Sociálne role muža, ženy a tých druhých…

Ako debil tu vyrábam huspeninu (aspik). Robím to dobrovoľne. Z vlastného popudu. Zo zvedavosti. Ako to dopadne. Experiment. Nechcem tým konkurovať rúčim domácim gazdinkám, ale, ani meniť svoje nohavice za sukňu… 🙂
Je to úplne jednoduché: Každý chlap má v sebe kus ženského elementa a každá žena kus mužského. V krajných prípadoch sa stretávame so zženštenými mužmi a zmužštelými ženami… prví inklinujú k ženským činnostiam a druhé k mužským…
Netreba z toho robiť vedu a najmä pseudovedu!
Výmena a komplementarita mužských za ženských rolí vo vzájomnom spolužití v páre je na slobodnom rozhodnutí a voľnej dohode  oboch. Patrí k slobodnému rozhodnutiu a vzájomnej voľnej dohode. Trvale alebo situačne. Nemusí byť žiadnym stereotypom a toto sa nedá vymôcť zákonom, Istanbulským dohovorom ani Jogjakartskými princípmi. Ani feministickou propagandou.
Prečo chcú gender mainstreamisti násilne miešať heterosexuálov s homosexuálmi, lesbami a trans sexuálmi?! A miešať vzájomne nekompatibilé životné štýly? Ani jedni, ani druhí, či tretí to nechcú…
Majú svoj životný štýl, daný svojím rodom a pohlavím, a ak je medzi rodom a pohlavím konflikt, je to ich problém, ale nemajú ním zaťažovať bežný hetero štandard, ktorý je normou. Všetko mimo nej je deviácia, odchýlka od normálu., normy a štandardu. A parketa pre dotknutých alebo odborníkov.
Platí to aj pre rodičovstvo. Význam ženského a mužského prvku vo výchove detí je nenahraditeľný. Ideálom je zmiešaný prvok ženy (matky) a muža (otca).
Môj otec bol chlap ako remeň a matka ženou na pohľadanie. Obaja robotníci. Otec makal ako stolár (poctivé remeslo) a okolo domu a v záhrade, matka okolo domu, sporáka, pračky a žehličky, a vedno s otcom na záhrade. Obaja vedeli (a zapájali aj nás deti), každú sobotu vygruntovať dom tak, že všetko svietilo čistotou zvonka i zvnútra. Aj sme si popri tom spievali… a mali radosť.
Otec, ak bolo treba, varil ľavou zadnou… hral sa so mnou a sestrou, stíhal. Lebo chcel. Otec bol otcom a hlavou rodiny a matka krkom.
My deti sme sa od nich učili: Ja mužskej, otcovskej, sestra ženskej, materskej roli.
A tak to ide a funguje v normálnej ľudskej spoločnosti po veky vekov, od generácie ku generácii…
Prajem si, aby to tak ostalo…
Poznámka: Nie som ľavičiar ani pravičiar, konzervatívec ani liberál. Som človek. A volím ľudskosť.
P.S. Mám koho?
Recept: K jednému neúdenému prednému bravčovému kolenu, bravčovým kožiam plus soľ a dochutiny, v druhej polovici  času varenia pridáme vopred osobitne ohriate vajcia (aby nepraskli a nevytiekli). Budú sa potom dobre šúpať. Dokúpime plátkovú šunku a mrkvu. Môže byť aj iná zelenina. Plátky šunky rolujeme, valčeky režeme na menšie časti, a postupne so štvrtinkami vajec ukladáme rovnomerne na plech. Dokladáme menšími kúskami pokrájanej varenej mrkvy a mäsom z rozobratého vareného kolena.
Opatrne pozalievame (naberačkou) vlažným vývarom (aspikom). Plech vložíme do chladničky na päť-šesť hodín, než aspik stuhne…
Poznámka: ak sa chceme zbaviť mastnej povrchovej vrstvy, sú dve možnosti. Nechať aspik úplne vychladnúť a masť stiahnuť z povrchu, pričom aspik potom musíme znova máličko prihriať, aby bol tekutý. Alebo, na už chladnúci, zliaty a prázdny aspik v hrnci voľne prikrývam dvomi-tromi papierovými obrúskami, utierkami (dve-tri) a postupne snímame nechcenú povrchovú masť . Vareným kožiam a nepoužitým zvyškom sa potešia mačky a psy (neobsahujú príliš veľa masti, skôr viac kolagénu dobrého pre kĺby)…
K obrázkom: Málokedy sa mi podarí dosiahnuť varením úplnú čírosť aspiku a úplne odstrániť všetku masť z povrchu…
Ponúkam ako dobrý tip k Veľkej Noci.
Hmm, aspik netuhol ani dve hodiny (kože).
Ešte poznámočka k zdraviu a jedlu: Nič kóšer, nič halal, ale (aj) slovenské obľúbené jedlo, pre prísnych kresťanov porušenie pred veľkonočného (/rituálneho a očistného) pôstu. Ak sa ale neje pričasto a so striedmosťou voči živočíšnym tukom, aj to kresťanské vraví: „Nie je nečisté to, čo do človeka vchádza, ale to, čo z neho (slovo a skutky) vychádza…“
Občasná ozdravujúca  a očistná diéta alebo hladovka, len na ovocných šťavách, nezaškodí nikomu, ani „prísnym“ ateistom. 🙂
Ostatným dobrú chuť.