Sulíkov paradox

Na môj článok o odpovedi Mazákovi [1] sa vyskytli otázky :

1. Bola pozastavena verejna volba, opatrenim ustavneho sudu, nie tajna. Tajna bola stale v platnosti, tak sa uskutocnila a bol zvoleny Centes. Zvolili ho v parlamente. Alebo sa mylim?
2. Prisiel novy parlament, a ten chce zvolit dalsieho GP. Budeme mat zvolenych dvoch?
3. Splnil prezident nalezitosti, ktore mu ulozil ustavny sud, teda padne dovody na nevymenovanie Centesa?
   .
   Naviazané na odpoveď k bodu 1. – Sulíkov paradox
   .
4. Ak Narodna rada nekonala proti ustave, nie je nahodou Centes pravoplatne navrhnuty? A teda dnes „Sulikov paradox“ v zmysle ustavy nema ziadnu vahu?
5. Prezident uviedol v dovode nevymenovania Centesa veci, ktore sa tykali v podstate „Sulikovho paradoxu“, cize neuviedol dovody nevymenovania voci Centesovi ako osobe, k jeho proofesnym kvalitam. Preto sa mi zda, ze prezident nekonal v sulade s rozhodnutim Ustavneho sudu, ked povedal, ze nevymenuje, lebo Sulik. Co vy na to?

Bod 1. : Sulíkov právny paradox

citujem nález Pl. 95/2011

Ústavný súd rozhodoval o tomto dočasnom opatrení v situácii, keď (i) sa v národnej rade postupne uskutočnilo päť tajných hlasovaní …, ktoré neboli úspešné, a teda k času rozhodovania ústavného súdu (15. júna 2011) národná rada neukončila proces voľby kandidáta … (ii) bola už účinná nová právna úprava, ktorá …menila tajnú voľbu na voľbu (primárne) verejnú a (iii) predseda národnej rady prekvapivo… vyhlásil mimoriadny termín …ďalšej voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora na 17. jún 2011. …

… Indikujúc jeden z… predpokladov na prijatie dočasného opatrenia – potencionálnu existenciu vážneho nenapraviteľného následku – pozastavil ústavný súd účinnosť niektorých napadnutých ustanovení … Rozhodnutie o pozastavení účinnosti … bolo vydané v Zbierke zákonov … 29. júna 2011, kedy formálne … nadobudlo … záväznosť.

Napriek tomu, že národnej rade bolo v čase konania ostatnej voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora, t.j. 17. júna 2011, známe, že ústavný súd 15. júna 2011 … pozastavil účinnosť niektorých napadnutých ustanovení, fakticky nerešpektovala tento stav a uskutočnila voľbu podľa napadnutých ustanovení, ktorých účinnosť ústavný súd pozastavil. Kvôli korektnosti je potrebné uviesť, že národná rada nevolila v ostatnej voľbe verejne, ale na základe procedurálneho návrhu poslancov tajne…

K takémuto postoju národnej rady ústavný súd uvádza, že v štandardnom … právnom prostredí by zákonodarný orgán nepochybne rešpektoval rozhodnutie ústavného súdu, a to aj v situácii, keď formálnoprávne takéto rozhodnutie ešte nenadobudlo …záväznosť. … národná rada po … pozastavení účinnosti niektorých napadnutých ustanovení mala … počkať s …ďalšou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora až do konečného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, a to o to viac, ak pozastavením účinnosti niektorých napadnutých ustanovení sa neobnovila platnosť predchádzajúcich … častí zákona …

Národná rada mala byť v ďalšom postupe zdržanlivá v zmysle zásady vzájomného rešpektovania sa a spolupráce medzi ústavnými orgánmi … Zmyslom a účelom rozhodnutia o pozastavení účinnosti zákona … nie je vytvorenie časového priestoru na to, aby jeho adresáti svojím bezprostredne následným konaním tento obchádzali, ale naopak, aby ho práve v nevyhnutných časových súvislostiach akceptovali. … nemala by sa objavovať snaha vytvárať rukojemníkov času a rýchlosti, prechytráčiť niekoho, „nachytať niekoho na hruškách“ či inak zneužiť právo. …

Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou …tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 … Ak totiž samotným jadrom navrhovateľmi nastoleného problému bol ústavný prieskum prípustnosti zmeny tajnej voľby na voľbu verejnú … a ostatná voľba sa napriek formálne zmenenej procedúre uskutočnila tajným spôsobom, potom tomuto zornému uhlu bolo potrebné podriadiť aj predbežnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu…. Inak povedané, v už uvedenom konflikte dal ústavný súd prednosť konkrétnosti, reálnosti a účinnosti pred teoretizujúcou formálnosťou.

Riešenie naznačeného konfliktu zásady vzájomného rešpektovania sa a spolupráce medzi ústavnými orgánmi s princípom materiálnej ochrany ústavnosti možno .. výstižne označiť aj ako „Sulíkov právny paradox“, na základe ktorého k ústavne konformnému výsledku je možné dospieť aj na základe právne pochybného spôsobu.

V predošlej reakcii citujem tú pasáž rozhodnutia ÚS, kde súd vysvetľuje, ako hodnotí skutočnosť, že NR SR zvolila Čentéša, hoci bolo vydané dočasné opatrenie, ktoré túto voľbu formálne neumožňovalo konať – a to žiadnym, ani verejným ani tajným spôsobom.

Ústavný súd najprv vlastne povedal, že národná rada konala unfair a v rozpore so svojimi ústavnými povinnosťami, mala s voľbou Čentéša počkať a nemala sa snažiť prechytráčiť ústavný súd tým, že vykoná voľbu po vydaní dočasného opatrenia s cieľom predbehnúť zverejnenie tohto opatrenia.

Nakoniec ale uzatvára, že hoci NR SR konala právne pochybným spôsobom, výsledok bol – paradoxne – konformný s ústavou. A to práve preto, že voľbu konala tajne, nie verejne. Záver ústavného súdu teda bol, dobre neklepnem vám za tú voľbu po prstoch, lebo ak sa hľadí na zmysel konania pre ústavným súdom, kde sa preskúmava údajne protiústavné zavedenie verejnej voľby, tak tým, že ste Čentéša volili tajne, neobchádzali ste zmysel dočasného opatrenia, hoci formálne ste konali proti nemu. Ale – vlastne medzi riadkami dodáva – správali ste sa ako uličníci, a za to (za „Sulíkov paradox“) Vám hanba!

K Vašej otázke („tajná nebola v platnosti“): nebola žiadna voľba „v platnosti“, lebo tie ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré riešili primárne verejnú voľbu (aj) kandidáta na GP a sekundárne (ak tak plénum rozhodne) tajnú voľbu kandidáta na GP, neboli v účinnosti (boli pozastavené). A nedali sa použiť ani dovtedy (pred novelizáciou) platné a účinné ustanovenia o tajnej voľbe. Ústavný súd však povedal, že pred formalizmom dá prednosť rešpektovaniu podstaty veci, keďže voľba bola tajná. Takže uznal, že hoci nerešpektovali dočasné opatrenie, nespôsobilo to, že by voľba Čentéša bola neplatná. Len ich pokarhal.

Bod 2. – budeme mať dvoch Generálnych prokurátorov?

Parlament nevolí GP, ale len kandidáta na GP. Funkcia GP vzniká až vymenovaním prezidentom. Pán Čentéš v tejto chvíli však už nie je ani kandidát; prestal ním byť, keď prezident návrh národnej rady odmietol. Národná rada teda zvolí kandidáta na GP, nie GP, pričom iný kandidát tu nebude, lebo prezident ho odmietol.

Bod 3. – Splnil prezident náležitosti?

Podľa mňa nie, prezident rozhodol zle, mravne je Čentéš v kauze voči prezidentovi práve. Dôležité je však, či má Čentéš právo sa sťažovať. Podľa mňa nie, on v pozícii kandidáta nedisponuje ústavným právom na prístup k funkcii; ústava len zakazuje jeho diskrimináciu (voči iným) pri prístupe k tejto funkcii. Nanajvýš má právo poznať skutočné dôvody odmietnutia, čo je „procesné“ právo. A z protiprávneho konania prezidenta by mala robiť závery národná rada. Buď bude na prezidenta tlačiť, vymenuj Čentéša (mohla podať obžalobu pre úmyselné porušenie ústavy alebo čakať, či zruší ústavný súd rozhodnutie prezidenta), alebo sa môže rozhodnúť kandidovať iného. Nie je viazaná svojim uznesením o jeho kandidatúre.

Podľa mňa tu teda vecne nejde o spor kandidát Čentéš a prezident, ale národná rada – prezident. Ak národná rada nechce Čentéša, nemožno jej v tom brániť, aj keby sa k jeho osobe prezident nevyjadril. Avšak tým, že sa vyjadril, dnes Čentéš kandidátom nie je. Národnej rade by vo voľbe nového kandidáta mohlo zabrániť len dočasné opatrenie ústavného súdu. Také – na rozdiel od „Sulíkovho paradoxu“ však ústavný súd nevydal, hoci oň Čentéš pred 5 mesiacmi požiadal. Záujem na obsadení funkcie GP zrejme podľa národnej rady (a ja s tým súhlasím) prevyšuje nad ohľadom na záujmami bývalého kandidáta Čentéša. Toho NR SR napokon ani nie je povinná kandidovať, aj keby ho prezident neodmietol, ak by sa rozhodla od jeho kandidatúry upustiť. Preto národná rada môže pristúpiť k voľbe nového kandidáta

Bod 4. Je Čentéš právoplatne navrhnutý?

1. samozrejme, v konečnom dôsledku NR SR nekonala proti ústave. Sulíkov paradox som pripomínal preto, že rovnako sa Ficovi vytýkala v súvislosti s jeho snahou celú vec rýchlo vyriešiť jeho novela. Tá bola prijatá s cieľom, ktorý sa momentálne nemôže naplniť. Obe strany si nemajú čo vyčítať.
   .
2. Čentéš bol schválený platne. Ale podľa mňa, kým ho prezident nevymenuje, môže NR SR svojho kandidáta zmeniť. To je všetko.

Bod 5. Konal prezident v nesúlade s rozhodnutím Ústavného súdu?

Ja som povedal, že prezidentove rozhodnutie je zlé. Sulíkov paradox prezident využil, no možno aj zneužil. Viete, ak človek čítal to, čo prezidentovi ľudia písali predtým v tejto kauze na ústavný súd a čo napísali do tohto RSS listu, má pocit, že tam všetci dostali voľno a prezident si to písal doma sám.

Ale tiež som povedal, že prajem Čentéšovi osobnú satisfakciu a víťazstvo v spore s prezidnetom (hoci si po právnej stránke myslím, že on nie je vecne legitimovaný na vedenie tohto sporu) a zároveň Slovenskej republike prajem nového GP (ktorým bude pravdepodobne Čižnár). Celá vec sa už zbytočne naťahuje a nie je to čiernobiele, prečo sa to naťahuje. Kto nútil rôznymi smermi poslancov škrtať lístky v tajnej voľbe, aby sa poistili, že Trnka neprejde a dali tým Trnkovi zámienku na podanie ústavnej sťažnosti? Tá bola mimochodom rozhodnutá až v auguste 2012, t.j. dovtedy si prezident mohol založiť ruky. Lebo na rozdiel od Národnej rady, ktorá nie je viazaná vlastným rozhodnutím, prezident musel o návrhu na vymenovanie Čentéša nejako rozhodnúť, pričom Trnka tvrdil, že bol zvolený skôr (lebo sa zle počítali hlasy) a preto ten návrh je bezpredmetný. Táto otázka tak musela byť pred rozhodnutím prezidenta vyriešená, to uznal prezidentovi aj ústavný súd.

Dnes Čižnárovej voľbe nič nebráni. Aspoň právne.

[1] https://www.blogovisko.sk/niekto-pise-olge-ja-mazakovi.html