Trestné právo, politika, volebná kampaň a liberálna demokracia

V nasledovnom článku sa vraciam k predošlému článku a Správam a komentárom RTVS, kde Pavol Baboš, politológ (katedra politológie FiFUK Bratislava) ako spoluautor štúdie o dôveryhodnosti médií na základe výsledkov zmluvnej agentúry Fokus, ktorá na vrchol dôveryhodnosti slovenských médií umiestnila RTVS, zmieňuje význam ochrany liberálnej demokracie v spravodajstve a publicistike „verejno-právnej“ RTVS (schválne v úvodzovkách)…
Obhajoba liberálnej demokracie v RTVS, Správy a komentáre z večera 4.2. a pokračovanie dezinformácií (15:27): https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14040/212430:
Môj predošlý článok: https://www.blogovisko.sk/rtvs-ako-najdoveryhodnejsie-medium.html
Vychádzajme z tézy, že Slovenská republika je parlamentná nie liberálna demokracia. Liberálnu demokraciu zakladá liberálna ideológia, ktorá ako žiadna ideológia nemá vo verejnej politike ani verejnoprávnom médiu čo hľadať. Liberalizmus je odvodený od slova liber (slobodný človek). Až ako slobodný (ľudské, práva a slobody z pohľadu liberálnej pravice a ľavice) je predmetom už až zúrivých sporov demokratov, liberálov a „konzervatívcov“ (tradicionalisti); tú zúrivosť badať najmä zo strany liberálov. Neslobodu libera zakladá už teória štátu a práva a vláda väčšiny. Liberalizmus sa posúva k libertarianizmu, kde štát zaisťuje a chráni jeho hranice a slobody a práva jednotlivcov (ideálne liberálnou spoločnosťou je spoločnosť atomizovaná na menšiny, skupiny a jednotlivcov). Ak sa „zadarí“ budú chcieť otvorenie hraníc, sme v štádiu Schengenu (predstupeň) ich zrušenie aj s pojmom národný štát…
Smozrejme, v časti ideológia multikulturalizmu vítajú migráciu ako demograficky obohacujúcu „umierajúcu“ Európu, vítajú multicivilizačnú, multi kultúrnu a multi náboženskú diverzitu…. (bez ohľadu na počty mŕtvych a zranených).
Čo je liberálna demokracia sa dozviete na webe v množstve zdrojov; kade-tade sa o nej zasvätene píše a tára, ale nik ju nevidel ani tak, ako Kolumbovu ženu; nepovedal o nej nič ani Pavol Baboš v RTVS a tá, zo zákona, mala by podať vysvetlenie v niektorej zo svojich „úžasných“ vzdelávacích relácií; zo slovenských zdrojov „odporúčam“ tento: https://sk.wikipedia.org/wiki/Liber%C3%A1lna_demokracia 🙂
RTVS forsírovaním ideológie liberalizmu zľava i sprava RTVS porušuje zákon o RTVS a Čl. 1.odsek 1 Ústavy SR v časti ideológia (ústava ju explicitne, výslovne odmieta).
Jedna časť mediálnej alternatívy propaguje liberálnu demokraciu, druhá, tradičnú demokraciu.
Poznámka: RTVS je u mňa alternatívne médium. Dôvod je aj, že neexistuje korektná definícia pojmu verejnoprávnosť, verejnoprávne médium. Slovenská RTVS hoc už aj s tretím programom nemá šancu konkurovať Českej televízii, obzvlášť v časti spravodajstvo a publicistika.
K nosnej téme tohto článku (dôsledky ideologického a politického predvolebného boja): Obdobie volebnej kampane poznačil nový prvok: Nadužívanie trestného práva. Vynucujú si to okolnosti spôsobu predvolebného boja
a/ demokrati verzus liberáli,
b/ tradicionalisti verzus progresívci,
c/ ľavica verzus pravica.
Pojem konzervativizmus nahrádzam pojmom tradicionalizmus, lebo konzervativizmus sémanticky a konotačne negatívne pripomína mŕtvu konzervu, predlžujúcu životnosť jej obsahu.
Pojem tradicionalizmus je vhodnejší, lebo ide o boj hodnôt proti hodnotám a to na osi tradičné verzus liberálno-progresívne hodnoty, klasika verzus moderna a progresívna post moderna.
