Vláda a kvadratúra kruhu

Zamyslenie filozofické

Marian Vagovič nesúhlasí s mojim názorom, že referendum by malo byť automaticky použité v zásadných otázkach smerovania štátu. Ako sám hovorí: „nonsense“. Keďže nemám účet na facebooku, pokúsim sa vysvetliť svoj názor na tomto mieste. Môj názor však prijímajte vlastným rozumom, pre naše vzájomné obohatenie a vnímajte ho ako môj príspevok k riešeniu súčasnej situácie.

(1)Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. – toľko hovorí článok 93 Ústavy SR. Samotné znenie tohto článku Ústavy je divné. Doslova hovorí o tom, že štát vstúpi, alebo vystúpi zo, alebo do štátneho zväzku a potom nový ústavný zákon potvrdí referendum. Dovolím si podotknúť, že postup by mal byť opačný. Najskôr by referendum malo vložiť mandát do rúk predstaviteľov moci a až následne by malo dôjsť k jednaniam o vstupe, alebo výstupe zo štátneho zväzku. Takisto je zcestné predpokladať, že referendum to potvrdí. Môže to aj nepotvrdiť. Tento zákon akoby napovedal, že referendum bude musieť potvrdiť vzniknutý stav. Fakt si neviem predstaviť situáciu, že by sme do štátneho zväzku vstúpili a referendum by ústavný zákon o vstupe nepotvrdilo. Museli by sme ho opakovať až do kladného rozhodnutia ľudu. To sú ale konštrukcie, čo je omnoho vážnejšie, tento zákon je v súčasnosti obchádzaný. Je fakt, že referendum o našom vstupe do Európskej únie sa konalo a jeho výsledok legitimoval náš vstup (nakoniec to nebol ani vstup do štátneho zväzku, je to dobre premyslené). Podmienky vstupu boli však odlišné od súčasného stavu. V tej dobe sme vstupovali do EU, ako do spoločenstva krajín, ktoré umožnili voľný pohyb tovaru, osôb a kapitálu. Myšlienka to bola skutočne dobrá. Dnes je situácia diametrálne odlišná. Napríklad už neexistuje voľný pohyb kapitálu v únii. EU pokrivila hospodárske pravidlá. Slovensko je nútené delegovať čoraz viac svojich právomocí do centra v Bruseli. Brusel si to vyžaduje. Dobrovoľne sa vzdávame svojej nezávislosti v rozhodovaní a konaní. Tieto príležitosti odstupujeme niekomu inému, kto chráni záujmy niekoho iného, nie nás. Výmenou za vzdanie sa právomocí štátu môžeme čerpať granty a podporu projektov z fondov EU. Aj tie musí schváliť byrokracia EU. V prípade porušenia, môže byť čerpanie pozastavené, alebo aj zastavené. Predali sme svoju slobodu a protihodnotu za to nie sme schopní využiť. Tento odmeňovací mechanizmus je dôkladne premyslený a postupne sa Slovensko stáva bezbrannou hračkou v rukách iných. Problém sa netýka len nás. Systém smeruje k úplnému ovládnutiu národov Európy a centralizácii moci do jedného miesta. Slobodu každého z nás potrebujú riadiť, usmerňovať a pomocou úverov, hypoték a spotreby ovládať naše konanie, našu loajalitu k systému. Spôsob a trend smerovania podporuje konšpiratívne teórie o ovládnutí sveta jednotlivcami. Takisto, Ficom prezentovaná teória o tom, aké je pre nás finančne výhodné byť členom EU má svoje trhliny. Monštrum európskych byrokratov mesačne spotrebuje nemalé prostriedky na svoje fungovanie. Ak niekto prehlási, že z EU dostaneme viac, než do nej odvedieme, je buď demagóg, alebo stav je len dočasný. Peniaze nerastú na stromoch. Preto si myslím, že referendum by malo byť vyhlasované v niektorých vybraných záležitostiach automaticky a jeho výsledok by mal byť rešpektovaný. Jedná sa najmä o zásadné smerovanie štátu a vzdanie sa štátu svojich právomocí. Občania by mali povedať v akom štáte chcú žiť. Referendum by malo vytvoriť spätnú väzbu medzi voličom a voleným predstaviteľom najmä v súčasnosti, kedy dochádza k oddeleniu moci od túžob ostatných členov spoločnosti.

Naše korene sú slovanské. Vo svojej prapodstate sme pohania a slobodní ľudia. Kedysi sme žili v harmónii s prírodou aj so sebou samými. Nikdy sme sa nikomu nepodrobili a nikoho sme sa nesnažili podrobiť si. To je naša skutočná prapodstata. Počas celej éry našej existencie bolo usporiadanie spoločnosti kruhové. Spoločnosť tvorili rody, základné bunky. Dnes našu spoločnosť majú tvoriť mestá a obce (samozrejme rodina – základný prvok). K zmenám v usporiadaní došlo až prinesením nového rebríčka hodnôt vtedajšou „západnou“ civilizáciou. Do hry vstúpilo vlastniť a ovládať, a z toho vyplývajúce hierarchické usporiadanie spoločnosti. V našej hĺbke, niekde hlboko v našom podvedomí je však naša sloboda zakódovaná, preto skôr, či neskôr dôjde ku konfrontácii so súčasným stavom. Postupným zvyšovaním tlaku na našu spoločnosť zo strany vládnucej moci sa približuje moment, kedy povieme DOSŤ! Slovo vláda je odvodené od slova lad, súlad, harmónia. Vláda musí byť v lade, v harmónii so spoločnosťou. Ak tomu tak nie je, dochádza k rozpadu spoločnosti. Deje sa to práve dnes. Riešenia nápravy tohto stavu nie sú nijako zložité, spoločnosť sa však zamotáva do zložitejších a komplikovaniejších riešení. Na všetko je potrebný zákon, všetko je potrebné riadiť a usmerňovať. Tento stav vypovedá o tom, že skutočne žijeme v disharmónii so svojím okolím. Svojim egoizmom, neochotou podriadiť sa, aj tak dokážeme obísť aj najsofistikovaniešie zákony. Nutnosť takýchto zložitých riešení si vyžaduje naše odpútanie sa od skutočných hodnôt morálky. Riešenia sú pritom jednoduché, treba sa však obzrieť späť a opraviť náš rebríček hodnôt. Keďže pre mnohých z nás je to skutočne ťažké (kto by odolal pokušeniu?), musíme sa k tomu prinútiť. Napríklad aj správne postavenými zákonmi. Vyžadovať ich dodržiavanie a porušovanie spravodlivo trestať. Deštrukcia spoločnosti prichádza ruka v ruke s kapitalistickým systémom, v ktorom jedinec zvyšuje svoj vlastný blahobyt na úkor ostatných.

Trošku zo súčasnosti

Našim rozhodnutím vstúpiť do kapitalistického systému sme si riadne zavarili. Jednoduché sa stalo komplikovaným. Nedokážeme si odpovedať na otázku, čo s nezamestnanosťou? Prečo práve kanadská spoločnosť sa snaží dostať k možnosti vyťažiť urán na východnom Slovensku? Prečo práve banková únia je potrebná na oživenie ekonomiky?

V krátkosti sa pozrime na naše možnosti. Kapitalistický systém, je systém, ktorý vytláča do popredia jedinca, neberie ohľad na potreby spoločnosti. Máme nezamestnanosť, ktorá sa zvyšuje a zvyšovať sa bude. Už ako chlapec som premýšľal, čo budeme robiť, keď pracovať za nás budú roboti. Technická revolúcia skrátila čas realizácie akéhokoľvek diela. Umožnila nám viac sa venovať svojim záľubám, koníčkom, zveľadovať svoje okolie aj samých seba. To, že tento čas nemáme, je spôsobené tým, že sa snažíme nahrabať dostatočne veľký balík peňazí na naše prežitie. Je to len odrobinka z nami vytvorených hodnôt. Skutočné zisky však plynú do rúk jednotlivcov. Čím viac peňazí vlastníš, tým väčší zisk ti vytvoria. Keby zisky s nami vytvorených hodnôt mohla použiť naša spoločnosť, zvýšila by sa kvalita života celej spoločnosti. Skutočne by sme mohli pracovať menej, mali by sme viac času na seba, svojich blízkych, svoje záľuby. Mohli by sme sa viac venovať svojim potomkom, svojej budúcnosti, alebo aj premýšľaniu. Svetlo sveta by uzrelo viac užitočných vynálezov, menej by sme sa venovali mechanickej a stereotypnej práci, alebo aj vnucovaniu často nezmyselných produktov ostatným navôkol (člen našej širšej rodiny kúpil obyčajný vysavač za 1000 €, dokonca v akcii! Naša suseda zase sadu hrncov za podobnú cenu!). Stali by sme sa nezávislími, a to novodobí otrokári nemôžu dopustiť. Ja zo svojich daní nechcem platiť ľudí nezamestnaných, ktorí neprodukujú hodnoty. Chcem, aby boli užitoční. Nech pestujú parky u nás v obci, nech opravujú cesty, robia na poli, pracujú v lese a pod. Štát však už nemá páky, aby toto zabezpečil. Súkromná spoločnosť dlhodobo nezamestnaného, alebo nevzdelaného nepotrebuje, a cigána už vonkoncom nie. Na opravu ciest je potrebný materiál, na jeho nákup zase obec nemá prostiedky atď… Dostali sme sa do skutočne prekérnej situácie. Rozmohli sa krádeže nielen na obohatenie sa, ale aj krádeže z núdze. Divíme sa, že sa konajú nájazdy zlodejov na hypermarkety, štátny rozpočet, ale aj národné parky. Zisky pritom plynú do vrecák jednotlivcom. Ani to im však nestačí, špekulanti registrujú svoje spoločnosti v daňových rajoch a oberajú štát ešte aj o dane, ktoré naša elita mohla rozkradnúť, prípadne ich mohla naša spoločnosť použiť na zvýšenie kvality nášho života.

Podobné príčiny treba hľadať aj pri Košiciach s problémami okolo kanadskej ťažiarskej spoločnosti. Pýtam sa prečo práve kanadská ťažiarska spoločnosť? Prečo nie napríklad náš štátny podnik? Zisky by zostali doma a mohli by sme ich ďalej použiť. Mali sme predsa geologický prieskum na dobrej úrovni, takisto máme aj mnoho skúsených baníkov, ktorí sú bez práce a teraz vŕtajú metro v Amsterdame. Zrejme na to nemáme peniaze. Tie už nikdy nebudeme mať, pokiaľ nezmeníme systém. Iná vec je, že občania okolia Košíc si ťažbu uránu neželajú. Myslím si, že kanaďania sa ku kšeftu nakoniec dostanú, neinvestovali prostiedky do prieskumu len z lásky k nám. Slovensko jednoducho nedokáže obhájiť záujmy svojich občanov.

Otázka samotná, či banková únia oživí ekonomiku krajín Európy, je holý nezmysel. Ekonomiku môže oživiť len zmena rozdelenia zisku z vyprodukovaných hodnôt. Ale, ako som už napísal skôr, oživenie ekonomiky nie je dôležité. Je dôležité len pre tých, ktorí rátajú zisky. Pre nás je dôležité zvýšenie kvality nášho vlastného života. Skôr, či neskôr si uvedomíme bezperspektívnosť nastúpenej cesty a budeme sa vracať k svojim koreňom a hľadať riešenie v pôvodnej štruktúre spoločnosti a opäť sa snažiť o stav harmónie so svojim okolím.

P.S. Článok, z dôvodu, aby mal hlavu aj pätu, bol upravený ráno v nedeľu 21.4.2013. Bol z neho vypustený celý odstavec o EU, tejto téme sa budem venovať podrobnejšie niekedy nabudúce. Táto skutočnosť je príčinou toho, že na facebooku môžete nájsť upútavku, ktorú v článku budete hľadať márne. Určite ju však nájdete nabudúce.