Tichý protest proti vládnej politike voči SZČO

Znovu sa vraciam k tejto téme. Dávnejšie som písal v mojich blogoch o SZČO. Teraz som to dotiahol do konca. Prerušil som si živnosť na rok. Zisťujem, akú že vlastne  tú politiku zamestnanosti na Slovensku máme.  Ako sa mi „snaží“ nájsť úrad práce nájsť prácu.

No a ako sa mi ju hlavne nesnaží pomôcť nájsť. Obligátne podpisy raz mesačne a potvrdenie o tom, že som si prácu hľadal. Asi najzbytočnejšie a najabsurdnejšie  potvrdenie, aké som kedy videl. Na jedno voľné pracovné miesto  pripadá 78 nezamestnaných. OK, chápem, aj administratíva musí vykonávať určitú činnosť, aj keď úplne zbytočnú.

Hľadal som okamžite možnosti, ako odísť preč z úradu a požiadal som o podporu pre SZČO. Podniky typu KIA či iných vysávačov na financie zo štátneho rozpočtu si z toho ťažkú hlavu nerobia. Dostávajú štedrú podporu od štátu. Kde je potom  ekonomika a obchodná súťaž? Príspevok na SZČO predstavuje z ESF cca 4100 €. Opakujem –  z európskeho sociálneho fondu a nie z peňazí štátneho rozpočtu.

Doteraz som z úradu práce nedostal žiadnu odpoveď . Od podania žiadosti v auguste už pretieklo nemálo vody, aj keď bol suchý rok. Proste po nástupe nového pána ministra prišli nové usmernenia. Z programu pre živnostníkov a na podporu malého podnikania sa presúvajú prostriedky na mladých do 29 rokov a neskôr aj od 50 rokov vyššie. O tomto však budem písať neskôr.

O čo štát prišiel svojou politikou zamestnanosti?

Hrubé vyčíslenie: ako SZČO som odvádzal cca 200 € na odvodoch mesačne x 7 =1400 €, zatiaľ.

Štát musí za mňa platiť odvody aj keď minimálne – cca 100 €, možno menej  x 7 = 700 €, zatiaľ.

Na podpore mi vyplatil cca 370 € (mal som aj druhú prácu) x 6 = 2220 €.

V uvedených prípadoch budem rátať len stratu štátu, ak by dotáciu schválili do štyroch mesiacov môjho pobytu na ÚP. Čiže celková strata pre štát predstavuje 600 € + 300 € + 740 € = 1640 €. Týchto 1640 € mohol štát použiť na úplne iné veci, ale jednoducho nechcel a silou mocou si ma chcel ponechať vo svojich radoch.

Sociálku brať nechcem a ani nebudem.

Zároveň nečerpané prostriedku z európskeho sociálneho fondu vo výške cca 4100 €, ktoré sa by sa do systému vrátili vo forme odvodov a DPH.

Celkový hrubý „Richterov“ účet predstavuje zatiaľ cca 8420 € za 7 mesiacov môjho pobytu na úrade práce. Slušná suma. Môže si toto Slovensko dovoliť?

Nepripočítal som ešte cenu práce a pridanú hodnotu v rámci podnikania a zvyšovania HDP aj keď ide o mizivé promile.

Čo by štát získal, ak by mi poskytol dotáciu?

Povinné udržanie pracovného miesta je 24 mesiacov: na odvodoch cca 4800 € odpočítam cca 4 mesiace po ktorých som mohol dostať dotáciu. Do rozpočtu by sa vrátilo 4000 €.

Určite by sa platili aj dane. Odhadujem tak 300 € ročne – ďalších 600 €.

V rámci DPH by bola návratnosť cca z 10.000 € pri nákupe strojov a zariadení vo výške 2000 €.

Celkovo štát prišiel o 6600 €. Toto bol len hrubý sumár. Obe sumy predstavujú 8.240 €. To je celkový účet „podporných“ programov úradu práce. Realite a logike absolútne vzdialené.

Pán Richter, gratulujem!

PS: musím náš vážený ÚP sklamať. Pravdepodobne ho v najbližšej dobe opustím. No a čo s mojou živnosťou a dotáciou?

Živnosť ostane prerušená a postupne sa pretransformujem na s.r.o.. Menšie riziko a väčšia flexibilita. No žiaľ, práve do takýchto extrémov nás dotlačili naši papaláši. S realitou nemajú absolútne nič spoločné. Svoje bavoráky majú uzavreté pre realitou bežného  života. Škoda. Mimochodom, doteraz som nedostal odpoveď a takýchto žiadostí sú na úradoch práce stovky!!!