Starý problém novej vlády a parlamentu

Hypotéza 1, že základným ľudským právom je právo na život od počatia po prirodzenú smrť, neplatí pre nechcený počatý plod, ktorý padá do čiernej diery v slovenskom zákone. Parlament a ústavný súd postavil právo tehotnej ženy nad právo počatého plodu. Povoľuje svojvoľné zabitie zdravého ľudského plodu v tele zdravej tehotnej ženy v rámci prvého trimestra.
Hypotéza 2, že ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach neplatí pre ľudský plod v tele tehotnej ženy. Platí až po narodení. A to je konflikt, ktorý zakladá platný potratový zákon, v rozpore s hypotézou 1.
Poznámka 1: Zákon o umelom prerušení tehotenstva je eufemizmus; ide o nevratné zabitie nenarodeného ľudského plodu.
Poznámka 2: Mimo medicínskych dôvodov a dôvodu výhrady vo svedomí a etiky, sú všetky ostatné dôvody pre potrat nekvalifikované a v konflikte so svetskou aj kresťanskou humánnou bioetikou.
Nad právom počatého ľudského plodu je „sloboda a právo“ ženy; rozpor s právom plodu a právom na život od počatia po prirodzenú smrť. V opore o ľudsko-právny blud:
„Ľudský plod v tele ženy je vlastníctvom ženy.“ Nie. Vlastníctvom ženy je len jej prázdna maternica. Ľudský plod a živá ľudská bytosť je osoba, ktorá nemá vlastníka. Len rodičov.
Poznámka: Nik, ani štát, nie je vlastníkom a majiteľom svojich občanov. Kde to tak je, taký štát je totalitný štát. Opak je pravdou. Štát patrí jeho občanom; pochádza od občanov a z vôle ľudu (demokracia).
Platný slovenský zákon je len arbitrárny. V opore o nič. A to je závažný ľudsko-právny a ústavný problém Slovenska, konflikt s Ústavou SR a jej ľudsko-právnym jadrom.
Postaviť právo na život nenarodeného ľudského plodu na tlkote srdca je nezmysel. Pred i po tomto momente prebieha proces sebauvedomovania v rámci prenatálnej ontogenézy ľudskej psychiky plodu.
Ľudsko-právny konflikt s ústavou bude trvať až do momentu, pokým ho nový zákonodarný zbor nevyrieši. Rysuje sa spoľahlivá, dokonca ústavná väčšina.
Pokým bude trvať konflikt medzi hnutím pro-choice alebo pro-life. Slovensko nemôže sedieť na dvoch stoličkách…

Pozitíva feminizmu: sufražetky, volebné právo žien, rovnosť príležitostí, odmeňovaní…
Negatíva: Zneužívanie Me too, násilie voči mužom (týranie) potratový liberalizmus, falošná rovnosť, kvótizmus  („na hlavu“) sklon k nadradenému správaniu voči mužom (rovná a rovnejšia) deštrukcia rodových „stereotypov“ (Istanbulský dohovor) až k mizandrii (nenávisť žien voči mužom)…
Problém rovnosti žien s mužmi je aj početný problém: Príroda pre prežitie ľudského druhu zariadila, prečíslenie ženskej časti populácie, ktorá má všade na svete mierne navrch nad mužskou…
Rušenie rodových „stereotypov“ tak kríva; navrch má takmer vždy alfa samec. Aj v zmiešaných pracovných kolektívoch. Okrem toho, je prirodzené aj, že ženy majú spravidla rady veľké, rýchle a dôrazné nástroje. 🙂
Takými sa vždy (!) nechajú dobrovoľne riadiť. To ale nič neuberá na ich slobode, samostatnosti a emancipácii.
Spravidla sú prirodzene žensky „submisívne“; nie ale vtedy, ak ich ženskosť obsahuje vyššiu prímes mužského elementa. Sú dominantné v spojení s bisex alebo lezbizmom. Nastupuje ich problém: vnútorná nevyrovnanosť a agresívny feminizmus „za ženské práva“ (ale to je už bieda, vyžadujúca odbornú pomoc).
Tieto osoby spolu s onou LGBTI „dúhou“ sú programovo chránené ako novodobý proletariát neomarxistov, ako diskriminované a utláčané „menšiny“…
…
Nerozdeliteľnou je vždy vzájomne sa priťahujúca a spájajúca konfliktná a rovnovážna jednota pohlaví a rodov:
             

Všetko mimo túto rovnováhu založenú na konflikte medzi male a female a sexualite oboch pohlaví a rodov, je neprirodzené a mimo rámec pojmu normalita. Istanbulský dohovor to nerieši a nevyrieši.
Napokon, do potratu nemá právo hovoriť len žena, ale aj muž. Lebo ľudské práva mužov a žien sú si rovné! Feministky, vezmite to na vedomie. Do zákona s tým (vyjadrenie vôle muža ako otca)!
Tak to bolo kedysi, než cez „otvorené brány svetu a westernu“ prišiel neomarxistický „koronavírus“ liberalizmu a feminizmu. Falošných práv žien, feministiek…
…
Pokým Národná rada Slovenska, v súlade s preambulou Ústavy a Ústavou SR neodignoruje vreskot feministiek novej, neomarxistickej, liberálnej a progresívnej ľavice a nezahlasuje za pro-life.
Čl. 1 odsek 1 ústavy deklaruje, že Slovensko sa neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo; naozaj?
Pokým nepreukáže, že sa neviaže na feminizmus ako súčasť liberálnej ideológie neomarxizmu.
Slovensko musí na istotu rátať aj s tým, že na stole parlamentu pristane aj zákon o eutanázii:
A to je pokračovanie pro-choice.
Slovenskej vláde: Nezamotávajte sa do svojej politickej zbabelosti!
Parlament je vinný zo spolupáchateľstva. Novelou zákona č. 73/1986 Zb. sa môže očistiť.
Slovensko umiera. Kovid-19 prináša ekonomickú krízu a smrť.
O týždňov sa uvidí, koho si vybralo slovenské voličstvo. Ako sa nová vláda a parlament postavia k otázkam etiky a hodnôt.
Slovensko potrebuje nový život. Pre svoje prežite. Politicky toho natáralo už dosť. A množstvo úplne nových bytových jednotiek… (ak sa chce, tak sa dá).
Podobnou vecou (potraty) sa práve zaoberá Najvyšší súd USA.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

K dôvodom aktivácie Najvyššieho súdu USA
Konflikt liberálov a tradicionalistov na osi prílišná sloboda verzus prehnaná prísnosť.
Konflikt liberálne a libertariánske hodnoty a etika verzus pravá etika hodnoty.
Pro-life verzus pro-choice.
Dva trendy:
1. Rozširovanie slobôd pre potrat po dobu celého tehotenstva;
2. Zákazy všetkých potratov. Prísne tresty.
(prehnane prísne katolicistické Poľsko)
(príliš liberálne Slovensko)
Treba v tom poriadok. Ktosi musí držať na uzde neomarxistických liberálov aj „konzervatívcov“.
Súd má 9 sudcov, z toho časť liberálno-demokratických neomarxistov a časť umiernených konzervatívcov.
Stretnú sa v pléne. Rozhodnú výlučne v intenciách základných ľudských práv, práv žien a plodu.
Poznámka k ingerencii štátu:
Konflikt na osi tradičný verzus libertariánsky štát.
Na Slovensku ten prvý reprezentujú tradičné národno-kresťanské strany, ten druhý Sulíkovci a SaS…
Vysvetlivka k libertarianizmu: Čo najmenej štátu a ďalšie rozširovanie a prehlbovanie liberalizmu.