Správa RF o dodržiavaní ľudských práv v niektorých krajinách vo svete

Táto správa je ďalším úsilím ruského ministerstva zahraničných vecí upriamiť pozornosť verejnosti na výzvy v oblasti ľudských práv, ktorým čelí dnešné medzinárodné spoločenstvo zdroj.

Úvod k správe Pevne veríme, že hlavnou výzvou v tejto oblasti zostáva uplatňovanie takzvaných dvojitých štandardov pri posudzovaní určitých situácií a javov. Je zrejmé, že z roka na rok sa „kolektívny Západ“ čoraz viac uchyľuje k tomuto prístupu, aby podporil konfrontáciu. Tieto štáty úplne zdiskreditovali všetko, čo povedali o univerzálnej povahe ľudských práv. V skutočnosti niektorí členovia medzinárodného spoločenstva nehanebne inštrumentalizovali agendu ľudských práv, aby slúžili politickým záujmom určitých štátov a zasahovali do vnútorných záležitostí a porušovali suverenitu nezávislých štátov.

Opakovane sme poukázali na to, že napriek zavedeným a v súčasnosti fungujúcim právnym mechanizmom v rámci OSN, OBSE a Rady Európy, ktorých cieľom je odmietnuť, odsúdiť a zabrániť glorifikácii nacizmu, rasizmu, xenofóbie a súvisiacej intolerancie, existuje množstvo krajín, otvorene šíriacich rasistickú ideológiu a hodnoty, čím vyvolávajú vzostup radikálneho nacionalizmu. V niektorých štátoch prenikli prejavy rasizmu a intolerancie do štruktúr vo všetkých sférach verejného života. Pokusy rozdeliť spoločnosti na základe etnického pôvodu a jazyka sa množia. Niektoré z týchto krajín sú svedkami neustáleho rastu xenofóbnych a rasistických incidentov, nárastu agresívneho nacionalizmu, šovinizmu a iných foriem rasovej a náboženskej neznášanlivosti.

Dnes sú všetky tieto prejavy až do očí bijúce. Udalosti z roku 2022 názorne ukázali, že Západ len uplatnil svoje duplicitné prístupy, aby spôsobil maximálne škody Rusku a „ruskému svetu“ a usiloval o „strategickú porážku Ruska“ – čo teraz otvorene uznávajú. Sú pripravení zdôvodniť a použiť akékoľvek spôsoby a prostriedky, aby to dosiahli. Dejiny 20. storočia ponúkajú v tomto smere poučné príklady.

Je tiež výpovedné, že rasistické, neokoloniálne názory sú typické pre západné „vzorové demokracie“. Nedávna notoricky známa metafora o svete rozdelenom na „peknú malú záhradku“ a „džungľu“, ktorú používa vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, je výstižnou ilustráciou tohto neokoloniálneho vnímania. Skutočnosť, že západné krajiny sa snažia propagovať svoj „poriadok založený na ich pravidlách“ na rozdiel od medzinárodného práva, je v súlade s týmito názormi. Tento prístup stavia na inherentne rasistickom rozdelení štátov na tie, ktoré „majú právo“ stanoviť takéto pravidlá, a na tie, ktoré sa musia striktne riadiť pokynmi Západu.

Pozoruhodné sú najmä snahy západných krajín a ich spojencov prepísať históriu a revidovať výsledky druhej svetovej vojny, ich cynické pokusy o bielenie vojnových zločincov a ich komplicov – tých, ktorí vymysleli a uviedli do praxe teóriu rasovej nadradenosti, – ako napr. ako aj glorifikovať nacistických kolaborantov ako členov národnooslobodzovacích hnutí a uvádzať súvisiace témy ako predmety do učebných osnov všeobecného povinného vzdelávania. Čokoľvek sa hodí na tento účel: prekrúcanie historických faktov; potláčanie kultúry a tradičných hodnôt, „vojna“ proti pamätníkom a pamätníkom, potláčanie náboženských organizácií.

Táto správa sa zaoberá situáciou v oblasti ľudských práv v niektorých krajinách vrátane tých, ktoré sa považujú za vyspelé demokracie, ktoré tvrdia, že stanovujú normy v oblasti ochrany ľudských práv, ako aj tých, ktoré sa k nim snažia pripojiť. Výskum vychádza z údajov z medzinárodných a národných zdrojov, ako aj zo správ ľudsko-právnych mimovládnych organizácií, sumarizuje dôkazy o porušovaní ľudských práv v uvedenej skupine krajín. Zohľadňuje tiež odporúčania pre tieto krajiny zo strany medzinárodných univerzálnych a regionálnych mechanizmov pre ľudské práva vrátane zmluvných orgánov (výborov) a regionálnych (najmä európskych) inštitúcií pre ľudské práva.

