Takže kapitalizmus je zlý?

Španielsko, Chile, Spojené štáty, Grécko, Slovensko… Zo všetkých kútov sveta počúvame o tom, ako zlyhal kapitalizmus, ako môže za všetko zlo, chudobu a utrpenie. Bill Gates dokonca zistil, ako kapitalizmus napraviť. Jednoducho prevláda názor, že s tým “zlým kapitalizmom” treba niečo spraviť. Ak by ste zastavili človeka kráčajúceho so zástavou a megafónom k hradu alebo budove parlamentu a položili mu otázku, čo to ten kapitalizmus proti ktorému ide protestovať vlastne je, odpoveď by bola najskôr niečo v zmysle: “Je to systém, vďaka ktorému 1% ľudí vlastní 40% svetového bohatstva, a ostatní sú chudobní.”

V prvom rade si treba uvedomiť jednu základnú vec – kapitalizmus nie je žiadny systém. Kapitalizmus nie je nejaká norma alebo súbor pravidiel, ktoré by sme mali dodržiavať a podľa ktorých by sme sa mali správať. Neexistuje žiadna autoritatívna entita s monopolom na určitom území, ktorá by riadila chod kapitalizmu, alebo ktorá by vymáhala jeho pravidlá. Nie je to žiadna myšlienka, ktorú by človek mal v hlave a chcel ju presadzovať v spoločnosti alebo verejnom živote.

Encyklopédie (napr. wikipedia) definujú kapitalizmus ako systém, v ktorom sú výrobné prostriedky v súkromnom vlastníctve. Pri tejto definícii si väčšina z nás predstaví akúsi fabriku s chamtivým majiteľom, v ktorej pri strojoch v monterkách otročia zúbožení robotníci za minimálne platy. Toto je zdrojom hlavného nedorozumenia a nepochopenia, o čom kapitalizmus vo svojej podstate je. Stroj nie je jediný a už vôbec nie základný výrobný prostriedok, ktorý môže byť vlastnený súkromne. Stroj je len prostriedok, ktorý nám umožňuje produkovať efektívnejšie. Je to prostriedok, ktorý šetrí ľudskú prácu. Základným výrobným prostriedkom sme my, naše telo, naše ruky a schopnosti, s ktorými produkujeme v danom čase a priestore. Tak ako stroj, aj naše telo má svojho majiteľa. Princíp self-ownershipu (sebavlastníctva) je pritom základným kameňom kapitalizmu.

V kapitalizme si každý človek uvedomuje, že je výhradným vlastníkom svojho vlastného tela a rovnako aj produktov svojej práce. Každý si je vedomý toho, že všetko čo vyprodukuje vlastnými zručnosťami a schopnosťami si môže ponechať a následne aj zveľaďovať. Môže sa takisto aj zamestnať a takto dobrovoľnou formou spolupráce časť svojej produkcie slobodne predávať. Ak si niekto nárokuje na produkty práce niekoho iného, znamená to, že tento princíp nerešpektuje. Stáva sa zlodejom, lepšie povedané zotročovateľom.

Kapitalizmus je v podstate len možnosť ponechať si to, čo človek vyprodukuje. Je to rovnaká možnosť, ako sa slobodne pohybovať, dýchať, tešiť sa, uvažovať alebo prijímať potravu. Nie je to teda žiadny systém, podľa ktorého by sme sa mali riadiť. Je to prirodzená možnosť, činnosť, stav… Namýšľať si, že pre ponechanie si svojho majetku potrebujeme nejaký systém, je rovnaké, ako myslieť si, že potrebujeme systém na slobodné pohybovanie po vonku, pre dýchanie, prijímanie potravy a pod.

Ak hovoríme o tom, čo máme dnes – určite to nie je kapitalizmus. Môžeme to nazvať socializmom, korporativizmom, etatizmom, alebo akýmkoľvek iným izmom, no určite to nie je kapitalizmus. Ak vám štát berie viac ako polovicu z toho, čo vyprodukujete, alebo aj akúkoľvek časť, dá sa hovoriť o možnosti ponechať si svoj kapitál? Môžeme hovoriť o kapitalizme? Naopak na to, aby systém socializmu, resp. korporativizmu vôbec fungoval, musí existovať monopolný systém vymáhania kapitálu z rúk súkromných vlastníkov. Musí existovať monopolný štát, ktorý bude vymáhať (samozrejme pod hrozbou hrubej sily) časť kapitálu od obyvateľov. Následne môžu vzniknúť inštitúcie a ľudia v nich, ktorí na takomto systéme parazitujú.

Ak by sme mali ten kapitalizmus vo svojej pravej podobe a neexistoval by vydieračský systém vymáhania kapitálu od súkromných producentov, ktorý nazývame zdaňovanie (eufemizmus od krádeže), nevznikli by žiadne (štátne) inštitúcie a neexistovali by ani žiadni ľudia (politici), ktorí by na takomto systéme parazitovali. Je to teda vskutku komické, že práve protestujúci proti kapitalizmu idú protestovať k hradom, parlamentom a iným štátnym inštitúciám, ktoré vznikli práve na úkor kapitalizmu. Ak by kapitalizmus existoval, ľudia by nemali ani kam ísť protestovať. Nakoniec… nebol by ani dôvod.

Protesty proti kapitalizmu vyznievajú v súčasnej dobe reálne asi takto: “Protestujeme proti niečomu, čo tu nie je, aby toho čo nás tu skutočne ožobračuje, bolo ešte viac.” Viac štátu, menej kapitálu v rukách bežných ľudí.

Politici svojou manipulatívnou rétorikou dokázali presvedčiť  ľudí o spoločnom protivníkovi – kapitalizme. Ľudia defacto protestujú za to, aby si mohli nechať menej vlastného majetku a moci vo svojich rukách. Ako povedal Stefan Molyneux: „Ak dokážete niekoho presvedčiť, aby vám kládol nesprávne otázky, na odpovediach už potom nezáleží.“ Politici sa na tom už len dobre bavia a tlieskajú si, akú odviedli perfektnú prácu.