Testosterón zabíja, konečne vieme prečo muži umierajú!

Podľa správy v Daily Telegraph, muži, ktorí prídu o svoju ozdobu, žijú dlhšie, niekedy až o desiatky rokov. Je zrejmé, že podstatným rozdielom medzi životom s a bez „testes“ je produkcia testosterónu, čo je mužský pohlavný hormón.

Ono tá správa by nebola ani taká zaujímavá keby sa mi okamžite nevybavili implikácie. Keď niekto jedná bezhlavo, keď je agresívny, hovorí sa, že testosterón mu stúpa do hlavy. Mnohí z nás majú takúto skúsenosť, keď narazili na hrubokrkého, svalmi opleteného hlupáka, ktorý okrem tých svalov, kostí a litrov testosterónu už asi vo vnútri nič iné nemal. A určite dosvedčí, že podobní jedinci sú stvorenia obzvlášť explozívne, ktorí ako keby čakali, kedy im dá okolie príležitosť si udrieť – či už fyzicky, alebo zaútočia po psychickej stránke verbálnou agresiou.

Bohužiaľ následky podobných postojov, snaha dokazovať si ego, prevahu na úkor dohody, znepríjemňuje život každému okolo nás. V politike, kde záleží na každom slove, sú podobné snahy o dobytie pozície alfa samca predurčené k nekonečným zvadám a pri malých mužoch s veľkým egom to nebude nikdy fungovať bez problémov.

Z toho dôvodu je veľká škoda, že žien v politike je tak málo. Áno, viem sám s rozhovorov so ženami v politike (a o politike) že sa im špinavosti a podrazy hnusia, že netúžia po návrate do poslaneckých lavíc aby na nich kde-kto kydal oplzlé reči. Ale zas na druhej strane kým nebude viac žien, ktoré budú slovenskú testorénovú arénu tlmiť – nič sa nezmení. Aj keď žena vie nenávidieť hlboko a dlho, dve ženy medzi sebou sa dohodnú skôr ako dvaja chlapi… Ženy bývajú empatickejšie, majú viac pochopenia pre to, čo človeka trápi.

Doteraz sa v politike väčšinou presadzovali skôr „mužské“ typy, t.j. ženy ktoré akceptovali a prijali vzory mužského správania, ktoré o empatii a sociálnom cítení vedeli akurát z počutia a literatúry, ktoré bezostyšne používali mužské nástroje politického boja a normy správania sa. Príklad tety Vierky horí za všetko – to je taký slovenský mužský gorilí model správania sa. Keď prejavujete empatiu len svojím kamarátom a kamarátkam, známym a priateľom, je to model správania sa, keď pošlete za štátne peniaze auto cez celú Európu, či podporíte firmu kamarátky znova za štátne peniaze. Ani bývalá predsedkyňa národniarov Anička Malíkovie nebola práve vzorom ženskej empatie, skôr by som sa prikláňal k naháňaniu ješitnosti, čo je typicky mužské. A príklad druhej Aničky, pre zmenu Bubeníkovej už ani komentovať netreba – to je žena len podľa pohlavia.

Keď som videl kandidátku Smeru, dúfal, som, že vzhľadom na hojnosť žien sa prejaví trocha viac snahy o spoluprácu, avšak z mnohých hlasovaní je vidno, že politika je u nás neslobodnou prácou. Ako povie strana (preceda), tak sa hlasuje. Škoda. Aspoň trocha zdravého rozumu typu Monika z Bruselu by neškodilo.

Keby však bolo aspoň trocha možnosť slobody v rozhodovaní, verím že ženský element v parlamente, ale tiež v regionálnej politike by pomohol lepšiemu fungovaniu štátu. Predsa len si žena viac cení svoju integritu a očividné lúpeže, ktorých sa politici dopúšťajú, idú skoro vždy na účet mužskej časti populácie… A nie je to len tým, že mužov je viac. Jednoducho ŽENA si nedovolí kradnúť, klamať a bezostyšne sa vyškŕňať. Ak to začne robiť, – nuž potom je to len obyčajný vulgárny chlap v sukni.

Keďže členky vládnej strany sa zatiaľ príliš nepredviedli, nedá sa hodnotiť, ale Erika Jurinová, Lucia Nicholson či obidve Žitňanské majú za sebou kus dobrej práce. Možno časom z toho niečo vzíde, každý spôsob a cesta spolupráce je dobrá – ktohovie?

Úprimne sa teším na dobu, keď žien v politike bude podstatne viac. Bude to znak, že ženy vyliezli zo svojej ulity ochrankýň rodinných krbov. Nakoniec toto nie je štát mužov. Polovičku národa tvoria ženy, tak by svoj hlas mali patrične pozdvihnúť a tvrdšie ísť za vlastným presadením sa. Viem, že je to ťažké a légie mucho chlapov tomu zubami-nechtami bránia.

Je to však nevyhnutný proces a Slovensko to potrebuje.

Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!