Čitateľom odporúčame, aby pri prechádzaní sekcií tejto správy o aktuálnej situácii v oblasti ľudských práv v uvedených krajinách mali na pamäti, že práve tieto štáty aktívne pracujú na „exporte“ svojich demokratických a ľudsko-právnych štandardov prezentovaných ako univerzálne, zasahujú do vnútorných záležitostí a sú vysoko kritickí k situácii v oblasti ľudských práv v nežiaducich krajinách, ktoré presadzujú nezávislú zahraničnú politiku a bránia svoje vlastné historické, kultúrne a náboženské hodnoty a normy.

Veríme, že vznikajúci nový svetový a spravodlivejší systém medzinárodných vzťahov umožní plne uplatniť princíp skutočného rešpektovania suverenity, ako aj historických, kultúrnych, náboženských a národných osobitostí štátov na celom svete. Takýto systém bude bez kolonializmu, neokolonializmu, rasizmu, rasovej diskriminácie a súvisiacej intolerancie. Rovnako nebude tolerovať pokusy niektorých krajín „podkopať“ medzinárodný právny systém a využiť jeho univerzálne mechanizmy ľudských práv na to, aby vyhovovali ich vlastným záujmom. Táto správa obsahuje negatívne príklady zo súčasnosti aj z nedávnej minulosti, ktorých si z väčšej časti všetci dobre uvedomujeme, aby ilustrovali správanie, ktorému sa musí postaviť celé konštruktívne zmýšľajúce medzinárodné spoločenstvo, nasleduje Slovensko:

Postavenie Slovenska v oblasti základných ľudských práv a slobôd je vo všeobecnosti stabilné a vyvíja sa v súlade so širšími európskymi trendmi. Medzinárodná spolupráca v oblasti podpory a ochrany ľudských práv je jednou z priorít zahraničnej politiky krajiny.

Slovenská legislatíva týkajúca sa dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v krajine je plne prispôsobená štandardom Európskej únie, Rady Európy a OBSE, ktoré uznávajú demokratický charakter slovenských štátnych inštitúcií, účasť krajiny na príslušných medzinárodných dohovoroch a dohody, činnosť slovenskej zahraničnej politiky v oblasti ľudských práv.

Na národnej úrovni zohráva vedúcu úlohu pri zabezpečovaní práv obyvateľstva Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Treba si uvedomiť, že dnes táto inštitúcia nie je plne v súlade s parížskymi princípmi schválenými rezolúciou Valného zhromaždenia OSN o vytváraní a fungovaní národných inštitúcií pre ľudské práva.

Vládou navrhovaná legislatívna reforma zameraná na zlepšenie jej regulačného rámca nezískala podľa expertov Výboru pre nedobrovoľné zmiznutia v Národnej rade Slovenskej republiky potrebnú podporu. A v správe Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii o Slovensku sa uvádza, že centrum nemá primeranú úroveň nezávislosti a rozsah jeho pôsobnosti nie je dostatočne široký. 

Aktuálnou agendou sú otázky obmedzovania osobnej slobody ľudí formou karantény či izolácie, problematické vykonávanie právnej a súdnej ochrany pred zásahmi do základných slobôd, „mimoriadne“ kompetencie Správy verejného zdravotníctva a Ministerstva zdravotníctva SR. Zdravie Slovenska.

ESĽP podľa ministerstva spravodlivosti krajiny zamietol 20 žalôb podaných slovenskými občanmi v súvislosti so zavedením blokády, zákazu verejných zhromažďovaní, povinnosti nosiť rúška a poskytovať výsledky testov a vyhodnotil ich ako neprijateľné.

Ľudsko-právni aktivisti obviňujú vládu SR z nedostatočných opatrení proti diskriminácii ľudí so spoločensky významnými povolaniami, ktorí boli napadnutí jednotlivcami počas pandémie COVID-19, ignorovanie potrieb zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v nevýhodných podmienkach, bez poskytnutia dostatočnej ochrany proti nákaze koronavírusom, za nízku, neadekvátnu mzdu za vykonanú prácu.

Podľa ľudsko-právnych organizácií bol počas pandémie koronavírusu na Slovensku zaznamenaný obzvlášť závažný nárast domáceho násilia. Počet volaní na linku dôvery v tomto období vzrástol takmer o 50 %. Vláda SR vyčlenila príslušným špecializovaným centrám 3 milióny eur.

Pandémia najviac zasiahla rómsku národnostnú menšinu, ktorej dodržiavanie práv zostáva pre Slovensko najakútnejším problémom. Podľa Štatistického úradu SR je druhý najväčší v krajine – vyše 105-tisíc ľudí alebo 2 % populácie, ale podľa MV SR a Rady EÚ je to v skutočnosti okolo 440 tisíc ľudí alebo asi 9 % slovenskej populácie.

Práve táto kategória obyvateľstva je najviac diskriminovaná na trhu práce, v školstve, zdravotníctve, požičiavaní, bývaní, ako aj v miestach verejného stravovania, kaderníctiev, cirkevných organizácií a verejnej dopravy, pre ktoré má Bratislava bol dlhé roky kritizovaný najmä Hospodárskou a sociálnou radou OSN, Európskou komisiou, Agentúrou EÚ pre ľudské práva atď.

