Slotova Pravá SNS a Sulíkova Ľavá SaS.

Dobrú politiku robia iba ľudia, ktorí sa neboja. Dobré politické strany sú iba tie, na ktoré  sa nedá uplatniť „Teória večného dospievania“. Jej podstatou je tvrdenie o „malých chlapcoch“ a ich pubertálnych zážitkoch na stredných školách.

Sú natoľko silné, že ovládnu ich život a „chlapcom“ zamrazia ich ďalší život až po smrť.

Pre mnohých sú to prekážky, na ktoré si netrúfajú. Nie však pre politikov, ktorých pracovne nazvem Vykorenení.

U Jána Slotu je to viac ako priezračné. Jeho vlastenectvo bolo vykorenené od prvej chvíle a zamrazený vývin mu ako náhradu poskytol „potrebu“ v niečo veriť. Bolo to jednoduché posolstvo, ktoré rozvinul do nebývalých rozmerov.

Čozatodostanem.

Pri Richardovi Sulíkovi a „jeho“ SaS nachádzam rub Slotovej priezračnosti. Boli to hmlisté mesiace, v poradí ďalších liberálov. Od prvej chvíle, kedy „chlapci“, ktorým tiež čas strednej školy veľmi ublížil a dnes predstierajú divnú polohu „sociálnych demokratov“ , sa prebrali zo stavu mrákot po prehratých voľbách roku 2010. A začali konať, aby Richardovi Sulíkovi poskytli náhradu v podobe „potreby“ v niečo veriť. Rovnako, ako pri Janovi Slotovi šlo o jednoduché posolstvo, ktoré Richard Sulík už nebude mať možnosť rozvinúť do nebývalých rozmerov.

Čomizatodajú.

Každá politická strana pracuje na jednoduchom princípe.

Každý jej člen buď bude držať krok, alebo musí držať hubu.

Nie je problém držať krok, keď je prítomný nielen cieľ cesty, ale aj jej obsah.

Problém prichádza až v čase, keď zo stiesnenej klietky plnej lží, kde v myslí každého jedného člena strany je dobre uložená dobrovoľná autocenzúra, vás začnú vyhadzovať.

Dobrú politiku robia iba tí, ktorí nemajú strach.

Zlá a ešte horšia politika sa dá bez problémov robiť iba na Slovensku , lebo občanov ovláda strach.

V jeho osídlach nie je priestor na jedinú otázku :

Kam vlastne pláva Slovensko v čase, ktorý pokojne môžeme nazvať kombináciou politikov s ich potrebou veriť dvom polohám ?

Čozatodostanem a Čomizatodajú.