Nepriestrelné fakty:
1. Klasika ostáva a potvrdzuje sa (je nepriestrelná);
2. Moderna je vytláčaná progresívnou post modernou;
3. Demokracia je vytláčaná liberálnou demokraciou;
4. Liberálna demokracia je nahlodávaná libertarianizmom (čo najmenej štátu);
5. Nastupuje post demokracia(úpadok demokracie s predzvesťou nástupu tretej totality liberálov).
Verejným občianskym priestorom lietajú trestné oznámenia a žaloby ako rakety typu vzduch-vzduch.
Potvrdzuje sa, že trestné stíhania sú možné aj na politickú objednávku.
Pripomínam postupnosť Steigauf, Rostas, Mizík, Mazurek, Grňo, Kotleba…
Procedúrou súdnej žaloby po rozpustení Pospolitosti (2006) prešla najvyšším súdom legalizovaná ĽSNS (je blízke, pravde, že generálny prokurátor sa pokúsi o opravný druhý pokus; nahrávajú mu v tom sami členovia ĽSNS včítane jej šéfa M. Kotlebu, v štádiu pred pokračovaním bežiaceho súdneho procesu v marci, po voľbách…)
Ide o subjekty viac-menej blízke designovanej krajnej nacionálnej pravici.
Róberta Fica pri všetkom politickom a trestnoprávnom voluntarizme a aktivizme OČTK, prípadne súdov, nemožno označiť ako pravicového extrémistu.
Osobitne ide o súdny aktivizmus vo veci Rostas.
Vyššie uvedený ostatok osôb blízkych k ĽSNS a samotná strana, si svoj osobný, verejný a politický život komplikujú sami… (populistické získavanie protestných voličských hlasov).
Na Slovensku si neprajem žiadne „Za boha a národ“, ani „Na stráž!“ tobôž sumy so symbolikou 1488, či spochybňovanie holocaustu alebo SNP…
Ak by nebolo smogu falošných populistov, parlamentné voľby by prebehli tradičným spôsobom ako boj politických programov na osi svetonázor verzus svetonázor, hodnoty verzus hodnoty, so spoločným menovateľom: potreby a záujmy ľudu a spoločnosti.
Fica a časť strany Smer možno označiť za populistické.
V evidencii trestných stíhaní pribudol marxista a socialista Ľuboš Blaha s jeho kosákom a kladivom (bez šance na odstíhanie a odsúdenie).
So šancou na súdny trest pribudol Michal Havran (Kuffa), ktorého aj s druhým adeptom Arpádom Soltészom (slovenskí smradi, zmrdi, svoloč, zberba), možno nepriestrelne označiť za liberálnych fašistov.
Trestné oznámenie na Arpáda Soltésza je spracované kvalifikovane, nepriestrelné obhajobou, a malo by viesť k vzneseniu obvinenia, súdnej žalobe a odsúdeniu stíhanej osoby dnes v štádiu preverovania skutku:

6. Liberálna ideológia sa radikalizuje a svojou agresivitou sa stáva fašistickou, presne vo význame:
„Kto nie je a nejde s nami, je a ide proti nám.“ A to už ale nemá nič spoločné s pojmom liberálna demokracia tobôž sloboda demokracia. To je kontra pozícia slobôd a práv jedných proti právam a slobodám druhých.
Demokracia je definovaná gréckym demos kratos (vláda ľudu) a latinským vox populi (hlas ľudu).
Liberálna demokracia je definovaná ako „vyšší typ“ demokracie, ktorej úmyslom je oslabiť vládu väčšiny jej rozriedením zdieľanou vládou menšín.
Liberálna demokracia nielenže chce viac práv pre menšiny, ale
a/ rozširuje definíciu pojmu menšina o ľudsko-právne nedefinované a preto neexistujúce menšiny,
b/ usiluje o individualizáciu a individuáciu slobôd a práv až na úroveň izolovaných jednotlivcov,
c/ útočí na právo väčšiny byť normotvorným populačným štandardom v zmysle definície pojmu normalita,
d/ väčšina sa má podľa liberálnych progresívcov podriadiť a prispôsobiť menšinám.
Akcia vyvoláva reakciu a téza „padni komu padni“ sa sťažka derie k slovu a začína plniť misky váh na oboch stranách, čo zakladá vieru, že Slovensko sa vráti na cestu k poriadku, disciplíne a právnemu štátu ekonomicky, sociálne aj kultúrne v duchu tradičných hodnôt (a k tomu bolo treba „dokopať OČTK, ktoré donedávna poznali len pravicových extrémistov)…
Liberálni demokrati tu vytvárajú nadradenú kastu „lepšoľudí“ Übermenschen, v postavení nad bežným občianskym a politickým štandardom mimo politiku aj v politike.
Na politických partnerov ochotných diskutovať sa „liberálni demokrati“ len hrajú. S tou hrou skončia v momente, ak dostanú voličstvom posvätenú moc.
K konfliktom najmä medzi ĽSNS a liberálmi na mítingoch: Do volieb musí začať platiť definícia štandardnej  demokracie bez prívlastkov vo verejnom (zhromaždenia) a mediálnom priestore.
Práva a slobody jedných začínajú končia tam, kde začínajú a končia slobody a práva druhých. Zovretá päsť musí skončiť hoc len centimeter od špičky jedného či druhého nosa.
Militantné nálady v spoločnosti pred parlamentnými voľbami paradoxne zakladajú liberáli, ktorí z povahy demokratického liberalizmu mali by byť tolerantní voči názorom tradicionalistov a štandardných demokratov; väčšinu voličov, rozhodnutých pre voľbu ĽSNS tvoria protestné hlasy, čo zakladá kontra produktivitu a ďalšiu eskaláciu nenávisti a intolerancie zo strany liberálov…
K psychológii správania sa voličstva; jednotlivo sa nájdeme v relácii Z prvej ruky (zatiaľ cez spotify) odporúčam:
https://open.spotify.com/show/1r533eecySZFMctMFUqRTU
Poznámka: Zvláštnoťou RTVS je, že na aktiváciu záznamov relácií treba čakať dlhšie ako pri TA3 (tlačovky). Ak sa záznam objaví, vložím ho na toto miesto článku.
Dodatočne vkladám Psychológia voličského správania: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/1277040
Liberalizmus a liberálna demokracia nemá zdrojové zázemie na Slovensku, do autochtónneho domáceho slovenského prostredia je tlačená „zhora“; liberálne vetry vanú od Západu.
V národnom a nadnárodnom prostredí preukázateľne
– upadá rola štandardných politických strán, voliť chodí čoraz menej ľudí. Rastie vplyv nadnárodnej euro byrokracie;
– komplikuje sa vzťah medzi médiami a politikou a mimovládnym sektorom. Televízia sa dokonca stáva spoluhráčom na politickej scéne a drzo sa vydáva za hlas ľudu. Médiá mnohokrát nastoľujú ideologickú a politickú agendu;
– informácie sa stále ťažšie overujú, stiera sa rozdiel na osi objektívna, subjektívna a alternatívna pravda (orwelizácia pravdy);
– doktrína ľudských práv a občianskych slobôd je v globálnom svete kodifikovaná tak nejasne, že ju možno účelovo zneužívať, a ďalšie…
Záver: Demokracia je alebo nie je. Sloboda je alebo nie je. Bez falošných ľúbivých prívlastkov typu new speak – „liberálna demokracia“.
Napĺňa sa, že fašisti sa označujú za antifašistov. Liberálna demokracia sa skutkami sama usvedčuje z inklinácie k liberálnemu fašizmu. Najhoršia diktatúra je tá, ktorá sa vydáva za demokraciu.
Dôkazy: Opúšťanie demokratických princípov v rámci EÚ (Európska rada) a nevolenej byrokracie EK (Európska komisia). EÚ sa správa ako superštát. Porušuje Lisabonskú zmluvu tým, že koná a správa sa ako nadnárodná federácia s centrom v Nemecku…
Liberálna demokracia tiež nie je žiadny mačkopes ako kresťansko-demokratické strany a hnutia či sociálna demokracia. Je to viac ako pred dvoma storočiami zasadená a po celú tú dobu až do dneška starostlivo ošetrovaná lož a kolosálny podvod na negramotnom voličstve a hrozba demokracii. Štandardná demokracia a normálna väčšinová spoločnosť  si nepraje vládu a diktatúru menšín ani „menšín“.
Národnostným a etnickým menšinám dáva rovné práva s väčšinou.
Pojem sexuálna „menšina“ neexistuje. VTĺkajú vám do hláv, že ide o dikriminovanú, utláčanú a bezprávnu menšinu. Ten strapec LGBTIQ a ďalších bobúl, pre svoju heterogenitu nevykazuje znaky menšiny. Definičnou podmienkou menšiny je jej homogenita. Dúha takou nie je.
Liberálna demokracia je oxymoron: Suchá, chucpe bezočivá liberastická handra na dne morskom.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan