Správa komisie o tragédii MH17 vyvoláva otázky

Počet zobrazení: 15

Zverejnená správa holandskej komisie o svojich zisteniach neuspokojila nikoho, kto čakal jednoznačné odpovede. Avšak už tie závery, ktoré boli otvorene prezentované majú v sebe geopolitický potenciál veľkej výbušnosti.

Najprv si preveďme politickú rekapituláciu. Na Ukrajine bol Amerikou zorganizovaný štátny prevrat, aby ju prebrali do svojej sféry vplyvu a vytvorili tlak na Rusko, ktorý mal podľa amerických stratégov potenciál ohroziť samotnú existenciu a prežitie krajiny. Reakcia Ruska bola ďaleko za hranicou asertivity, ruská armáda obsadila ukrajinský Krym s najdôležitejšou základňou ruskej armády v Sevastopole a v následnom referende sa obyvateľstvo (treba pripomenúť, že slobodne) rozhodlo o odchode zo zväzku s Ukrajinou a o pričlenení k Rusku. Ruská vláda a parlament promptne zmenili zákony a vyhlásili Krym za integrálnu súčasť krajiny. Zároveň Rusko pomohlo destabilizovať východ Ukrajiny – je možné, že sa plánoval scenár úplného odtrhnutia Novoruska (celý východ s Charkovom a juh s Odesou), lenže tento scenár nemal podporu obyvateľstva a ostalo iba pri povstaní na Donbase.

Medzinárodná politika Západu vytvárala v tom období jednotný front pri podpore USA a legitimizovala snahu americkej vlády pri organizácii prevratu a následnej exploatácii priestoru Ukrajiny z ekonomického, ale hlavne politického hľadiska.

Bleskové obsadenie Krymu Ruskom znamenalo zásadný zvrat vo vývoji obsadzovania Ukrajiny a Amerika začala tlačiť na Európu, aby Rusko „potrestali“ ekonomickými sankciami, ktoré mali spôsobiť zrútenie hospodárstva Ruska a tým dosiahnuť ciele plánov USA inom cestou. Európa sa oborovým sankciám úspešne bránila a nechcela stupňovať dovtedajšie sankcie voči osobám

Avšak 17.7. bol zostrelený Boeing. Doslova v tej istej hodine, bez akýchkoľvek znalostí o situácii bola západnými médiami a politikmi vina pripísaná Rusku. Naraz sa ekonomické sankcie, ekvivaletné postoju počas vojnovému stavu stali možnosťou a práve v tom období začala špirála stále horšieho a ťažšieho ekonomického násilia. Z Ruska sa stal vydedenec západnej politiky a začala ekonomická vojna…

Viac ako rok po tragédii, keď sme ťažko poškodili ruské hospodárstvo, rozbili tradičné a obojstranne výhodné obchodné vzťahy, keď sa následkom amerického politického voluntarizmu Európa dostala pod migračnú paľbu, vyšla správa komisie s predbežnými uzávermi. Dozvedeli sme sa z nej, že jediným jednoznačným vinníkom nie je Rusko, ale naopak Ukrajina, ktorá sa ťažko previnila tým, že nechala dopravné koridory nad miestami bojov otvorené, hoci vzhľadom na technickú vybavenosť opolčenia mali byť dávno uzavreté. O tom, kto a z akého miesta strieľal nie je v správe nič určité, hovorí sa len o oblasti z miesta stretu vojnových línií. Dokonca aj určenie zbrane nie je vzhľadom na mnohé okolnosti nespochybniteľné. A už vôbec nepripadá do úvahy potrestanie vinníkov, ktorí na bojisko stlačili spúšt. Jednak nevieme a zrejme sa ani nikdy nedozvieme, kto to bol a jednak z histórie vieme, že na potrestanie ani nebude vôľa.. Jediným, kto za tragédiu v doslovnom zmysle zaplatí, bude Ukrajina. Porušením povinnosti dbať o bezpečnosť letov vo vzdušnom koridore Ukrajiny (za čo brala od prelietajúcich spoločností slušné peniaze) sa stáva jednoznačným vinníkom a platcom kompenzácií pre pozostalých, ale na to už bolo od začiatku poukazované.

Kvôli čomu sme teda začali vojnu s Ruskom? Kvôli prípadu plnom pochybností, kde je dokonca možné, že išlo o útok pod falošnou vlajkou, t.j. že útočili „naši“ Ukrajinci? Nebola Európa v otázke ekonomických sankcií surovo zneužitá americkými politikmi a prakticky znásilnená, aby sa podriadili geopolitickým cieľom a vôli USA?

Čo bolo pred sankciami a kto bol ich iniciátorom

Nič z toho by sa neudialo, keby išlo len o záujem európskych krajín. Tieto jednoznačne dávali USA najavo, že hospodárske sankcie nie sú vzhľadom na úzke ekonomické väzby s Ruskom v ich záujme. Potom „náhodou“ prišla na rad tragédia letu MH17 a z nemožností sankcií sa stala realita

Vyjadrenia amerických predstaviteľov dávajú jasne najavo, čo si o samostatnosti Európy myslia. Victoria Nuland so svojim slávnym „Fuck the EU“ je toho najlepším dôlazom. K samostatnosti Európy sa vyjadril aj prezident Obamu pri príležitosti pravidelného štvrťročného okrúhleho stola poriadanom denníkom The Wall Street Journal. Pozrite si video cca od 00:45:00, kde Obama vyjadruje presvedčenie, že sankcie sú správnou cestou. Veď treba jednak potrestať Rusov a zmeniť ich režim cestou poškodenia ich ekonomiky. A priznal že spolu s Rusmi trpí aj Európa. NIE však ekonomika USA… a to v čase, keď voľný pád do recesie v Únii sa skloňoval na všetkých stránkach ekonomických denníkov a keď v tom období na hraniciach Schengenu bola pripravená miliónová masa utečencov zo Sýrie – „zhodou okolností“ spôsobená politikou USA.

Tiež je zaujímavé si pozrieť vyjadrenie viceprezidenta USA Johna Bidena počas svojho vystúpenia pred študentami Harvardskej Kennedyho škole v Bostone , kde priznal, že Európska únia nebola pripravená a ani nechcela uvaliť žiadne sankcie na Rusko, avšak podľahla nátlaku Spojených štátov a zaviedla sankcie voči Rusku

Joe Biden otvorene porozprával o tom, že sankcie voči Rusku boli od samotného začiatku americkým „projektom“. Priznal, že na začiatku Európa mala veľmi skeptický názor na podobné aktivity. Biden prezradil, že Spojené štáty museli dlhšie prehovárať krajiny EÚ, aby sa odhodlali k tomuto činu. Taktiež priznal, že v prípadoch, keď debaty na diplomatickej úrovne boli neúspešné, USA zapájali „delostrelectvo ťažkého kalibru“ – samotného prezidenta Baracka Obamu.

Joe Biden neskrýval, že niektoré európske štáty nechápali alebo nechceli pochopiť, prečo treba uvaliť sankcie na Rusko v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. Ubezpečovali, že žiadna súvislosť neexistuje. Avšak USA presvedčili európskych partnerov a donútili ich podniknúť nepríjemné kroky. Pričom počas rokovaní s európskymi partnermi Američania ani neskrývali, že cieľom je snaha uštedriť Rusku čo najťažší ekonomický úder.

„Je pravda, že (európske krajiny) nechceli uložiť sankcie. Ale opäť to bola Amerika, ktorá drží úlohu lídra a prezident USA, ktorí na tom trvali a tak ako mnohokrát museli uviesť Európu do ťažkej pozície, aby tá donútila Rusko zaplatiť za svoju politiku,“ zdôraznil.

Záver

Z uvedeného je bohužiaľ viac ako jasné, že hoci neexistuje dôkaz o vine Ruska, Európa a Slovensko sa zapojilo do vojny proti nemu. Lídrom tohto procesu je USA a ekonomická sankčná vojna je prostriedkom ako dosiahnuť vlastné geopolitické ciele. Európa je len nástrojom, ktorého poškodenie nie je dôležité a možno je dokonca oslabenie Európy určitými politikmi v USA aj vítané, ak už nie plánované. Európa podľa Ameriky už nemá právo slobodnej voľby, je americkou kolóniou.

Na otázku, či aj po tomto rozhodnutí ostanú sankcie v platnosti, je jednoduchá odpoveď. Pripadá Vám reálne, aby sa Spojené štáty vzdali tak namáhavo vybudovaného nástroja na úder proti Rusku? Aby povolili svojim „spojencom“ v Európe oddychový čas, na ekonomické a spoločenské zotavenia sa pred katastrofami, ktoré spôsobila samotná Amerika? Nedáva to zmysel

A preto nič z toho nebude. Naďalej budú trvať sankcie, naďalej bude Rusko nepriateľom, naďalej sa budú valiť hordy migrantov. Je to záujem Ameriky, ktorý riadi a ovplyvňuje tieto procesy. Záujem Európy nie je dôležitý.

Záver pre Slovensko

Tak ako bude Európa trpieť pod americkými údermi, zasiahne toto všetko skôr či neskôr s plnou silou aj Slovensko. Pokiaľ sa Európa nezbaví amerického zasahovania, pripravme sa aj u nás na prepúšťanie, problémy s migrantami, zníženie životnej úrovne, medzinárodnú bezpečnostnú neistotu, vojny a chaos.

Žiadna z uvedených pohrôm by sa nestala, keby Európa a Slovensko viedlo samostatnú zahraničnú politiku v rámci Únie ale aj vo vojenskej oblasti. Toto nesmie ostať, ak treba a ak sa nebude dať inak, Slovensko musí ukončiť túto samovražednú činnosť aj za cenu vystúpenia z Európskej Únie a NATO.

Zdroj: