Sú Slováci posraní od strachu z moci ?

Vari sa dá po rovine dôjsť do výšok ?

Chodím po Slovensku rád. Peši, krok za krokom, všade tam, kde sa valili tiene minulosti ba aj prízraky súčasnosti, lebo takto má šancu život skryť menej detailov. Zákutí, do ktorých je nám umožnené vstúpiť iba spomienkami. Bez strachu.

Hľadám Malachov.

Anjelov. Alebo ak chcete poslov.

Mal som Štyridsať, keď prišiel November a od radosti som zošedivel.

Dnes túžim mať na chvíľu svoje hnedé vlasy, aby som zošedivel ešte raz. Z vás, pretože ste si nechali ukradnúť chvíľu, keď Anjel Slobody prišiel aj k nám. Na Slovensko. Vstúpil a pre mnohých nrmal cenu, tak, ako všetko čo je zadarmo.

Mal som Osem a sedel som vedľa deda, ktorý na Slobodnej Európe počúval hlas Harolda Mcmilana, britského politika, ktorý oznámil svojim občanom, že väčšine ľudí sa nikdy nedarilo tak dobre, ako 12 rokov po vojne Angličanom.

Dnes túžim vrátiť čas a začať inak. Tak ako Nemci, ktorí prechádzali 9-tého mája roku 1945 vlastnou vinou i pričinením zničenú krajinu a nájsť Malacha v slovenskom dvojníkovi Ludwiga Erharda, ktorý dal Konrádovi Adenaurovi svojim konceptom ministra hospodárstva dôvod na vyhlásenie sna premeneného na skutočnosť. Blahobyt pre všetkých.

Mal som 19-násť, keď vpochodovala, históriou nepoznaná brutalita, v podobe okupantských tankov a pochovala v zárodku to, čo ešte nemalo príležitosť začať žiť. Ani ukázať výsledok.

Dnes túžim vidieť matku živú a povedať jej niečo úplne iné, ako v roku 1968, aby mi ona , na smrteľnej posteli, nemusela povedať to kruté. Prepáč.

Dnes sa pomaly posúvam k 70-iatke a ešte rýchlejšie vidím, ako sa vzďaľuje sen všetkých. Nemáme ani Mcmilana, chýba nám aj Erhard. Úspešné krajiny majú úspešných ľudí – Malachov. Anjelov, ktorí z pozície predsedov vlády prinášajú svetlo prítomnosti.

Dnes, tak ako celý život verím, že príde Malach, ktorý bude rešpektovať právo každého jedného človeka na život. Nie na prežitie, či prežívanie a zotrvávanie v čase.

Dnes, tak ako celý život verím, že aj Slovensko raz naberie odvahu Anjela a povie nahlas.

My máme svoj plán. Blahobyt pre všetkých.

Nie bludy, nie istoty.

Pravidlá pre všetkých a nielen pre zopár desiatok ľudí, ktorým každá vláda odovzdala kľúče od štátnej pokladnice tak, ako kedysi, keď padol kráľ a prichádzali kontribúcie. Vojnové dane.

„Zajtra“, keď sa môj vek bude približovať 80-tke, budem môjmu synovi rozprávať o čase, o dnešku, kedy ľudia prestali hľadať Malacha.

Anjela. Toho, ktorý sa ukrýva v nich samých.