Spiritualita, umenie, hudba, viera, emočné a citové prežívanie

Hudba je priamou aj nepriamou súčasťou našich životov, pieseň je spojením básne, poetiky s hudbou. Ponúka osobné posolstvá spôsobov jej prežívania.
Sem zvyknem vkladať ilustračný obrázok k téme. Hudbu nemožno opísať slovom ani obrazom, slovo a obraz sú nedokonalé… (keďže ide o hudbu, obrázok tak, ako zvyknem, výnimočne nevkladám).
Tam kde končia bežné opisné slová, začína poézia a hudba a tá nás „unáša do sveta“ našej osobnej, intímnej spirituality.
Ako u koho, pokusy ilustrovať hudbu obrazom, grafikou, maľbou alebo sochou, u mňa spravidla „neprechádzajú“ naopak, hudba „pre oči“ ma odvádza preč od hudby.
Grafické znázornenie zvuku, hudby (nie noty):
https://www.google.com/search?q=Grafick%C3%A9+zn%C3%A1zornenie+hudby,+zvuku
Hudba v obrazoch (výtvarné a grafické umenie)
https://www.decotrend.sk/sk/obrazy-na-stenu-hudba-a-tanec
Čo z toho máte? Čo ste tam počuli? Zobrazovanie hudby obrazom je hudbe podružné. Výtvarná a hudobná poetika nie sú totožné. Majú odlišnú hmotnú, významovú a obsahovú vrstvu.
A tu ste počuli čo? Vnem a zážitok z tohto úkazu (slnko) je mnohostranný, pluralitný s jeho prvotným významom a sémantikou, aj množstvom osobných individuálnych konotácií:

Pokračovaním čítania sa dozviete viac…
To čo dokáže maľba, grafika alebo plastika, nedokáže hudba a naopak. Hudba má silu a farbu a priestor, tak, ako ju má výtvarné umenie, ale inak. Výtvarno vnímame zrakom, hmatom a štyrmi zmyslami, ale hudbu len piatym, sluchom. Tvary a farby a hmotný priestor, vytvára náš mozog zážitkovým a pamäťovým prepojením všetkých zmyslových oblastí a navyše, a to vám ponúkne google, zakladá zážitky na báze muskulárie a synestézie, čím robí hudobný zážitok a hudobné prežívanie silnejšími, porovnateľnými, ale inými, než bezprostredné vnímanie hmotnej reality, ktorej sa je možné dotknúť, ochutnať ju, vidieť ju…
Hudbu ako osobitný prípad štruktúrovane usporiadaného zvuku (melódia, rytmus, harmónia, kompozícia, aranžmán) prijímame (nekonzumujeme!) spravidla zo záznamu, alebo naživo, a najradšej na koncertoch…
A toto chcete zobraziť? To sa dá len počuť alebo vidieť naživo: Vypočujte si aspoň prvú vetu I. Mahlerovej symfónie Titan: https://www.youtube.com/watch?v=RK_v3lM6r28
Čo ste tam počuli a „videli“? Môžete, ak sa o počuté a videné, budete zaujímať viac (spoznávaním, vzdelávaním, hľadaním).
Ak sa inak nedá, aspoň zo záznamov (čo Youtube ešte „dovolí“). Odporúčam preto, než príde k ohláseným skutkom ochrany autorských práv, a plateniu aj hudobných obsahov, tak zatiaľ dostupnú hudbu z Youtube a pod. (Ulož to) si sťahujte a ukladajte…
Všetci disponujeme IQ,EQ a SQ (spirituálny kvocient) a emočným a citovým prežívaním. Vo vzťahu k hudbe ide aj o mieru hudobného vzdelania a osobnej hudobnej zážitkovej skúsenosti, ktorá zakladá náš osobný hudobný vkus.
Čo som napísal v úvode, ponúkam v možnosti a dľa vášho záujmu, vyhodnotiť a osobne „spracovať“ tu:
Hallelujah Leonard Cohen (originál)
Sláva Bohu, Pánovi, pozdrav a hold Jahvemu, Jehovah, JHWH (tomu, čo sa sám označuje ako „Som ten ktorý som“
https://hudba.zoznam.sk/leonard-cohen/piesen/hallelujah/preklad/
Alexandra Burke a „jej“ Hallelujah (prvky gospelu)
Finále XFACTOR 2008 (hodnotenie porotou)
https://www.youtube.com/watch?v=LkEbwCUAGJc&list=RDxaWLsgxDzuw&index=3
Ohlásenie víťazstva (emócie):
https://www.youtube.com/watch?v=bbyN0NVm1jA&list=RDxaWLsgxDzuw&index=5
Zaujímavá poznámka
Tento „riadny kus“ kus emóciami a citmi burácajúcej a kypiacej ženskej, Alexandry, ktorá z jednoduchého Cohenovho street originálu „stvorila“ úžasný kus umenia s vyššími hudobnými ambíciami, jeho postavením na excelentnej intonácii, gospelovej melodike a hudobnej dynamike…
Stalo sa to, čo sa podobne, či rovnako, stalo s orginálom The Beatles
With a little help from my friends
Beatles:  https://www.youtube.com/watch?v=AN5JT7wnlZM
Joe Cocker: https://www.youtube.com/watch?v=nCrlyX6XbTU
V oboch prípadoch tak vznikli po dve autonómne a autentické hudobné diela hodné pozornosti, žijúce nezávisle na sebe…
Chris Rea Tell me there’s heaven
Povedz mi, že existuje nebo (môj pokus o slovenský, nie doslovný, skôr prerozprávaný preklad):
Pýta sa ma dievčatko, čo znamená to, čo vidím každú noc, keď prídem zo školy a mama ma zavolá na čaj.
Každú noc jedno dieťa umiera a každú noc jedna mama plače…
Čo núti robiť tých ľudí, robiť to zlé, čo si navzájom robia, čo ich očierňuje, čo ich robí smutnými..?
Starý otec mi vraví, že teraz sú šťastní a sedia s Bohom v Raji s anjelskými krídlami…
Mám stále ľadový pocit…
Povedz mi, že existuje Nebo, povedz mi, že to je pravda, že je dôvod, prečo vidím, čo vidím…
Povedz mi, že existuje Nebo, kam idú všetci ľudia, kde sú všetci šťastní…
Deduško mi vraví, že je to tak.
Tak jej mám povedať, že je to pravda, že je tam miesto aj pre teba, kde sa hladné deti smejú a vravia, a že každá bolesť na Zemi je krok na ceste tam…
Každá špatnosť a zlo je Plán na ceste k radostnému prebudeniu…
Pozerám na otca a syna, na matku a dcéru, pozorujem ich v slzách bolesti, vidím ich trpieť…
Nevravte len malému dievčatku, povedzte to aj mne, povedzte, že existuje Nebo.
https://www.youtube.com/watch?v=SundNH3DsVA
Raz, kedysi večer, mi volala a dala slúchadlo bližšie k rádiu; pýtala sa a chcela vedieť, čia je tá nádherná pieseň. Bola to aj pieseň mojej matky, už v Nebi. Aj moja pieseň. Naša pieseň. Pieseň nás všetkých…
Veriacich a dúfajúcich čakateľov.
Ilja Zeljenka Oświęcim (na báseň Mikuláša Kováča)
Návrat do nedávnej reality a dneška;
Kantáta pre symfonický orchester, zmiešaný zbor a dvoch recitátorov s použitím reproduktorov (priestorový zvuk) 1967;
Recitátori: Július Pántik, Vladimír Durdík;
Slovenský filharmonický zbor vedie Pavol Baxa;
Symfonický orchester Československého rozhlasu;
Dirigent: Ondrej Lenárd;
Opus 9112 1276 (1982)
Len pre silné povahy (15 minút hororu);
Odporúča sa reprodukcia 5+1:
https://www.youtube.com/watch?v=OnmfUBsDk34
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan