Strom predsudkov

Už viac krát som písal o rôznych prejavoch rasizmu, a predsudkoch v našej spoločnosti. My rómovia, či chudobní, alebo normálne žijúci v našej spoločnosti, ako iní, deň čo deň sa stretávame predsudkami, alebo priamym rasizmom.  Podľa môjho názoru, ani rasizmus nie je tak nebezpečný, ako hlboko zakorenené predsudky v ľuďoch.

O priamom rasizme tu u nás nemôže byť ani reč.  Pod priamym rasizmom chápem útok, nenávisť, segregácia škôl a území, na ktorých žije obyvateľstvo, ktoré majoritná spoločnosť odsunula na okraj spoločnosti pre ich pôvod. Samozrejme aj tu u nás sa nájde náznak živého rasizmu, ale je to len náznak, nikdy neprišlo u nás k takej situácii, ako napríklad v Amerike v 50. a 60. rokoch, kedy černošskému obyvateľstvu bolo zamedzené žiť život, ako iným ľuďom.

Veľmi dobre si pamätáme dokumenty, v ktorých sme mali možnosť vidieť boj černošského obyvateľstva za svoje základne právo žiť, bez toho, aby sa balí isť do obchodu, do školy, nemocnice, alebo do práce.  Černošské obyvateľstvo bolo segregované na všetkých úrovniach spoločenského, ale aj ľudského života.  Priamy rasizmus sa v Amerike prejavoval tým, že černosi mali svoje školy, nesmeli navštevovať školy, do ktorých chodili belosi, mali  svoje obchody, do obchodov, do ktorých chodili belosi  nesmeli ani pozrieť, nieto  do nich vstúpiť.    Hromadnou dopravou spoločne s belošským obyvateľstvom  mohli cestovať len tak že,  napríklad v autobuse bolo pre nich vyhradené miesto, väčšinou v zadu,  vpredu  sedeli belosi,  v zadu sa tlačili černosi…  Priamy rasizmus v Amerike sa prejavoval aj útokmi členov  Ku Klux Klanu, kedy títo členovia napadali černochov na uliciach,  podpaľovali im domy. V  20. a 50. rokov, dokonca vešali černochov na stromy, zabíjali  a vraždili, pričom veľa vrážd ostalo nevyšetrených a páchatelia nepotrestaní.

Preto by bolo naozaj pritiahnuté za vlasy písať o priamom rasizme v našej spoločnosti. To čo sa dialo napríklad v Amerike, sa nikdy nedialo v našej spoločnosti,  a ani sa nedeje.  To, čo našu spoločnosť rozožiera ako „rakovina“, sú predsudky… Sú zakorenené hlboko v ľuďoch  a oni sami si už neuvedomujú, že ich pohľad na iného človeka je plný predsudkov. Mnohí ľudia berú svoj iný pohľad na človeka, ako samozrejmú vec, neuvedomujúc si, že svojím divným pohľadom na  tohto človeka, ho urážajú a znepríjemňujú mu život, jeho bytie v tejto spoločnosti. Od predsudkov ku priamemu rasizmu je len krôčik, je to tenký ľad, ktorý sa pod nami prebára a my sa topíme v chladnej vode plnej predsudkov. Ako sa prejavujú predsudky ?

Ako sa prejavujú predsudky ? 

Predsudky sa prejavujú v každodennom živote nášho bytia, našej činnosti a nášho konania.  Som róm… Pracujem a žijem ako iní ľudia v tejto spoločnosti a predsa som pocítil, že moje bytie v tejto spoločnosti je pokladané za menejcenné, ako bytie človeka, neróma…  Napríklad, hľadal som si prácu, väčšina si povie, čo je na tom si hľadať prácu,  nič, pokiaľ však nie ste róm…  Na vlastnej koži som pocítil pohŕdavé pohľady, pozrite cigáň sa prišiel pýtať o robotu.  Stalo sa mi, že keď som sa  telefonicky  informoval o prácu, miesto bolo voľné, pričom keď som prišiel osobne sa ukázať, miesto sa zázrakom obsadilo….  Ale zažil som už aj takú situáciu, že pri osobnom stretnutí mi nebola podaná ani ruka, a dokonca mi bolo povedané, že cigáňov neberú…

Som ženatý a nedávno som bol s manželkou, mimochodom nerómkou,  si kúpiť do TESCA  nový monitor na počítač a novú klávesnicu.  Pri vstupe do oddelenia čiernej techniky, sme hneď zamierili k monitorom.  Kúsok od regálu s monitormi bolo oddelenie splátkového predaja, bol tam stôl, stolička, na ktorej sedela predavačka.  Akonáhle ma zbadala, „vyštartovala“ zo svojho miesta, postavila sa pred regál a sledovala ma čo robíme. Samozrejme, že  som vedel koľko bije, a tak som jej povedal svoje rázne, takto nie, takto si to neprajem, chcem si normálne nakúpiť, ja nie som zlodej, aby ma niekto sledoval.  Povedal som to dosť nahlas, tak nahlas, že ma bolo počuť až na koniec oddelenia… Myslíte, že to pomohlo ? Nie, sledovali ma až do môjho odchodu….  A toto sa stáva nám rómom denne, príde róm do obchodu a začne sledovačka,  čo keď náhodou….

Viete v čom je ten predsudok, predsa vidím či ten človek je asociál,  má správanie asociála,  alebo je to slušne vyzerajúci človek, ako každý iný.  A podľa toho by som mal jednať. Predsudok je však  v tom, že mne je jedno ako vyzerá, je to cigáň, a už je preto podozrivý…  A tento pohľad je hlboko zakorenený v ľuďoch.

Predsudky nájdete všade, kam sa pozriete. Nie je miesto v našej spoločnosti, kde by ste nenašli predsudky.  Rómske deti sú od mala vystavené priamym útokom predsudkov, zo znakom ľahkého rasizmu.  Nerómske deti sa nehrajú s rómskymi deťmi, rodičia zakazujú sa hrať svojím ratolestiam, s rómskymi deťmi.  Nehovoriac že  veľa rómskych detí je preraďovaných do osobitných škôl, na základe etnickej a sociálnej príslušnosti.  Zdravé deti sú preraďované medzi mentálne postihnuté deti, a nikto to nevie zastaviť…  na východe Slovenska boli niektoré základné školy segregované , do ktorých chodili len rómske deti. V niektorých školách zase fungovali, aj fungujú segregované triedy, do ktorých chodia len rómske deti.  Na tento jav v našej spoločnosti upozorňovali medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv, ako  napríklad  Amnesty International, alebo ľudia proti rasizmu. Následne na to prišlo k rozhodnutiu, že školy, alebo  takto segregované triedy na východe Slovenska spoja a prišla rázna odpoveď rodičov. Ak sa tak stane, svoje deti preradia do inej školy… 

Napísal mi jeden rómsky 13 ročný chlapec, že chodí na chat si pokecať.  Ale nerómske deti si s ním nechcú vôbec písať.  Samozrejme, že som sa začal o tento jav na chate zaujímať.  Na chat chodím aj ja a myslím si, že veľa ľudí.  Na najväčšom zábavnom portáli pokec, sa dá spoznať strašne veľa ľudí.  Išiel som preto do miestnosti Rómovia, a  začal som sa pýtať,  prečo chatujú len v tejto miestnosti. A odpoveď väčšiny opýtaných ma zamrazila,  a kam máme chodiť, veď „gádže“ si s nami nebudú písať…  Do miestnosti Rómovia, chodia len rómovia, malí, mladí, aj starší. Všetci sú v jednej miestnosti, a všetci chatujú len v tejto miestnosti…   Čo povedať, predsudky sú tak hlboko v ľuďoch zakorenené, že ešte ani cez ten chat si nevieme pokecať ako ľudia…

Predsudky sa prejavujú aj obyčajným  rozprávaním vtipov na tému nezvýhodnených skupín, menšín, nazývaním Rómov cigáni. Diskrimináciou v autobusoch, obchodoch, v reštauráciách, segregáciou v nemocniciach, školách, na zástavkách. Nedávno sa mi stalo ako som išiel ráno do práce, že som sa na zástavke trolejbusu sa postavil za jednu pani. Pani sa na mňa pozrela, a povedala mi, to ste sa musel postaviť za mňa ?  Samozrejme, že hneď mi to neprišlo o čo tej pani ide, ale po chvíli som pochopil. Pani si zobrala svoju kabelku a dala pred seba, a pokračovala vo svojom rozhorčenom výklade plnom predsudkov. Tento cigáň mi chcel asi ukradnúť kabelku, to už som nevydržal, a povedal som jej, aby svoju inteligenciu neukazovala tak naplno… Na to sa pani zobrala a ešte dodala, špinavý cigáň…  Tak vidíte čo urobí jedno zlé postavenie na zástavke, zlé s pohľadu hlúpej ženy….

V práci musí róm ukázať dvakrát, že vie robiť, ako neróm, a predsa je róm v úzkom pozorovaní, ako neróm, ktorý urobí napríklad svoju  prácu nižšej kvality, ako róm. To nie je len tvrdenie, to je holý fakt…  My rómovia, deň čo deň na vlastnej koži zažívame predsudky až do krvi, vždy si povieme, nevadí taký je svet, ale niekedy naozaj nám to začína pretekať cez hlavu…

Predsudky sa týkajú aj teba…    

Ako sa to týka mňa?

Viac ako si myslíš. Kto zlu mlčí, ten zlu svedčí. Netolerantné prejavy v spoločnosti sa týkajú každého jednotlivca – každého z nás. Nemyslíš, že by si sa raz mohol aj Ty stať nepohodlný kvôli svojej odlišnosti?

Naozaj si myslíš, že sa nemôžeš stať obeťou útoku?
Aj zdanlivé malé prejavy medzi priateľmi, zabávanie sa na rasistických vtipoch, urážanie iných, či tiché tolerovanie rasových útokov, tolerovanie neonacistov v okolí – to je podiel každého jedného z nás na tvorbe netolerantnej spoločnosti. Zamysli sa nad tým a nemlč. Dívaj sa pozorne!

Zamysli sa aj nad sebou samým – naozaj si bez predsudkov? Určite nie. Nikto z nás. Tolerancia je dennodenná práca so sebou samým. Hľadaj informácie, nájdi argumenty…, neprijmi mýty, odmietni predsudky, bráň sa straty vlastného ja. Vytvor si svoj názor, chráň toleranciu, a rozvíjaj toleranciu….

Najprv prišli pre Židov

Ale ja nie som Žid a preto som neurobil nič, aby som im pomohol

Potom prišli pre Rómov

Ale ja nie som Róm a preto som neurobil nič, aby som im pomohol

Potom prišli pre antifašistov

A ja som neurobil nič, aby som im pomohol

Potom prišli pre mňa!

Ale nezostal tu nikto, kto by mi pomohol!

– modifikované posolstvo pastora Niemollera: Obete nacizmu

Predsudky vychovávajú nové generácie, ktoré sa búdu navzájom nenávidieť, alebo  čo si myslíte, že rómske dieťa, ktoré je od mala vystavené rôznym druhom predsudkov s ľahkým rasizmom, si k vám vybuduje lásku, toleranciu a úctu ?   Dali ste vy lásku, toleranciu, a úctu tomu dieťaťu ?  Tak potom čo očakávate od generácie takýchto deti, to čo ste v nich zasiali,  to si v budúcnosti budete aj žať…

Jozef Kmeťo