a vyzdvihuje možnosť reverzného toku a dodávkach plynu zo západu, čím sa vytvoril účinný tlak na Rusko: „Rusi pochopili, že únia sa nenechá vydierať.“ Upozorňuje však aj na priamu závislosť ceny plynu na zamestnanosť, kedy únia čím ďalej, tým ťažšie dokáže konkurovať iným regiónom sveta v oblasti priemyselnej výroby a napríklad cena za bridlicový plyn by mala na európku ekonomiku zničujúci účinok. V článku sa však nič nespomína o zdrojoch, čo je nemenej dôležité. Európa má v súčasnosti dva hlavné zdroje plynu: Rusko a Nórsko, ostatné je dovoz z iných svetových regiónov.
Prečo o tom píšem? Snažím sa nájsť ekonomické dôvody stupňujúceho sa tlaku na Ukrajinu k podpisu asociačnej dohody. Ukrajina sa nachádza v stave bankrotu a aj uvažovaná domáca spotreba, z pohľadu únie, je v tomto období mizivá. Slovenský premiér dokonca ponúkol Ukrajine dodávky plynu reverzným tokom zo západu v domnení, že tým pomôže vyriešiť možnú plynovú krízu na UA. Ukrajina však mala mimoriadne výhodné podmienky priamo z Ruska za 268,50 US dolárov za 1000 kubíkov, dokonca s možnosťou za dodávky neplatiť včas, čo Rusko do istej doby tolerovalo. To, čo sa na Ukrajine udialo, len sťažilo ekonomickú situáciu Ukrajiny a Európa s ďaľšími partnermi (MMF, USA) sa snaží aspoň vyrovnať výšku pôžičky poskytnutej Ukrajine Ruskom. Je teda možné, že časom bude Ukrajina nakupovať ten istý ruský plyn zo západu, ktorý nakupovala doposiaľ z Ruska, za čo však bude musieť úniou požičanými peniazmi tej istej únii platiť včas a omnoho viac. Pôvodné rokovania Janukoviča s úniou boli neúspešné hlavne kvôli ekonomickým požiadavkám Ukrajiny. Únia vtedy ponúkla 620 miliónov (už si nepamätám, ale asi EUR). Janukovič jasne povedal, že UA bude potrebovať 20 mld ročne. UA je len ďaľšia ekonomická bomba pre Európu. Dobrý obchod je ten, keď sú spokojný obaja partneri. V tomto prípade to neprináša nič, okrem problémov pre Európu a takisto to sťažuje situáciu Ukrajine. Celé zle. A to nechcem ani pomyslieť na možnosť ozbrojeného konfliktu, kedy by Irán mohol zablokovať Hormuz, súčasne by sa vyostrila situácia v Lýbii a Európa by zostala takmer bez energoproduktov. Z tohto uhla pohľadu je pre nás jednoznačne najvýhodnejšie dobre spolupracovať s Ruskom. Ak sa niekto uspokojuje tým, že Rusko potrebuje odbyt v EU, môže sa hlboko mýliť, pretože dopyt po energiách kontinuálne rastie a stratu európskeho trhu môže ľahko nahradiť Čína, alebo napríklad aj Turecko. Na portáli Pravého sektora sa objavila informácia o zámere poškodiť plynovod vedúci do EU, aby sa zabránilo ziskom Ruska z jeho predaja. Možno to konečne otvorí oči Európe a uvedomí si reálnu skutočnosť.
Politický aspekt
Ukrajina spadá do záujmovej sféry Ruska aj Európy. Toto si musí EU uvedomiť, a rešpektovať Rusko ako partnera. Rusko už nemá kam ustupovať a kvôli vlastnej bezpečnosti sa nemôže vzdať námornej základne na Kryme. Ten, kto to nechce pochopiť, ohrozuje sám seba. Rusko možnú hrozbu vypovedania námornej základne na Kryme navždy eliminuje pripojením Krymu k Ruskej federácii. Kto sa pustil do ukrajinského dobrodružstva je buď neznalý, alebo presne vie čo robí. Krym je dobrý dôvod na začatie vojny. Hrozí reálne riziko vzniku ozbrojeného konfliktu a Spojené štáty našli (skôr ustanovili) užitočného idiota v podobe terajšieho premiéra Jaceňuka, ktorý sa nebude rozpakovať ísť do ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Akékoľvek stupňovanie tlaku na Rusko v otázke Krymu nás približuje ku katastrofe. Pri stredajšej návšteve Washingtonu Jaceňuk požiadal Obamu o všemožnú vojenskú a spravodajskú podporu a dodávky zbraní. Obama podporu prisľúbil a dodávky zbraní zvažuje. Merkelová, ktorá pomerne dlho odolávala, vyjadrila svoje ÁNO, za čo sa jej dostalo tvrdej kritiky na pôde nemeckého Bundestagu. Toto je zrejme kľúčový moment vývoja. Opozícia si nedávala servítku pred ústa, Merkelovú podrobila tvrdej kritike a vykričala jej Líbyu, Sýriu, Irak aj Afganistan. Merkelová vyzerala skľúčená a utrápená. Kto vie čo ju trápilo viac? Kritika opozície, alebo ohrozenie vlastných občanov v možnej vojne? V piatok po rokovaniach v Londýne Kerry a Lavrov stále nenašli spoločnú reč a oznámili, že diplomatické úsilie bolo vyčerpané. Neskôr však spolu telefonovali na podnet americkej strany a Lavrov upriamil pozornosť Kerryho k faktu, že konanie referenda je plne v súlade s medzinárodným právom. Obama sa vyhráža Rusku v prípade uskutočnenia referenda zásahom. „Američania to budú musieť Moskve zúčtovať.“ povedal. Akým zásahom nie je známe. Ekonomické sankcie boli avizované včas a Rusko aj ruskí oligarchovia už stiahli svoje aktíva zo západných bánk. Je možné, že ide o niečo horšie. Putin už skôr odpovedal na možné hrozby Západu a okrem iného spomenul aj ústup od dolára ako rezervnej meny. V súčasnej situácii sú možné dva varianty riešenia vzniknutej situácie. Usporiadanie čo najskorších volieb a obnovenie ústavného poriadku na Ukrajine. Do tej doby je potrebné pozastaviť akékoľvek dohody so súčasnou vládou Ukrajiny. Pre tento scenár sa nenájde politická vôľa na strane Západu. Bolo už vynaložených veľa prostriedkov a úsilia, aby sa dosiahol aktuálny stav a stálo to zatiaľ viac ako stovku životov. Na druhej strane Lavrov zbytočne tlačil na obnovenie stavu spred 21. februára. Vývoj môže len napredovať, nedá sa vrátiť späť, okrem iného aj preto, že legitímny prezident Ukrajiny Viktor Janukovič úplne zlyhal. Jediným možným riešením bude rozbitie Ukrajiny na menšie územné celky spojené do federálneho zväzku, čo by mohlo uspokojiť všetky zainteresované strany. Ale uspokojiť len zdanlivo. Priemysel je sústredený hlavne na východe krajiny a množstvo dodávok, okrem iného aj vojenskej techniky je naviazaných na Rusko. Obyvatelia tohto regiónu zostanú dlhodobo proruský. Ak sa západná časť Ukrajiny prikloní na stranu EU v tomto ohľade Európa bude ťahať opäť za kratší koniec. Cena za vzniknutú situáciu je pre Európu privysoká. Posilnenie radikalizmu bude brániť pragmatickým riešeniam, dlhodobo to naštrbí vzťahy s Ruskom a to ešte neuvažujem o možnosti ozbrojeného konfliktu. Európski politici pod vplyvom USA prestali racionálne uvažovať a akosi nechcú pripustiť možnosť, že Európa spolu s Ruskom sú na jednom kontinente, na jednej lodi. To čo postihne Rusko, postihne aj Európu. Preto mi pripadajú európski politici, striedajúci sa na majdane, ako politickí analfabeti. Cieľom tohto diania je snaha USA dostať ruské vojenské základne z Krymu. Rusko aj Európa majú spoločné záujmy, hoci si to EU nechce pripustiť. V každom prípade, hlavným spoločným záujmom je pokoj v Európe, a v tomto mi určite dáte všetci za pravdu. EU sa prepožičala cudzím záujmom a cena za Krym je už dnes obrovská. Na začiatku článku som povedal, že záhady sa neobjavia, ale konanie štátov Európskej únie zostane pre mňa asi navždy záhadou. Boj o Ukrajinu zo strany EU mi nedáva žiadny racionálny zmysel ani ekonomicky, ani politicky. Dokonca ani z pohľadu do budúcnosti, a ten je práve najdesivejší. Rusko medzitým vetovalo na pôde Bezpečnostnej rady OSN Spojenými štátmi navrhovanú rezolúciu o kríze na Kryme.
Médiá nás nepretržite masírujú imperiálnymi chúťkami Ruska, zatiaľ čo skutoční imperialisti sa ho prostredníctvom Ukrajiny snažia rozparcelovať do sféry svojich záujmov. Z celého problému, ktorý sa v súčasnosti rozpútal okolo Ukrajiny môžu ťažiť jedine Spojené štáty. Aspoň tak sa môžu domnievať, pretože skutočnosť môže byť pre nich zdrvujúca. Rusko iniciovaním vzniku euroázijského obchodného bloku postupne, tak či tak upustí od US dolára ako rezervnej meny, čo pre USA môže znamenať vážne ekonomické následky a koniec dominancie na svetovej scéne. K tomuto kroku určite pristúpi aj Čína. Európa sa konečne prebudí a odpúta sa od deštruktívnej politiky USA. Spojené štáty sa tomuto scenáru snažia zabrániť, bojujú o predĺženie obdobia vlastného blahobytu a kvôli tomu nebudú váhať zanechať Európu v troskách.
Ozbrojený konflikt
Poľsko na základe článku 4 zmluvy Severoatlantickej zmluvy požiadalo krajiny NATO o ochranu. Zrejme sa cíti vývojom ohrozené a má na to dôvod. Práve na území Poľska a pobaltských štátov boli vycvičení radikáli a teroristi operujúci na Majdane. Poľsko je známe svojou „neláskou“ voči Rusku. Minister ZV Poľska Sikorski určite vedel čo hovorí, keď pri podpise dohody medzi vládou Janukoviča, opozíciou a zástupcami niekoľkých európskych štátov, povedal Kličkovi niečo v tom zmysle, že ak dohodu nepodpíše, môžu byť všetci mŕtvi. USA neváhali a podporili Poľsko a pobaltské krajiny svojou prítomnosťou. V súčasnosti prebieha veľké vojenské cvičenie v Poľsku a Pobaltí a námorné cvičenie s Rumunskom a Bulharskom v Čiernom mori, kde priplával torpédoborec USS Truxton naložený raketami a 300 mužmi na palube. Rusko začalo veľké vojenské manévre približne o týždeň skôr v celom strednom a západnom okruhu s dôrazom na raketové vojská a zhromažďuje vojakov a bojovú techniku na Kryme a pri hraniciach s Ukrajinou. Vo videách sa objavili zábery dodávok protilodných striel Bastion na územie Krymu. Rusko posilňuje aj svoju prítomnosť v Bielorusku. Ukrajinská armáda taktiež zhromažďuje bojovú techniku na hranici s Krymom. Včera sa objavili informácie o preletoch amerických dronov nad územím Krymu. Jeden bol údajne skôr tento týždeň zostrelený a včera Rusi zadržali bezpilotný stroj MQ-5B, patriaci 66 brigáde americkej vojenskej rozviedky, prerušením jeho spojenia s operátorom sa im ho podarilo získať takmer celý nepoškodený. Veľké manévre Ruska prebiehajú aj v Stredozemnom mori. Predpokladá sa, že ruské nosiče v Stredozemnom mori a v arktickej oblasti už boli vyzbrojené jadrovou muníciou.
Situácia prekročila kritickú hranicu návratu a rozhorenie ozbrojeného konfliktu je pravdepodobne nezvratné. Rusi si určite uvedomujú fakt, že európske krajiny nemajú záujem na vojne a ak by došlo ku konfliktu s Európou, bude to zaťažkávajúca skúška pre obe strany. Je preto pravdepodobné, že sa najskôr sústredia na americké ciele na mori. Ak skutočne dôjde k zrážke, táto vojna už nebude mať lokálny charakter. Všetci s napätím očakávajú výsledky referenda na Kryme, ktorého výsledok sa dá predpokladať. Mne naskakujú zimomriavky z toho, čo sa udeje potom.
Východiská Slovenska
Neutešená situácia okolo Ukrajiny sa môže zhoršovať dlhodobo a môže do problémov dostať aj Rumunsko a Bulharsko. Vytvorí sa tak predmostie pre vstup islamského extrémizmu do Európy. Paradoxne to môže priniesť Slovensku aj pozitíva. Môže sa konečne objaviť nová generácia politikov, ktorí nájdu v sebe odvahu vykročiť zo svojho vlastného tieňa a nebudú sa báť pomenovať dianie pravým menom a na základe toho aj vyvodiť pozitívne postupy s ohľadom na svojich občanov. Je potrebné otvoriť otázku nášho členstva v NATO a dospieť k jej ukončeniu. Bezpečnosť Európy je nutné riešiť inak. Mimochodom, Severoatlantickej aliancii nedávam dlhú životnosť a je možné, že jej rozklad začne už tento rok. Rozporuplné pohľady jednotlivých členov tohto paktu sa objavili už pri vojne vedenej voči Lýbii. V každom prípade je nevyhnutné sa konfliktu s Ruskom vyhnúť aj za cenu nejednotnosti postojov v EU. Rozhodne neposkytnúť naše územie pre ataky na Rusko. Ide jar, hovorím to preto, lebo je okamžite nutné riešiť našu potravimovú bezpečnosť a priblížiť sa k sebestačnosti. Toto už dávno mala byť priorita slovenských vlád. Zvýšiť ostrahu na hraniciach a to z oboch strán. Podobne ako sa na naše územie nesmú dostávať nežiadúce elementy a nechcená technika, je nutné zabrániť podobným dodávkam na Ukrajinu cez územie Slovenska. Ochranu vnútorných hraníc bude neskôr nútená urobiť celá Únia. V neposlednom rade sa treba pozrieť aj na žalostný stav krytov civilnej obrany. Predpokladám, že už zajtra sa objaví info v novinách, že sa to rieši. Nechápem, na čo čakáme. Ich katastrofálny stav je obrazom našej spoločnosti. No a nezabudnime sa každý večer pomodliť, snáď to pomôže.
Sľúbil som, že si od písania oddýchnem. Akosi sa mi to nedarí, pretože táto téma sa ma bytostne dotýka. Bytostne myslím doslova. V každom prípade, k vzájomnému stretu pólov musí dôjsť, aby bola vytvorená možnosť vybudovania spoločnosti postavenej na nových základoch. EU za svoje neprincipiálne konanie v zahraničnej politike bude musieť prejsť ťažkými skúškami, pri ktorých dôjde k zmene vedomia jej obyvateľov a za neprincipiálnosť v menovej politike dôjde k zrúteniu jej finančného systému. Tieto dve udalosti sú predpokladom k vybudovaniu spoločnosti, fungujúcej na nových princípoch. Ale o tom som už písal v častiach matrixu, čo v tej dobe asi málokto chápal.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!