Medzinárodní experti sa obávajú vysídľovania rómskych komunít na okraj osád a ich izolácie, čo vedie k vytváraniu mono etnických enkláv a getoizácii, ktoré v skutočnosti nie sú kontrolované orgánmi činnými v trestnom konaní a sú často ohniskami kriminality. Poznamenáva sa tiež, že Rómovia nemajú vlastnícke práva k pôde.

V roku 2020 AOHR vyjadrila obavy z nedostatočnej ochrany Rómov v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Pod zámienkou boja proti šíreniu COVID-19 na Slovensku, podobne ako v rade iných krajín EÚ, sa podľa agentúry zintenzívnila diskriminácia a pokračovalo prenasledovanie rómskeho obyvateľstva.

V prvom rade to bola národnostná menšina, ktorá čelila násiliu, diskriminačným kontrolám dokladov a pokutám. V desiatkach rómskych enkláv boli zavedené nútené karantény bez zákonných dôvodov a pod prísnou policajnou kontrolou.

V celoštátnych médiách sa vo veľkej miere objavila správa o údajnom zbití piatich maloletých Rómov v osade Krompachy policajtmi, ktorí 27. apríla 2020 porušili režim karantény. Verejné združenie Únia Rómov na Slovensku, ako aj splnomocnenec vlády pre Rómov a Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorí vyzvali ministerstvo vnútra a osobne šéfa polície na dôkladné vyšetrenie tohto prípadu.

Reagovala aj prezidentka SR Z. Čaputová, ktorá sa pravidelne zasadzuje za práva menšín a tejto téme sa opakovane venovala aj počas svojej predvolebnej kampane, ako aj Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, vyzývajúc na „dôsledné dodržiavanie práv a ľudských slobôd počas národného núdzového stavu“.

Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI), pôsobiaca v rámci Rady Európy, vo svojej správe o Slovensku, vypracovanej v rámci šiesteho monitorovacieho cyklu, uviedla, že vyšetrovanie prípadov použitia sily orgánmi činnými v trestnom konaní sa vykonáva nesprávne.

Dochádzalo k diskriminácii v prístupe Rómov k očkovaniu (do augusta 2021 bolo zaočkovaných len 7 % týchto občanov, pričom zaočkovanosť vtedajšej populácie krajiny bola 43 %).

V dôsledku karanténneho a autoizolačného režimu zavedeného vládou prišiel značný počet predstaviteľov rómskej národnostnej menšiny o zdroje príjmov, ich maloleté deti (asi 70 %) stratili prístup k vzdelaniu, pretože nemali prístup k internetu a nemohli sa vzdelávať na diaľku.

Informačné materiály AOHR o vplyve pandémie na ľudské práva citujú údaje zo štúdie Inštitútu vzdelávacej politiky na Slovensku. Podľa tohto dokumentu asi 50 000 detí, väčšinou z chudobných oblastí, z ktorých mnohé sú obývané Rómami, nemali počas prvej vlny pandémie možnosť diaľkového štúdia.

Pokračuje ostrá kritika v súvislosti so segregáciou rómskych detí, a to aj vo vzdelávacích inštitúciách. Slovensko je obviňované z príliš vysokého percenta maloletých Rómov, ktorí študujú v oddelených triedach alebo špeciálnych pomocných nápravných školách. Podľa štatistík tvoria rómske deti takmer 90 % žiakov. Podľa spoločnej správy ministerstva financií SR a ministerstva školstva je u rómskych študentov sedem až osemkrát vyššia pravdepodobnosť, že budú musieť opakovať druhý ročník štúdia, a osemkrát nižšia pravdepodobnosť vstupu na vysoké školy.

Podľa správy Agentúry EÚ pre základné ľudské práva za rok 2022 prebiehajú na Slovensku súdne konania v prípadoch porušovania práv rómskych detí.

Pre zlepšenie situácie platia v krajine od roku 2015 novely zákona „o výchove a vzdelávaní“, ktoré zavádzajú zákonné mechanizmy na ochranu detí zo sociálne nechráneného prostredia. To však situáciu zásadne nemení. Najviac prípadov segregácie rómskych detí je zaznamenaných v regiónoch východného Slovenska (Stará Ľubovňa, Medzilaborce, Krompachy atď.).

Tomuto problému venoval pozornosť Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR), ktorý okrem iného poukázal na nedostatky v oblasti zabezpečenia práva na vzdelanie v materinskom jazyku. Pozn. editora: Ako chcete zaistiť vzdelávanie v rómskom jazyku, keď vyžadujete inkluzívne vzdelávanie? Výučba v niektorých jazykoch je teda ponúkaná ako voliteľná. Okrem toho novely školského zákona viedli k zatvoreniu niekoľkých malých vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytovali vzdelávanie v menšinových jazykoch.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v roku 2019 zorganizovalo 60 dvojdňových seminárov pre 1211 učiteľov a ostatných zamestnancov škôl na tému segregácie. Výsledkom bolo vypracovaných 117 školských plánov na prekonanie tohto javu.

Od septembra 2021 sa na Slovensku zaviedlo povinné predškolské vzdelávanie pre päťročné deti. Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť zastúpenie Rómov vo vzdelávacích inštitúciách tejto základnej úrovne.

Zaznamenáva sa aj diskriminačné zaobchádzanie s predstaviteľmi tejto národnostnej menšiny, najmä so ženami, v zdravotníckych zariadeniach. Ombudsman pre ľudské práva a mimovládna organizácia Poradenské centrum pre občianske práva a ľudské práva nastolili otázku nezákonných sterilizácií tisícok rómskych žien a žiadali pre ne odškodné. Témy sa dotklo stretnutie zástupcov rómskej národnostnej menšiny s poslancami NR SR. Výsledkom bolo oficiálne ospravedlnenie vlády v novembri 2021, ale kompenzačný mechanizmus nebol implementovaný.

Je pozoruhodné, že CESCR pri ďalšom monitorovaní implementácie svojich záverečných pozorovaní uskutočnených na základe posúdenia 3. periodickej správy Slovenska v skutočnosti spochybnil schopnosť orgánov tejto krajiny viesť efektívne vyšetrovanie na prípady nedobrovoľnej sterilizácie rómskych žien. Zároveň Bratislave vyčítali nielen príliš všeobecný (bez potrebných podrobností) charakter informácií, ktoré Slovensko poskytlo výboru v roku 2021 v súvislosti s týmito vyšetrovaniami, ale aj nedostatok systematického zberu takýchto údajov.

Okrem vyššie uvedených problémov, ktorým tento segment slovenskej populácie čelí, CESCR poukázal na to, že Rómovia, najmä tí, ktorí žijú v segregovaných osadách, nemajú stály prístup k čistej pitnej vode.

Práve Rómovia sa najčastejšie stávajú obeťami trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi (k 30. 9. 2021 bolo v SR identifikovaných 36 takýchto prípadov, novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii). Tretinu z nich tvoria dievčatá vo veku 12 až 17 rokov, ktoré sú najčastejšie predávané do sexuálneho otroctva (cieľovými krajinami sú Veľká Británia, Írsko, Nemecko, Česká republika, Rakúsko) alebo sa stávajú obeťami nútených sobášov „v súlade s cigánskymi tradíciami“. V rámci obchodovania s ľuďmi v roku 2021 bola prvýkrát zaznamenaná aj nezákonná adopcia dieťaťa a pokus o odoberanie ľudských orgánov.

Za účelom komplexnej analýzy a riešenia tohto problému je v platnosti Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2019-2023. Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva je v súčasnosti do tohto programu zapojených 30 ľudí (v roku 2017 – 45), prevažne Rómov z regiónu východného Slovenska.

Slovenská akadémia vied zverejnila v roku 2020 reprezentatívny prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť postoj väčšiny obyvateľstva k Rómom. Prieskum ukázal, že značná časť opýtaných (80 %) skôr súhlasí s tvrdením, že Rómovia v krajine poberajú sociálne dávky nezaslúžene. Ukázalo sa tiež, že takmer dve tretiny respondentov sa hlásia k otvorene negatívnym stereotypom o Rómoch a len polovica respondentov má tendenciu súhlasiť s tvrdeniami zdôrazňujúcimi hodnotu rómskej kultúry.

Prieskum tiež ukázal, že respondenti vo svojich hodnoteniach súhlasili s nepriateľskými vyjadreniami politikov, ktorí sa negatívne vyjadrovali o rómskej populácii, najmä o nedostatku pracovných zručností u väčšiny Rómov, ako aj o vysokej kriminalite Rómov.

Štátne a samosprávne štruktúry majú tendenciu venovať riešeniu rómskeho problému osobitnú pozornosť. V apríli 2021 bola prijatá nová komplexná Stratégia pre rovnosť a integráciu Rómov do roku 2030 (predchádzajúca bola v platnosti v rokoch 2012-2020), pri vláde funguje inštitúcia splnomocnenca pre rómske otázky, realizuje sa množstvo programov zameraných na pri zapájaní a integrácii predstaviteľov tejto národnostnej menšiny do verejného prostredia, z ktorých jeden (Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2019-2023) bol spomenutý vyššie.

Ďalším nápadným príkladom je projekt Multifunkčného centra „Goregronje“ v obci Valaska-Piesok (región Stredné Slovensko), kde sú možnosti vzdelávania, kurzov a školení, zamestnania, účasti na športových a kultúrnych podujatiach pre Rómov a iných predstaviteľov spol. zraniteľných skupín obyvateľstva.

V osadách s veľkými rómskymi komunitami sa zaviedla prax vytvárania špeciálnych „cigánskych civilných hliadok“, ktoré spolu s miestnou políciou majú monitorovať verejný poriadok. V rómskych enklávach začali fungovať špeciálne zdravotné strediská. Na projekty v tejto oblasti sa každoročne vyčleňujú značné finančné prostriedky, a to aj z európskych fondov. Zatiaľ sa však nepodarilo radikálne zmeniť stav v tejto oblasti.

