Turecko-grécky konflikt, čo je dobré vedieť

Zdroj konfliktu siaha takmer 100 rokov dozadu. Po prvej svetovej vojne bolo územie Turecka založené v roku 1923 Lausanskou zmluvou. Nástupnícky štát Osmanskej ríše stratil všetky ostrovy v Egejskom mori s Gréckom. Odvtedy Atény a Ankara bojujú o výlučnú ekonomickú zónu (VHZ) medzi gréckymi ostrovmi a tureckým pobrežím.
https://www.dw.com/de/europas-neuer-krisenherd-der-erdgasstreit-im-mittelmeer/a-54708963
Vojna takmer vypukla v roku 1996, keď turecké komandá sa vylodili a zaútočili na neobývaný grécky ostrov.
V roku 2000 EÚ opäť stanovila maximálne námorné hranice v prospech Grécka. Turecký prezident Erdogan však už niekoľko rokov žiada revíziu zmlúv. Grécko sa naopak sťažuje na Erdoganovu túžbu po renesancii Osmanskej ríše (pripomína tým fašistické Taliansko a jeho vzťah k starému Veľkému Rímu) a trvá na súčasnom rozdelení.
Navyše, čo je obvlášť nebezpečné, ide o islam a to sunnitský, s definičným príslušenstvom: jednota náboženstva, ideológie, politiky a expanzívneho džihádu (blízke nacizmu).
Ďalším kameňom sváru je rozdelený Cyprus, pretože Turecko v roku 1974 obsadilo severnú časť ostrova.
Napriek pokračujúcemu sprostredkovateľskému úsiliu Európanov „zmrazený“ konflikt pretrváva a má negatívny vplyv na vzťah Turecka s EÚ, ktorá Grécko za svojho člena prijala v roku 2004.
Spor sa vyostril potom, čo turecké lode začali so skúšobnými vrtmi v mori pri severnom Cypre.
Uprostred cyperského hlavného mesta Nikózia je tento hraničný priechod medzi gréckym juhom a tureckým severom ostrova:

USA zaujali pozíciu už skôr, nie však v prospech Turecka: Koncom minulého roka zrušili zbrojné embargo voči Cypru – uviedli to v záujme energetickej bezpečnosti v Európe.
V novembri 2019 podpísalo Turecko a líbyjská vláda „Memorandum o porozumení“ ktoré súhlasí s nárokmi Turecka na nerastné zdroje pod dnom mora od Kréty na východ od Rodosa.

Turecký prezident Erdogan a líbyjský predseda vlády Al-Sarradsch vypracovali svoje vlastné pravidlá používania pre Stredozemné more.
Vlády v Aténach a Nikózii protestovali a EÚ sa postavila na ich stranu. Líbya a Turecko v konečnom dôsledku nemôžu bez medzinárodného súhlasu uzavrieť dohodu, ktorá je na úkor tretích strán.
Medzitým sa vláda v Aténach dohodla na spolupráci s Egyptom pri využívaní zásob zemného plynu vo východnom Stredozemí, čo je v priamom rozpore s tureckou zmluvou s Líbyou.
V januári tohto roku podpísali Grécko, Cyprus a Izrael dohodu o výstavbe takmer dvetisíc kilometrov dlhého podmorského potrubia, ktoré bude prepravovať veľké množstvo zemného plynu do Európy pričom obchádza Turecko.
Grécko, Cyprus, Izrael, Egypt, Taliansko, Jordánsko a Palestínčania sú zjednotení vo Fóre pre plyn pre východné Stredozemie (EMGF), ktoré podporujú aj USA. Turecko, ktoré skupinu označilo ako proti turecký spolok, je opäť vylúčené. Medzitým sa k nim pridali Spojené arabské emiráty (SAE), ktoré sa postavili proti Turecku, ktoré je čoraz viac izolované a v „zúfalstve“ koketuje s možnou vojenskou reakciou.
Vzhľadom na túto medzinárodnú konšteláciu je Turecko tlačené k múru. Ankara kritizuje rozdelenie námorných práv. Uzol by mohol rozseknúť Medzinárodný súd v Haagu.
Namiesto toho sa prezident Erdogan snaží presadiť svoje tvrdenia vojensky podporovaným veľmocenským správaním a svojim stúpencom sľubuje akési nové Veľkoturecké impérium na zemi aj na mori. Ale nacionalistické slogany majú následok tesnejšej proti koalície.
EÚ je v zložitom postavení mediátora. Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu na stretnutí so svojím nemeckým kolegom naznačil svoju pripravenosť prijať sprostredkovanie zo strany EÚ. Je však v rozpakoch: Na jednej strane Brusel roky zaobchádzal s Tureckom v rukavičkách, pod stálou hrozbou, že Ankara Ankara by mohla ukončiť dohodu o utečencoch a otvoriť im brány do Európy. Na druhej strane má záväzky voči svojim členským krajinám, Grécku a polovice Cypru.
Z krátkodobého hľadiska by sa situácia mohla napraviť politickými krokmi, ako je integrácia Turkov do EMGF. V strednodobom horizonte však pomôže iba medzinárodné kolo rokovaní o žalobách v oblasti námorného práva v regióne.
V súčasnosti dochádza k vzájomnej demonštrácii ozbrojených síl vo vodách Stredozemného mora blízkych Turecku a Grécku, s medzinárodnou účasťou.
V oblasti sa nachádzajú námorné sily Grécka, Cypru, Francúzska a Talianska:
https://www.hlavnydennik.sk/2020/08/28/dokazu-spojene-staty-zabranit-vojenskemu-konfliktu-clenskych-statov-nato-vladimir-malysev/
DEFPOST 13. augusta (zdroj konfliktu): Stretnutie fregát gréckeho a tureckého námorníctva, sprevádzajúcich turecké výskumné plavidlo Oruç Reis:

https://defpost.com/greek-navy-frigate-collides-with-turkish-navy-frigate-escorting-research-vessel-oruc-reis-reports/
DEFPOST 27. Augusta: Stíhačky tureckých vzdušných síl F-16 zachytili šesť lietadiel F-16 gréckych helénskych vzdušných síl pri pobreží Cypru, informovalo turecké ministerstvo národnej obrany.
„Naše námorné a vzdušné sily pokračujú v práci s neobmedzeným odhodlaním chrániť naše práva, záujmy a záujmy vo východnom Stredomorí,“ uvádza sa vo vyhlásení tureckého ministerstva obrany:
https://defpost.com/turkish-air-force-f-16-fighter-jets-intercept-greek-f-16s-off-the-coast-of-cyprus/
Stav vecí: Právo proti uzurpovanému právu. Na nepráve nemožno založiť právo.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Mimochodom, poznámka k islamu a neo Osmanovi Erdoganovi: Islam nepozná a odmieta pojem sekulárny štát ani ateistický liberalizmus. Kto o katolíkoch a ich klerikalizme dnes, je negramotný hlupák.
Jediným cieľom islamu všade, je nastolenie politickej vlády islamu a práva šaría.
…
Ešte k Vatikánskej zmluve: platí len na osi katolíci a sekulárny štát. Ostatné kresťanské konfesie a denominácie protestantov „má na háku“. Preto je zlá.
Každá zmluva sa dá vypovedať. A nič, vôbec nič sa nestane. Nič! Úplne nič. Výsledok: NULA.
Odluka cirkví od štátu aktuálne nemá v slovenskej politike čo hľadať.
SaS a Sulík majú v tejto veci prázdne hlavy. Bude to (ne)dovzdelaním vo veciach, o ktorých nemajú šajn (Nicholsonová si toho na seba berie priveľa tak, ako vzdelaním bábkoherečka Remišová).
Poznámka na adresu výkonov a produktov Matovičovej vlády: Od 1. septembra platí zákaz zhromažďovania viac ako tisíc osôb…
Aspoň na niečo a pre niekoho je Covid dobrý. Nachystajte si zásobu rúšok a postrkajte ich do odevov, tašiek a kabeliek. Štátny rozpočet treba sanovať hoc aj pokutami za ich absenciu. V Paríži to v sobotu bolo po 135 eur.