Stručne k druhému kolu

Svoju hlavu štátu som odvolil v prvom kole. Omyl demokracie je tvrdenie, že „väčšina má pravdu“. Nemá. Je len sila. Rozhodnutie väčšiny nemá vôbec nič spoločné s pravdou. Voliť v druhom kole proti väčšine je ako plávať proti sile prúdu a „pravde“ tejto sily. Druhé kolo už nie je šanca pre mňa. Demokraticky som prehral v prvom kole…

O čosi sa pokúsim aj v slobodných a demokratických eurovoľbách. Starostlivo si vyberiem mnou volené persóny. Europoslanci/kyne (háčik) konajú a hlasujú akože v mene svojej členskej krajiny, ale hlasujú za a pre záujmy EÚ (o tom je euro parlament)…
Skúsim to aj v parlamentných voľbách 2020. Ibaže v tých mám možnosť voľby a hlasu len za koho, pre koho, ibaže taký politický subjekt nepoznám, lebo politická scéna neponúka nič pre mňa; kompromisy, z môjho pohľadu a za seba, voľbu menšieho zla nepripúšťam.
Je to aj tým, že nad všetkými typmi volieb na všetkých stupňoch, vznáša sa vlajka všeobecnej krízy verejnej politiky, aj v európskom rozmere, aj politických subjektov a osobností. Výrazný trend „nezávislých osobností“ je signál zmien a prechodu úpadkového a vyčerpaného systému tejto demokracie, na systém demokracie vyššieho typu. Až ten môže priniesť svoje ovocie a priblížiť „pravdu väčšiny“ reálnej pravde; ibaže: „Pod pätou pravdy vždy klíči pochybnosť“…
Voličská jednotka má len jeden hlas. Ak by mala viac, voličská obec by sa mohla rozhodnúť viacerými hlasmi za a proti k každému politickému subjektu na jeho hlasovacom lístku. V možnosti by malo byť panašovanie a to vo všetkých typoch a stupňoch volieb politických subjektov a politikov.
Návrh už z roku 2008 by ale vyžadoval istú zmenu volebného systému, v procese ďalšej demokratizácie volieb, ale k takej zmene chýba politická vôľa, lebo politické strany si svoje rybníky nevypustia; ich „vypustenie“ a vyčistenie si môžu vymôcť len sami občania:
https://hnonline.sk/svet/225005-bojovat-proti-blbosti-sa-da-zvysenim-prav-volicov-tvrdi-zeman
V možnosti je zmena horizontálneho na vertikálny a priamy systém volebnej demokracie a volieb. Kompromisy sú možné a žiaduce v aktívnej politike (vyjednávačky). Možné sú aj dohody „niečo za niečo“.
Slovensko v priamej voľbe hlavy štátu chcelo zmenu, zvolilo si jej obal. Lebo sila reklamy, mediálnej manipulácie a peňazí. Obsah produktu sa dozvieme, až keď z neho vypadne ideologicko-politický program neomarxistického subjektu „novej progresívnej ľavice“ Progresívneho Slovenska a jeho filiálky Progresívni veriaci, označujúci sa ako „liberálni progresívni kresťania“…
Demokraticky, v slobodných a demokratických voľbách, je možné zvoliť si hocikoho…
https://www.youtube.com/watch?v=vXuVphKtxlY
V poradí druhý obal sa pokúša vymedziť voči Smeru, hoc z neho vzišiel, a preukazovať nezávislosť „korekciou“ rétoriky, s pochybnou dôveryhodnosťou…
Pokračujúci vysoký pomer, dnes približne 60:40 hlasom naznačuje, že rozdiel vo voličských hlasoch pre víťazstvo obalu Zuzany Čaputovej, je už vysoko pravdepodobne nezvratný.
Okrajový výrez šancí: Ak sa v hodnotovej orientácii kandidátka aj kandidát, prezentujúci sa ako kresťania, otáčajú viac k liberálnejšej západnej civilizácii, budú mať problém s kresťanskými voličmi, orientovanými viac na hodnoty východného, menej liberálneho kresťanstva a jeho obradu a uctievania. A to sa dotkne aj voličstva politickej strany Progresívni veriaci, o čom táto filiálka Progresívneho Slovenska zatiaľ netuší…
U oboch zápoliacich osôb mám dôvodnú obavu, že rétorika ich obalov sa dnes, v čase pred voľbami, môže líšiť od budúcej rétoriky obsahov víťazného balenia v prezidentskom kresle.
Dovidenia, niekedy a niekde, priatelia…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan