Stanovisko č. 3 Poradnej rady európskych sudcov (CCJE)

Stanovisko nie je zákon, platný pre členské štáty EÚ ani ministrov Rady Európy. Predkladá im princípy a pravidlá, regulujúce sudcovské profesionálne správanie, správanie, najmä v oblasti etiky, nezlučiteľnosti a nestrannosti rozhodovania sudcov. Každý členský štát EÚ a Rady Európy má právo na vlastnú legislatívu, v danom prípade to je zjavne zákon „lex Harabin“ a to novela Zákona o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Zbierky zákonov

          

Nasledovný text časti Stanoviska CCJE je doplnkom predošlého článku autora: Vyzliekanie Harabina z talára
Zdroj: https://www.blogovisko.sk/vyzliekanie-harabina-z-talara.html
Účel kompilátu Stanoviska, nižšie: Záujemcom, čitateľom, ponúknuť dobrý vhľad do problematiky správania sa sudcov mimo výkon ich sudcovského povolania; mienim JUDr. Štefan Harabin, ako ohlásený volebný kandidát a líder politickej strany Vlasť, ako výkonný sudca Najvyššieho súdu SR; opatrenia zákonodarnej moci (novela Zákona o sudcoch a prísediacich z 5.10. s účinnosťou od 15. októbra 2019) a konzekvencie súdnej moci verzus JUDr. Harabin…
Zákon (novela) bo zákonodarcom artikulovaný a schválený a proti námietke, výhrade, prezidentky Čaputovej, opätovne schválený.
Práva sudcovského stavu a osôb sudcov vo výkone povolania sudcu a mimo výkonu práce sudcu zakladá Európska charta štatútu sudcov: http://www.sudnarada.gov.sk/data/files/335_europska-charta-statutu-sudcov-a-dovodova-sprava.pdf
Text pokračuje kompiláciou kolektívneho autorského textu Stanoviska CCJE v časti:
Nestrannosť a správanie sa sudcov mimo výkonu ich funkcie (body 27-36) Stanoviska
27. Sudcovia nemôžu byť izolovaní od spoločnosti v ktorej žijú, keďže súdny systém môže fungovať riadne len ak sú sudcovia v kontakte s realitou.  Navyše, aj sudcovia, ako občania, požívajú základné práva a slobody garantované najmä Dohovorom (sloboda prejavu, náboženstva atď.). Vo všeobecnosti by preto mali byť slobodní pri výbere ich mimo profesionálnych aktivít.
28. Avšak, takéto aktivity môžu ohroziť ich nestrannosť, dokonca niekedy aj ich nezávislosť. Preto musí byť stanovená rozumná rovnováha medzi stupňom, po ktorý môžu byť sudcovia zahrnutí do spoločnosti a požiadavkou, aby boli, a aby boli aj vnímaní, ako nestranní a nezávislí pri výkone ich funkcie. Pri tejto poslednej analýze musí byť vždy zodpovedaná otázka, či v konkrétnom spoločenskom kontexte a z pohľadu primerane informovaného pozorovateľa, sudca vykonával takú aktivitu, ktorá by objektívne mohla kompromitovať jeho/jej nezávislosť alebo nestrannosť.
29. Sudcovia by sa v súkromnom živote mali správať decentne. Z pohľadu kultúrnej diverzity členských štátov Rady Európy a konštantnej evolúcie morálnych hodnôt, štandardy aplikovateľné na správanie sa sudcov v ich súkromnom živote sa nedajú príliš precízne stanoviť.  CCJE podporuje v rámci justície  ustanovenie jednej alebo viacerých osôb alebo orgánov, ktoré by mali konzultatívnu a poradnú úlohu a boli by k dispozícii pre sudcov kedykoľvek by mali pochybnosti, či určitá aktivita v ich súkromnom živote je kompatibilná s ich postavením. Aby mohli plniť tieto funkcie, takéto osoby resp. orgány by mali byť založené pod záštitou najvyššieho súdu alebo sudcovských organizácií. V každom prípade musia byť oddelené a sledovať iné ciele než existujúce orgány zodpovedné za ukladanie disciplinárnych sankcií.
30. Sudcovská angažovanosť v politických aktivitách spôsobuje viacero vážnych problémov. Samozrejme, sudcovia zostávajú občanmi a musia mať možnosť vykonávať politické práva ktoré sú priznané všetkým občanom. Avšak, z pohľadu práva na spravodlivý proces a legitímnych očakávaní verejnosti, musia byť sudcovia zdržanliví pri verejných politických aktivitách. Niektoré štáty zahrnuli túto zásadu do disciplinárnych pravidiel a sankcionujú akékoľvek správanie sa sudcu, ktoré je v rozpore s jeho povinnosťou správať sa rezervovane. Tieto štáty tiež explicitne upravili, že sudcovské povinnosti sú nekompatibilné s určitými politickými mandátmi (v národnom parlamente, Európskom parlamente, resp. v miestnej správe), niekedy sú  dokonca tieto posty zakázané aj pre manželských partnerov sudcov.
31. Vo všeobecnosti je nevyhnutné zvažovať účasť sudcov na verejných diskusiách politického charakteru. V záujme ochrany dôvery verejnosti v justičný systém  sudcovia nesmú sami seba vystavovať politickým útokom, ktoré sú nezlučiteľné s neutralitou ktorá sa od súdnej moci vyžaduje.
32. Z odpovedí na dotazník je zrejmé, že v niektorých štátoch je pohľad na sudcovskú angažovanosť  v politike reštriktívny.
33. Diskusia v rámci CCJE ukázala potrebu stanoviť rovnováhu medzi právom sudcov na slobodu názoru a prejavu a požiadavkou neutrality. Pre sudcov je preto nevyhnutné, navzdory tomu, že ich členstvo v politickej strane alebo ich účasť na verejných diskusiách o hlavných problémoch v spoločnosti nemôže byť zakázaná, zdržať sa minimálne akýchkoľvek politických aktivít spôsobilých spochybniť ich nezávislosť alebo ohroziť zdanie sa nestrannosti.
34. Avšak, sudcovia by mali mať možnosť zúčastňovať sa určitých diskusií týkajúcich sa národnej justičnej politiky. Mali by mať možnosť poskytovať konzultácie a hrať aktívnu úlohu pri príprave legislatívy týkajúcej sa ich postavenia a  všeobecne fungovania justičného systému. Tu sa vynára tiež otázka, či  sudcovia môžu byť v odboroch. Vzhľadom na ich právo na slobodu názorov a prejavu sudcovia môžu využívať svoje právo vstupovať do odborov (sloboda združovania), avšak s obmedzením práva na štrajk.
35. Práca v rôznych oblastiach ponúka sudcom možnosť rozširovať si horizont a uvedomovanie si problémov v spoločnosti, čím si dopĺňajú vedomosti potrebné pri výkone funkcie. Napriek tomu to zahŕňa v sebe nezanedbateľné riziko: môže to byť vnímané ako v rozpore s princípom delenia moci a tiež to môže oslabiť pohľad verejnosti na nestrannosť a nezávislosť sudcov.
36. Otázka zainteresovanosti sudcov na určitých vládnych aktivitách, ako je napríklad pôsobenie v ministerskom kabinete, spôsobuje konkrétne problémy. Nič nebráni sudcovi, aby vykonával funkciu v administratívnom aparáte ministerstva (napríklad oddelenie civilnej alebo trestnej legislatívy na ministerstve spravodlivosti); avšak záležitosť je oveľa delikátnejšia vo vzťahu v sudcovi, ktorý sa stane členom ministerského kabinetu. Ministri sú oprávnení ustanoviť kohokoľvek, koho chcú, za člena svojho kabinetu, avšak ako blízki spolupracovníci ministra títo ľudia participujú do určitej miery aj na ministerských politických aktivitách. V takom prípade predtým, ako sudca začne pracovať v ministerskom kabinete, by bolo ideálne získať stanovisko nezávislého orgánu zodpovedného za ustanovovanie sudcov do funkcie, aby tento orgán stanovil pravidlá správania sa v každom jednom konkrétnom prípade. Koniec časti stanoviska; zdroj: https://rm.coe.int/168074822f
JUDr. Harabin je povinný konať v intenciách zákona. Proti § 19 a 24 novely zákona 385/2000 Z.z., môže sa líder strany Vlasť pokúsiť trvať na svojom presvedčení, že má právo na dočasné prerušenie výkonu funkcie sudcu po dobu jeho kandidatúry a volebného procesu parlamentných volieb 2020 a v prípade neúspechu znova obliecť sudcovský talár, na dobu nevyhnutnú odložený v jeho skrini jeho sudcovskej kancelárie.
Stanovisko č. 3 Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) nenariaďuje, negeneralizuje, iba sa dáva samé o sebe do pozornosti členským štátom EÚ a Rady Európy.
Ako človák a občan sa tiež pýtam: Môže byť sudca sudcom aj politikom súčasne, sudcom aj verejným činiteľom, sudcom aj volebným kandidátom, sudcom aj poslancom, sudcom aj verejným politickým aktivistom? Takým bol ako volebný kandidát na post hlavy štátu; za vtedy planého právneho stavu. Novela zákona to už neumožňuje.
JUDr. Radačovský, dnes poslanec euro parlamentu, svoju sudcovskú činnosť ukončil (šlo práve o dosiahnutie dôchodkového veku).
JUDr. Harabin sa dožaduje len prerušenia výkonu sudcovskej činnosti na čas parlamentných volieb a po nich, ak neuspeje ako volebný olíder stzrany Vlasť, sudcovský talár si mieni znova obliecť a dokončiť svoju misiu v rolu sudcun najvyššieho súdu.
Takzvaná „kĺzačka“ sudca-politik a politik-sudca nie je v západných štátoch EÚ a Rady Európy neobvyklá… (dotknuté štáty stanovisko uvedené vyššie v bodoch 27-36 poznajú a riadia-neriadia s ním, prípad od prípadu).
Ak zákonodarca novelou lex Harabin trvá na okamžitom ukončení sudcovskej činnosti volebného lídra, ako politika, prípadne poslanca národnej rady, neporušuje tým základné ľudské, občianske a politické práva člováka, občana a sudcu JUDr. Harabina?
Ja nič, len si tak píšem, a kompilujem text stanoviska…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan