Trocha „rasizmu a xenofóbie“ nikomu neuškodí aj z iného pohľadu

Vo všetkých krajinách EÚ dochádza k významným demografickým zmenám v dôsledku politiky stále otvorených hraníc a masívnej imigrácie. Pôvodní Európania sú na ceste stať sa menšinou vo vlastných národných štátoch…
To je postupný výsledok umelej liberálnej politiky, ktorej cieľom je rasová a etnická rôznorodosť.

Arabské (islamské) krajiny majú svoje hranice pre voľný vstup aj moslimským utečencom zatvorené. USA tiež a vstup do ich únie je možný len s vízami alebo so zelenou kartou. Ak ktorákoľvek z afrických krajín zavrie svoje hranice, nikto z „anti-rasistov“ ani nehlesne. Všetci ale vieme, čo by sa stalo, ak by svoje hranice zavrelo Nemecko alebo Francúzsko. Zle-nedobre je už aj smerom k Veľkej Británii, ktorá sa brexitom chce uchrániť pred nekontrolovanou, aj ekonomickou imigráciou, nielen z tretích krajín, ale aj z vnútra EÚ. Xenofóbia a rasizmus ale padá na hlavy pôvodných Európanov, najmä nových členských štátov EÚ z post socialistickej Európy, aj nimi zdieľanou údajnou kolektívnou vinou…

Počty novo narodených „bielych“ detí klesajú nielen v EÚ ale aj v USA. Namiesto stimulačných a pozitívnych rodinných politík sa volá po demografickom „oživení“ imigrantmi z tretích krajín…
Do masívnej rasovej, etnickej a islamskej imigrácie sú ale nútené prednostne len „biele krajiny“, všetky ostatné môžu ostať „jednofarebné“.

Táto politika je zdôvodňovaná falošnou a ľúbivou, pro liberálnou a ľudsko-právnou rétorikou a psychologickou vojnou ľavicových liberálov, proti dobre vzdelaným a históriou i súčasnou praxou a výsledkami multikulturalizmu poučeným a ostražitým odporcom nekontrolovanej masívnej imigrácie, a nik z nich (a prečo?) neapeluje na fatálne poučenie z minulosti a histórie…
Orwellizmy: „solidarita“, „rovnosť“ (dedičstvo ideí VFR…) a sloboda (detto) geneticky zmiešané s americkou slobodou, sú používané a zneužívané pre účel odôvodnenia povinnosti tolerovať masívnu imigráciu z krajín tretieho sveta…
Heslá ako „rôznorodosť a humánna biodiverzita je naša sila“ a „tolerancia“ sú počuť len v „bielych“ krajinách Európy, pretože majú svoj účel, a akákoľvek osoba, oponujúca tejto zákernej a ľúbivej neomarxistickej ideológii a ľavičiarskym až extrémistickým politikám, je rasistická, xenofóbna, neonacistická a neofašistická…
Týmto slovíčkarením je démonizovaná akákoľvek opozícia, strašená politickou korektnosťou voči Bruselu a USA, a vylučuje akýkoľvek prejav odlišného názoru. Vnucovanie integrácie a asimilácie, v súbehu aj so sociálnou inklúziou, sa stáva hlavnou prioritou najmä na územiach väčšinovo rasovo a etnicky homogénnych krajín, čo sa najmä v západnej a severozápadnej časti EÚ už stáva minulosťou…

Boj proti „príliš bielym“ v proti belošskom zmýšľaní evokuje otázku: Ak na farbe nezáleží, prečo je teda rasová a etnická rôznorodosť taká dôležitá len a práve (!) v pôvodne rasovo homogénnych krajinách?
Prehľad súčasného diania a predpokladané výsledky neregulovanej a do EÚ umelo, vedome a úmyselne tlačenej imigrácie sa dá zhrnúť do nasledovných krokov:
1. Vynucovanie neobmedzenej imigrácie len a iba do bielych krajín.
2. Nútená integrácia, sociálna inklúzia a asimilácia až kým sa biela rasa stane menšinou vo svojej krajine.
3. Démonizácia, nálepkovanie, umlčiavanie a likvidácia akejkoľvek opozície.
4. Podpora multirasovej a multikultúrnej spoločnosti len a práve v bielych krajinách.
5. Naše krajiny sú transformované v mene diverzity a multikulturalizmu do novej podoby prostredníctvom úkladnej politík masívnej imigrácie z tretích krajín.
6. Podozrivo pomalé reakcie Brusela vo veci ochrany spoločných hraníc EÚ…

Čl.2 sekcie C medzinárodného dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinov genocídy: „Genocída (podobnosť s ťažením proti Európe) je každý zo skutov, páchaných v úmysle úplne alebo aj čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú, kultúrnu alebo náboženskú skupinu, ako vedomé a úmyselné uvedenie akejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej fyzické zničenie ako celku alebo jej časti.“ (…)
Mnohí sa mylne domnievajú, že proti belošský môže byť len ten, kto nepatrí k bielej rase. Nie, tu ide o spôsob myslenia aj a práve „bielych“ ideových apolitických liberálov a ultra ľavicoví liberálov, ľavicových aktivistov, pseudo antifašistov, pseudo anti neonacistov, aj pologramotných, nezodpovedných a naivných slniečkarov…
Už celé „biele“ generácie sú indoktrinované kolektívnou vinou tým, že utláčajú iných pre svoje zisky: podľa White Guilt (biela vina) zdieľame spoločnú vinu za historické zločiny v minulosti (kolonizácia Ameriky, Afriky, Indie, holocaust…), čo padá aj na naše, slovenské hlavy…
V skutočnosti jednou z najväčších koloniálnych mocností v histórii ľudstva bola práve a najmä turecká Osmanská ríša: nik ale Turkov dnes neviní z toho, že sú bývalými rasistickými utláčateľmi, nesúcimi kolektívnu vinu, za ktorú by mali byť potrestaní, oni sami odmietajú vinu na genocíde Arménov, nemajú vinu ani za odmietanie oprávnených nárokov Kurdov, naopak, dnes sú komplicmi NATO a na pozadí imigračnej vlny významnými partnermi Nemecka a EÚ. Ak by práve pre potrebu regulácie imigračnej vlny nebolo Turecko dnes potrebné, rétorika a postoje Nemecka a Bruselu voči Turecku by boli zrejme iné, nie neúprimne a vynútene vazalské.
Aj preto sú dnes Kurdi sú pre Turkov USA a EÚ uznaní ako teroristi. Za iných, slobodných okolností by už ľudsko-právne mimovládky a ich aktivisti aj samotný Brusel kričal po riešeniach, tolerancii a za práva Kurdov, ktorí už ako bezmála 40 miliónový národ (porovnateľné s Poľskom) majú legálny nárok na vlastný štát…
Ibaže, každé jednotlivé medzinárodné právo a právo národov na sebaurčenie má dva konce, vždy podľa toho, komu, kedy a ako vyhovuje (aj vo vzťahu Izrael verzus Palestína…)

Pozoruhodné: takže, expanzívne úmysly vraj nemá islam ale Rusi, ktorí vždy reagovali iba na západnú agresiu voči svojmu impériu a aj dnes si hľadia len svojich vnútorných vecí…
K výsledkom summitu NATO: Je najmä vojenským nástrojom USA, EÚ a členské štáty sú vazalmi. NATO sa voči Rusku „samoparanoizuje“, Rusi reagujú. NATO sa nudí, hľadá si činnosť, nafukuje sa a „skúša“.
Je nebezpečenstvom samé pre seba. Tento záujmy USA chrániaci spolok trúdov úplne ignoruje fakt, že xenofilná a slniečkarska EÚ je vo vojne s wahábistickým islamom a kadejakými darebákmi, ale výhražne sa oháňa sa Článkom 5 Zmluvy o NATO.
Summit NATO naznačil, že aliancia a Rusko nie sú priamymi a bezprostrednými nepriateľmi ale protivníkmi: s nepriateľom sa bojuje, s protivníkom vyjednáva. Bezprostrednou spoločnou hrozbou pre oboch protivníkov je fundamentalistický islam. Pozícia aliancie voči Rusku (Ukrajina, Krym) ostáva nemenená: USA mrzí najmä strata Krymu ako miest pre svoju vojenskú základňu, chrániacu EÚ ako svoju kolóniu.

Multikulturalisti hlásajú lásku k rôznosti a multikultúrnosti, ale zároveň tvrdia, že by sme sa mali stať zmiešaným jednofarebným ľudstvom (paneurópeisti a pacifisti): za pacifistu sa vydáva aj jeden z hlavných rétorov Smeru Ľuboš Blaha, čerstvý zakladateľ parlamentného výboru proti extrémizmu, ktorému nechtiac práve robím reklamu…). Milovníci multikulturalizmu, multikultúrnosti a humánnej biodiverzity zároveň chcú, aby sa európske krajiny stali na nerozoznanie jedna od druhej…

Švédsko už nie je švédske, Británia už nie je britská, detto Nemecko, Holandsko, Belgicko i Francúzsko, ak v týchto dňoch vidím farebné zloženie tzv. národných futbalových majstrovských tímov, strácajú právo nazývať sa národnými, ak len s úvodzovkami (žalostno-smiešne).
Trhový mechanizmus ako parketa liberálnej pravice funguje aj vo vrcholovom športe. Hráči sú predajný artikel. Tovar. Súčasť vymožeností Schengenu…

USA, už z pohľadu histórie ich vzniku, formovania sa únie po vojne juhu proti severu, zrušenia otroctva, demokratizačných procesov, deklaráciou ľudských práv a slobôd, ktoré sú pre Američanov s rukou na srdci nadovšetko, by mali byť svetovým vzorom najmä v oblasti spolužitia rás, etník a kultúr. No, nie sú: súčasnosť im na stôl kladie faktúry za trvale skrytý alebo otvorený rasizmus a xenofóbiu. Vo vývoze ľudských práv, slobôd a demokracie by mali „kopnúť malú domov“. Pretože nemajú pohlavie a rod. A nemali by v oblasti ľudských práv motať hlavu aj Európe a Európa by v oblasti „vzoru“ ľudských práv mala prestať oslavne vzývať Ameriku. Lebo Amerika nie je dobrým vzorom a tak to nefunguje.
V USA sa rasizmus bielych voči farebným otočil o 180 stupňov a nastúpila „terapia“ prejavmi o náraste rasizmu a xenofóbie…
Toto čaká aj Európu, ba, máme to tu…

Multikulturalisti a bojovníci odhodlane za rovnosť rás, etník, kultúr a náboženstiev, obhajcovia ľudských práv tvrdia, že bojujú za rovnaké práva pre všetkých, ale zároveň odopierajú ľuďom právo na svoju vlastnú krajinu.
Nikdy nepočujete samozvaných antirasistov obviňovať Afričana z rasizmu, ak chce Afriku pre seba a Afričanov. Nevykrikujú na Japonca, ktorý chce Japonsko pre seba a Japoncov, že je nacista. Ak zajtra Senegal uzavrie svoje hranice, antinacista si to ani nevšimne. Ale ak by svoje hranice uzavrelo Nemecko, vieme už, akú reakciu by to vyvolalo: „…je to krajina, ktorá musí byť otvorená všetkým.“ Ibaže stačilo už aj Nemecku, Francúzku, Belgicku, Británii, Švédsku…

Nezáleží na tom, že Švédi alebo Fíni, aj my, Slováci, nemáme vôbec nič spoločné s dobytím Ameriky a kolonizáciou, nik neviní všetkých aziatov za výčiny Džingischána. Tento postup a kolektívna vina je uplatňovaný práve a len voči bielym Európanom…
Každý, nech si za svoju minulosť nesie následky sám, či je alebo nie je člen EÚ…
Nech nevolá k spoločnej zdieľanej spoluzodpovednosti a solidarite falošnými argumentmi tých, ktorí s ich minulosťou a súčasnými hriechmi nemajú nič, ale vôbec nič spoločné…
Aj toto je jedna kľúčová téma, ktorá by mala byť položená na stôl Rady Európy pod predsedníctvom Slovenska 16. septembra 2016 v Bratislave…
Ako a eko ďalej, EÚ?