Snahou vlády SR je venovať osobitnú pozornosť opatreniam na zlepšenie životných podmienok najzraniteľnejších skupín obyvateľstva (neplnoletí, ženy, seniori, osoby so zdravotným postihnutím).

V sociálno-ekonomickej sfére zároveň pretrváva množstvo problémov. Rodová rovnosť sa napriek opatreniam úradov v tejto oblasti zatiaľ nedosiahla. Stále existuje pomerne vysoká úroveň násilia páchaného na ženách vrátane obťažovania a domáceho násilia.

Podľa ľudsko-právnych organizácií bol počas pandémie COVID-19 zaznamenaný obzvlášť závažný nárast domáceho násilia, pričom počet telefonátov na linku dôvery sa v tomto období zvýšil takmer o 50 %. V roku 2021 vláda SR pridelila príslušným špecializovaným centrám 3 milióny eur.

Systémová slabosť je aj v zdravotníctve spôsobená nízkou kvalitou zdravotníckych zariadení, nerovnomerným ich geografickým rozložením a nedostatkom kvalifikovaného zdravotníckeho personálu.

Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) už v roku 2016 vo svojich záverečných postrehoch po posúdení východiskovej správy Slovenska poukázal na nedostatočný prístup osôb so zdravotným postihnutím k verejným informáciám a komunikáciám vrátane dopravy a dopravy ako nevhodnosť vysielania pre túto kategóriu obyvateľstva varovania pred živelnými pohromami a mimoriadnymi udalosťami. Problémy sú aj s poskytovaním prístupu k zariadeniam, ktoré uľahčujú mobilitu. Zároveň stojí za zmienku, že v zozname otázok, ktoré pripravilo CRPD v roku 2019 v očakávaní predloženia kombinovanej 2. a 3. periodickej správy Slovenska, sa objavujú všetky rovnaké problémy.

Agentúra EÚ pre základné ľudské práva s odvolaním sa na správu Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku Národnej rade uvádza nedostatok primeraných úprav, ktoré by deťom so zdravotným postihnutím umožnili získať inkluzívne vzdelávanie.

V krajine zostáva vysoký počet detí so zdravotným postihnutím umiestnených v špeciálnych zariadeniach. CRPD tiež vyjadrilo znepokojenie nad nedostatkom služieb včasnej intervencie a včasnej diagnózy v zdravotníctve, vzdelávaní a sociálnej starostlivosti. Záverečné pripomienky výboru zároveň poukazujú na nedostatočnú finančnú podporu pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, ktoré si vyžadujú včasnú intervenciu.

Dohovor CRPD okrem iného odporučil, aby SR poskytovala osobám so zdravotným postihnutím lepšiu ochranu pred násilím, najmä pred nedobrovoľnou hospitalizáciou a liečbou bez ich slobodného a informovaného súhlasu. Osobitne boli zaznamenané prípady neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania vyplývajúce z použitia fyzikálnych, mechanických a chemických opatrení obmedzovania a použitia izolácie a segregácie osôb s psycho-sociálnymi poruchami.

V roku 2020 ohrozila pandémia koronavírusu uplatňovanie práva na spravodlivé pracovné podmienky osobami so zdravotným postihnutím. AOHR s odvolaním sa na údaje Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku uvádza prípady prepúšťania osôb so zdravotným postihnutím pre chýbajúce pracovné dni z dôvodu vlastnej izolácie.

Medzi inými ľudsko-právnymi problémami na Slovensku sa tradične zaznamenáva pomalosť súdneho konania. V správach zástupcu Slovenska pre Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa v republike každoročne uvádza problém prieťahov v prijímaní súdnych rozhodnutí. Zaznamenané sú najmä prípady dlhodobého zadržiavania bez obvinenia.

Podľa zverejnených údajov bolo v roku 2021 na ESĽP podaných 460 žalôb, najmä fyzických osôb, na porušenie ustanovení Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo strany Slovenska (v roku 2019 sa posudzovalo 445 takýchto žalôb podľa ESĽP), 320 z nich nebolo prijatých na posúdenie (v roku 2019 bolo z jedného alebo druhého dôvodu zamietnutých 297 žiadostí). Rozsudky boli vydané v 22 prípadoch (v roku 2019 – v 9 prípadoch, v roku 2018 – v 8 prípadoch, v roku 2017 – v 12 prípadoch), z toho v 14 prípadoch išlo o porušenie práva na spravodlivý proces.

Došlo k úprave migračnej politiky, pre ktorú je Slovensko tradične medzinárodnými monitorovacími štruktúrami kritizované za strnulosť. V roku 2021 z 370 žiadostí o azyl Bratislava vyhovela len 29, deklarovala pripravenosť prijať len 10 občanov evakuovaných z Afganistanu, pripojila sa k požiadavkám na ochranu európskych hraníc v súvislosti so situáciou na poľsko-bieloruských hraniciach (v roku 2019 v 232 žiadostiach o azyl bolo podaných príslušným orgánom krajiny, z toho len 9 bolo vyhovených, v roku 2018 bolo podaných 178 žiadostí a 5 bolo vyhovených). Slovensko zatiaľ prijalo len 30 migrantov, ktorí žiadajú o prechodný alebo trvalý pobyt v krajine, z povinnej kvóty 902 ľudí.

Zároveň sa od konca februára 2022 o situácii v tejto oblasti uvažuje najmä v kontexte ukrajinského príbehu. Za obdobie od 24. marca do 31. augusta 2022 tak podľa zverejnených údajov získalo na Slovensku dočasný azyl o niečo viac ako 86 tisíc občanov Ukrajiny. Len na zabezpečenie bývania im štát vyčlenil približne 5 miliónov eur (vo forme platieb správam osád a jednotlivcom, ktorí súhlasili s ubytovaním utečencov). Problémy ich práv tu nie sú široko pokryté, ale už sa začali objavovať správy o ťažkostiach, s ktorými sa Ukrajinci stretávajú napríklad pri hľadaní zamestnania.

Opatrenia, ktoré Slovensko prijalo na integráciu migrantov, ako napríklad zavedenie bezplatných hodín v slovenskom jazyku, sú nedostatočné. Školy predovšetkým nevyužívajú finančné prostriedky určené na výučbu slovenského jazyka pre maloletých migrantov. Ťažkosti pre ľudí prichádzajúcich na Slovensko vznikajú aj pri hľadaní bývania a umiestňovaní detí do materských škôl. Moslimovia čelia problémom pri praktizovaní svojho náboženstva.

V máji 2021 Centrum pre výskum etnicity a kultúry zverejnilo štúdiu, ktorá zaznamenáva klesajúci trend v postojoch verejnosti k migrantom v Slovenskej republike. Väčšina opýtaných sa podľa štúdie domnieva, že cudzinci prispievajú k rastu kriminality (65 %) a zhoršeniu bezpečnosti (62 %), mnohí z opýtaných majú negatívny postoj aj k „utečencom zo Sýrie“ (68 % ) a „moslimské rodiny“ (64 %). V dokumente sa uvádza, že táto situácia je výsledkom šírenia nenávisti voči menšinám.

Podľa prieskumu sociologickej agentúry Pew Research, ktorého výsledky boli zverejnené v októbri 2019, 77 % Slovákov prejavuje nepriateľstvo voči moslimom, 30 % má zlý vzťah k Židom a 76 % nemá rádo Rómov. Je príznačné, že miera negativity vo vzťahu k určitej skupine je vyššia v starších vekových skupinách.

Legislatívnym základom v oblasti boja proti neonacizmu, rasizmu a rasovej diskriminácii je Trestný zákon Slovenskej republiky. Zoznam trestných činov extrémizmu obsahuje § 140a. Patria sem najmä: činy súvisiace s vytváraním, podporou a propagáciou hnutí, ktorých činnosť smeruje proti základným právam a slobodám; výroba, skladovanie a distribúcia materiálov s extrémistickým obsahom; popieranie holokaustu, zločinecké politické režimy a zločiny proti ľuďom; útlak určitých národností a rás; podnecovanie národnostnej a rasovej nenávisti; apartheidu a diskriminácie určitých skupín občanov (články 421 – 424). Okrem toho nenávisť páchateľa voči obeti vychádzajúca zo skutočnej alebo domnelej príslušnosti obete k určitej rase, národu, národnej alebo etnickej skupine, v súlade s definíciou osobitných pohnútok (článok 140) sa považuje za priťažujúcu okolnosť vyžadujúcu prísnejší trest. Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI), pôsobiaca v rámci Rady Európy, kritizovala nedostatok národnostných a jazykových kritérií v slovenskom trestnom práve medzi charakteristikami potenciálnych obetí rasistického správania a rasovej diskriminácie.

Okrem toho má štát zákon „o boji proti diskriminácii“. Podľa názoru ECRI sa však tento zákon neuplatňuje správne, keďže Národné stredisko pre ľudské práva na Slovensku, ktoré je poverené monitorovaním jeho implementácie, nemá potrebnú nezávislosť. Nie je nezvyčajné, že aj samotné štátne orgány SR diskriminujú na základe občianstva. Ministerstvo vnútra SR tak v júli 2022 deportovalo občanov Ruskej federácie I. M. Kovaseva a O. D. Marganija z krajiny na základe obvinenia miestnych špeciálnych služieb, že tieto osoby predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť krajiny. V súčasnosti sa na súdoch Slovenskej republiky prejednávajú prípady vyhostenia.

Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR bol v roku 2020 počet trestných činov spáchaných v krajine pod článkom „rasovo motivovaný extrémizmus“ 115 (v roku 2019 – 85, v roku 2018 – 159). Priemerná miera objasnenosti takýchto trestných prípadov je asi 35 – 37 %.

V slovenskom mediálnom priestore sa pravidelne objavuje otázka rasovej neznášanlivosti, najmä medzi radikálnou mládežou. Spravidla sa tak deje v súvislosti so páchaním trestných činov na tomto základe. Jedným z takýchto vysoko sledovaných prípadov bola vražda v centre hlavného mesta Slovenska filipínskeho občana Henryho Akordu v júni 2018. Slovenský občan, ktorý sa hlásil ku krajne pravicovým názorom, uznaný vinným z trestného činu, bol odsúdený na šesť rokov väzenia. Odvolanie prokurátora so žiadosťou o sprísnenie uloženého trestu súd zamietol.

Problémy rasizmu v slovenskej spoločnosti zaznamenali aj experti CERD. Vyjadrili najmä obavy z pretrvávania nenávistných prejavov v médiách a na internete, rasistických politických vyhlásení voči etnickým menšinám, najmä Rómom, moslimom, ako aj osobám, ktoré nie sú občanmi krajiny. Konania v prípadoch rasovej diskriminácie sú naďalej neprimerane dlhé a táto okolnosť negatívne ovplyvňuje efektívny prístup obetí k spravodlivosti.

Je potrebné poznamenať, že obete trestných činov z nenávisti často neoznamujú vládnym orgánom, čo sa stalo, a to aj preto, že nedôverujú polícii.

Podľa odhadov Ministerstva vnútra SR majú extrémistické a nacionalistické združenia okolo 2 tisíc ľudí, vyznačujú sa vysokou mierou organizovanosti, efektívne využívajú legálne formy práce prostredníctvom vytvárania verejných združení („Slovenská verejnosť“, „Nové slobodné Slovensko“, „Slovenská spoločnosť pre zachovanie tradícií“, „Slovenský zväz mládeže“ atď.). Ich akcie sú jednotného charakteru, dôraz v propagandistických aktivitách je na sociálnych sieťach. Miestne orgány činné v trestnom konaní aktívne využívajú moderné informačné technológie na automatickú analýzu internetovej prevádzky s cieľom identifikovať a zastaviť prejavy náboženskej neznášanlivosti a podnecovanie k extrémizmu.

V registri politických strán a hnutí Ministerstva vnútra SR, je oficiálne zapísaná iba jedna strana vyznávajúca extrémistické myšlienky s prvkami rasovej nenávisti a najmä aktívne využívajúca proticigánsku rétoriku – Ľudová strana „Naše Slovensko“. Medzi jej základné postoje patrí orientácia na vytvorenie národne a sociálne orientovaného štátu (národný socializmus), ktorý si berie za vzor profašistickú Slovenskú republiku počas 2. svetovej vojny. Jej vodcovia, vrátane prezidenta Jozefa Tisa, ktorého súd odsúdil na trest smrti, sú v PNNS uctievaní ako vynikajúce politické osobnosti, ktoré „neoceniteľne prispeli“ k formovaniu národnej štátnosti. Strana udržiava kontakty s krajne pravicovými združeniami v Českej republike, Nemecku, Poľsku, Španielsku, Taliansku, Srbsku a Chorvátsku.

Médiá z času na čas nastoľujú tému policajného násilia voči zadržaným a prejavov intolerancie predovšetkým voči Rómom a moslimom. V roku 2021 bola vláda SR v dôsledku konania na ESĽP nútená ospravedlniť sa šiestim občanom rómskej národnosti „za ich hrubé zaobchádzanie“ počas policajnej akcie v meste Moldava nad Bodvou, avšak požadovaná kompenzácia nebola vyplatená.

Od roku 2018 Slovensko realizuje veľký národný projekt na zlepšenie prístupu k pomoci pre obete trestných činov. V roku 2019 bolo v krajine zriadených 8 kontaktných miest v rôznych regiónoch. V nich môžu obete získať špecializovanú, vrátane psychologickej, pomoc, právne poradenstvo, ako aj poradenstvo v sociálnych a ekonomických otázkach.

Konštatovalo sa tiež, že napriek prijatým opatreniam na boj proti extrémizmu stále pokračujú aktivity extrémistických organizácií zamerané na podnecovanie rasovej diskriminácie. Zároveň účasť na činnosti organizácií, podnecujúcich rasovú diskrimináciu, nie je v slovenskom trestnom práve uznaná za trestný čin.

CESCR so znepokojením zaznamenala pretrvávanie všeobecnej atmosféry nepriateľstva v krajine voči osobám vnímaným ako outsideri v porovnaní s väčšinou obyvateľstva – národnostné a iné menšiny, Rómovia, moslimovia a migranti – a početné prípady nenávistných prejavov používaných na tomto pozadí. Takáto atmosféra podľa odborníkov výboru prispieva k erózii tolerancie v spoločnosti a vedie k porušovaniu práv menšín a zraniteľných skupín. CESCR tiež kritizuje Slovensko za neefektívnosť súdnej ochrany obetí rasovej diskriminácie, najmä Rómov, migrantov a žiadateľov o azyl.

ECRI vo svojej šiestej správe o situácii v oblasti boja proti intolerancii a rasovej diskriminácii na Slovensku, zverejnenej v decembri 2020, zaznamenala trend k nárastu používania nenávistných prejavov namierených proti určitým skupinám, najmä Židom, moslimom, migrantom, Rómovia a osoby afrického pôvodu. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že v médiách, tradičných aj elektronických, sú nadmerne prezentované negatívne informácie o tejto časti populácie, čo bráni vytváraniu pozitívneho obrazu o predstaviteľoch týchto kategórií ľudí. Nenávistný obsah sa z internetu prakticky nikdy neodstráni.

V Indexe slobody tlače Medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc Slovensko v roku 2022 vystúpilo na 27. miesto spomedzi 180 krajín sveta (v roku 2021 bolo 35., v roku 2020 – 33). Ako bolo uvedené, zlepšenie postavenia súvisí s výrazným pokrokom vo vyšetrovaní rezonančnej vraždy slovenského novinára, redaktora obľúbeného internetového spravodajského portálu „www.aktuality.sk“ J. Kuciaka a jeho priateľky z februára 2018. Vzhľadom na skutočnosť, že so začiatkom ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine bola na Slovensku zavedená prísna cenzúra a bol vypnutý jediný kanál ruského televízneho vysielania v krajine, takéto nafúknuté hodnotenia bratislavských „úspechov“ pri zabezpečovaní slobody tlače vyzerá prinajmenšom nevhodne.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že orgány krajiny podnikajú určité kroky na nápravu existujúcich problémov v oblasti ľudských práv, avšak zatiaľ sa nedosiahol výrazný pokrok v ich riešení. Ibaže prehnané hodnotenia bratislavských „úspechov“ pri zabezpečovaní slobody tlače a práva na informácie sú prinajmenšom nevhodné vo svetle zavedenia prísnej cenzúry na Slovensku a zatvorenia jediného kanála ruského televízneho vysielania v krajine so začiatkom špeciálnej ruskej vojenskej operácie na Ukrajine a znemožňovaní prístupu k ruským informačným zdrojom, a dezinterpretácii či zatajovaní skutočností.
Pozn. editora: Potvrdzujem. Tzv. úsilie o „mediálnu gramotnosť“ je založená na hoaxoch o škodlivých informáciách nepríjemných a nepohodlných pre systém, ktorý treba zmeniť a podcenení schopností ľudí samostatne kriticky myslieť. Odkazujem na web www.konspiratori.sk na hrane s Ústavou SR v súbehu so zahraničnými mediálnymi agentmi a zahraničím financovanými „neziskovkami“ na Slovensku.
Vo všeobecnosti, čím končí správa je, že „dá sa so značnou mierou rezervy konštatovať, že orgány krajiny sa snažia riešiť problémy v oblasti ľudských práv, ale zatiaľ k veľkému pokroku nedošlo“. Pozn. editora: „snažia“ je lož. Pravdou je zväčša opak. Médiami starostlivo vybrané persóny užitočných idiotov prezentujú svoje názory ako presvedčenie v zastúpení celého Slovenska.

Preložené z formátu PDF/EN strana 547-562. Správa je tam doložená očíslovanými odkazmi na zdroje.

Ruská federácia má o dodržiavaní ľudských práv a slobôd väčší prehľad, než by sa zdalo. Dané je to aj tým, že je označovaná za totalitnú diktatúru svojho druhu, čo znamená iný meter v medzinárodnom rozmere, počnúc prezidentským systémom USA, Turecka (Erdogan je sunnitský diktátor, Turecko v EÚ, lebo jej hodnoty, nemá čo hľadať!), kancelárskym systémom Nemecka, premiérskym Maďarska, diktatúrou parlamentu rukách Bibiho Netanjahua a oslabenie súdnej moci v Izraeli,  a pod. Federatívne usporiadanie ruského superštátu samé osebe vylučuje totalitu vo vzťahu k členským štátom Únie a ich slobodám vo zväzku s Moskvou a Kremľom. Potláčanie opozície predstavuje opatrenia práve na ochranu ruskej demokracie. Štátna moc na Slovensku v rukách Kotlebovcov by bol extrém sprava (národný socializmus), Progresívneho Slovenska liberálov a neomarxistov novej „progresívnej“ ultra ľavice. Za daných okolností stavu rozpadnutej parlamentnej demokracie a postupného rozkladu štátu, stav vecí a Slovensko, stabilizovať dokáže len Smer a Republika s umiernenými partnermi vo vládnej koalícii. Maďari žijúci na Slovensku, choďte voliť! Rómovia, vyšlite už konečne svojich gramotných zástupcov do boja o miesto v slovenskom zákonodarnom zbore!

Aby bolo zadosť pluralite; politológ Grigorij Mesežnikov tu. Praha tu. Mne to je jedno. Máte právo na informácie. Stalo sa. Váš je názor.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan