Učiteľstvu, rodičom a voličstvu k digitalizácii školstva

Ak by som bol minister školstva, samozrejme hypotéza, lebo nemám žiadne politické ambície, tobôž od prvého kola prezidentských volieb nevolič, lebo odmietam tento zvrátený systém, k volebným urnám vrátim sa až po jeho zmene, vo vyučovaní a najmä ako učiteľ, vzdelávateľ a vychovávateľ dnes už vo výslužbe, a/ okamžite blokujem digitalizáciu procesu vzdelávania, b/ zavádzam návrat papierových učebníc a printových učebných textov, c/ presúvam počítače a tablety do pozície vedľajšej doplnkovej pomocnej didaktiky, d/ významné učivo z PC nechávam prejsť tlačiarňou, e/ viac využívam nástenný projektor, f/ vyučujem „naživo“.

Osobné poznatky a zážitky s používania počítača a klávesnice v časti čítanie a písanie: 1. Nezvládam čítanie objemnejších textov: z mentálnej únavy a vyčerpanosti mávam jedno-trojdňové bloky a okná: neviem čítať, písať, mozog hodí odmietačku. Po prvej príhode na smrť vydesený, začal som sa v mysli obzerať po najbližšom psychiatrovi. Po vynútenej čakačke sa hlava vracia do normálu (čistenie a reštart) a pokračujem už do ďalšej, už neznepokojujúcej ma blokády. 2. V dôsledku dlhoročného ťukania do klávesnice, už neviem držať pero a písať. 3. Pre telefonovanie, vymenil som dotykový za tlačidlový prístroj.

Digitalizácia školstva zakladá zhoršujúce sa výsledky Monitorov 9 v časti čítanie textu s porozumením. Čítanie z monitora stolového PC a tabletu je z pohľadu psychológie vnímania, pozornosti a sústredenia nefyziologické a preto unavujúce, vyčerpávajúce, poškodzujúce proces percepcie (zmyslový vnem) a apercepcie (vnímanie, vedomé a uvedomelé vnímanie plus spracovanie informácií s ich následnou schopnosťou použitia). Spôsobuje akútne mentálne poruchy schopností a spôsobilostí príjmu a spracovania informácií, v jednotlivých prípadoch prechádzajúce do chronicity – digitálnej demencie a hlúpnutia u inak mentálne zdravých a normálnych osôb. Na mentálnom zdraví detí a mládeže zanechalo obzvlášť negatívnu stopu dištančné vzdelávanie po dobu kovidovú…

Odporúčam kombináciu didaktík s prednosťou print (tlač), obraz, projektor, školská tabuľa, priama osobná a sprostredkovaná zážitková skúsenosť a verbalizácia slovom a písmom, živá panelová diskusia, v školských zošitoch ako významovo sémanticky nosné poznámky a definície.

Školské reformy sa ako celok (gestalt) neuberajú progresívnym ale regresívnym smerom, poškodzujúcim mentálne zdravie detí, študujúcej mládeže a spoločnosti ako celku. Didaktika (z starogr. didaskó = učím, vyučujem) je pedagogická vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami vyučovania a vzdelávania, čím sa líši od pedagogiky ako vedy o výchove. Pojem sa však používa rôzne, niektorí autori ho používajú na súhrnné pomenovanie vied o výchove a vzdelávaní (J. A. Komenský) alebo ako teóriu vyučovania učiteľov (J. F. Herbart).

Poznámka editora: K tejto vitráži DPOH „chýba“ odseknutá hlava Komenského:

K sobotným voľbám: Žiaľ, v časti školstvo niet koho voliť. Slovensko v kvalite školstva a vzdelávania od roku 1989 napreduje míľovými krokmi vzad. Hlúpne. Prežívajú len osobitne odolné jedince voči digitálnemu vzdelávaniu imúnne.  Spracované v opore o zdroje tu, tu, tu a tu.

Z tretieho zdroja citujem tento súbor bludov: „Slovensko plánuje do digitalizácie škôl investovať takmer 200 miliónov eur. Chce najmä nakúpiť digitálne učebnice, vybavenie učební informatiky a poskytnúť tablety žiakom. Vyplýva to z plánu obnovy, v ktorom hrá digitalizácia zo všetkých navrhovaných reforiem v oblasti školstva prím (v oblasti teórie školstva a psychológie vzdelávania a didaktiky negramotné persóny Remišová, Ódor…). Financovanie tejto investície bude prebiehať v troch kolách a celý proces by mal byť ukončený v roku 2024. „Stav digitálnej vybavenosti základných a stredných škôl je hlboko pod priemerom Európskej únie. Nedostatočný stav vybavenia spôsobuje, že žiaci nevyužívajú aktívne digitálne technológie počas vyučovacieho procesu a nebudú dostatočne pripravení na pracovné výzvy 21. storočia,“ píše sa v zdôvodnení. O tom, ako dokáže používanie digitálnych pomôcok na hodinách zlepšiť samotnú kvalitu vzdelania žiakov, sa však nikde nezmieňuje. Školy nepochybne potrebujú kvalitne vybavené učebne informatiky, pokrytie rýchlym internetom i učiteľov, ktorí deti naučia pohybovať sa v digitálnom svete.“ Celé zle!!! Negramotnosť v opore o nič (exaktná pedagogická a psychologická veda) vanie najmä z centrály EÚ! Tie milióny treba rozdať rodičom pre deti a mládež na ich zanedbané rozvojové aktivity: veda, technika, šport, umenie… strácajú sa v pochybných verejných obstarávaniach… treba ich aj samosprávam!

Voľte všestranne vzdelané a odborne gramotné persóny! Ak ich vo volebnej ponuke nemáte, radšej nevoľte, než máte voliť trebárs pre školstvo menšie, a práve preto, o to horšie zlo. Nevyhnutnou podmienkou dobre spravovanej spoločnosti je dobre vzdelaná a mentálne zdravá spoločnosť.
Varovanie: Prílišný akcent na digitalizáciu vzdelávania a pridajte umelú inteligenciu, prinesie prinesie spohodlnenie ľudského myslenia a spoločnosť zhlúpne.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan