Spiritualita, modlitba a umenie

Ľudská bytosť je jedinečný „produkt“  evolúcie alebo stvorenia, teórie a hypotézy o pôvode ľudstva sú zatiaľ vo vzájomnom vedeckom, filozofickom a svetonázorovom antagonizme.

Aj bez potreby pátrať po jeho pôvode a rodokmeni sa dá konštatovať, že človek je bytosť  s najzložitejšou biologickou, psychickou a sociálnou štruktúrou, ktorej vedomé a seba uvedomujúce sa bytie v celej jeho totalite presahuje všetky živočíšne druhy ale aj samé seba a je nad ostatnou živou ríšou vo všetkých rozmeroch. Pojem totalita ľudského bytia chápeme ako živú, aktívnu a plnú integritu každej ľudskej bytosti v jej
a/ telesnom (hmotnom),
b/ duševnom (život),
c/ duchovnom (nadživotnom) rozmere.

Všetko živé, čo nemožno považovať za mŕtvu hmotu, má oživujúcu dušu. Púzdrom duše je telo, duch sa sprítomňuje v púzdre duše. Tá je priestorom ľudskej spirituality.
Duchovná a duševná zložka, spolu s racionálnou zložkou (vrstvy tela, duše, duchovna) spoluvytvára a dotvára osobnosť, jej vlastnosti, včetne inštitútu svedomia a schopností rozlíšenia dobrého od zlého a osobnej morálnej, mravnej a etickej auto reflexie.

Pátranie po pôvode a mieste duchovnej zložky a ľudskej spirituality je predmetom skúmania svetskej vedy a teológie. Hypotéza, že veda a viera sa vzájomne nevylučujú, zakladá dobrý dôvod pre očakávanie, že veda a viera sa kdesi v budúcnosti stretnú…

Najlepšie miesto pre modlitbu, kontempláciu a spirituálny  dialóg s transcendentnom je „komôrka srdca“. Tichá alebo hlasná a spoločná v chráme Božom alebo modlitebni je jej znásobením v skupine. Chrám svojou architektúrou je rezonančným nástrojom, koncentrujúcim a zosilňujúcim spiritualitu.

Vnútorná osobná a individuálna kontemplácia je základ, ktorý otvára cestu k spiritualite ľudskej duše v komunikácii s transcendentnom, ktoré nás presahuje. Stredobodom kresťanského transcendentna je personalizovaný a zosobnený Boh. Keďže tento vzťah je dôverný, nevyžaduje skupinu a prebieha kdekoľvek v osobnom súkromí.

Občas sa „do komôrky srdca svojho“ (Komenský) sťahujem aj prostredníctvom hudby. Znova, po čase a pred pár dňami som sa „ponoril“ do spirituality Suchoňovej Krútňavy.
Tzv. „vážna“ hudba (klasika) je dnes už stále zriedkavejším predmetom všeobecného záujmu ľudí (všeobecný úpadok kultúry a umenia, ktoré sa stalo trhovou komoditou a pravé umenie ťahá za stále kratší koniec…) Napr. programová ponuka „verejnoprávnej“ RTVS – bez šance.

Nie som vrah, ale príbeh opery a jej hudobného spracovania a prostredie, do ktorého bola zasadená, ma očisťuje a má u mňa silný účinok katarzie. Lieči. A posilňuje moju spiritualitu.

Predpokladom dôverného a plnšieho poznania Boha a kresťanského učenia je poznanie Písma. Podobnosť vo vzťahu k hudbe má hudobné vzdelanie. Jeho deficit sťažuje prístup k hudbe a schopnosti „čítať“ a rozumieť hudobnému jazyku vyšších úrovní prevažne bežnému populačnému štandardu, ktorý sa svojou hudobnou gramotnosťou a padajúcim vkusom zväčša „chytá“ len na nižšie hudobné druhy a pop žánre masovej kultúry.
Do umenia vstúpil konzumizmus. Artificiálne umenie vyšších žánrov a druhov nie je konzumný tovar. Jeho „trhová“ hodnota je nevyčísliteľná. Duchovná hodnota nie je vyčísliteľná v peniazmi, má nepeňažnú hodnotu.
Zmieniť Eugena Suchoňa a jemu podobných velikánov slovenskej, európskej a svetovej hudby sa dnes u málokoho stretáva s porozumením a záujmom.
Aj v umení a hudbe sa Slovensko dobrovoľne vzdáva svojej hrdosti a národnej identity. Hmm…
Garantujem, že o tento článok bude minimálny čitateľský záujem. Referenčné. Ľudia sa selektujú a kamsi zaraďujú sami a aj takto…

Ateisti ohlúpnutí darvinizmom sú vo veciach spirituality aj vo vzťahu k hudbe s vyššími umeleckými ambíciami zväčša stratení. Veriaci majú nespornú výhodu a skóre viery.

Modlitba je verbálny úkon. Má emočný a citový aspekt, ktorý nie je zdieľateľný len slovom. Felix Mendelssohn-Bartholdy: „Kde končí slovo, začína hudba.“ (…)

Veriaci oveľa silnejšie vnímajú a nielen sakrálnu hudbu ale aj ostatné „svetské“ diela hudobných velikánov, než ateisti. Podobne je to aj so schopnosťou vnímania a prežívania výtvarného umenia a kultúry.
Tie najsilnejšie výtvarné diela vznikali v tvorivej trýzni spiritualitou predchnutých umelcov. Sú ich zhmotnenou modlitbou…

Ilustračný doplnok k dych, duch, ruah, pneuma (organ, tubos):