Slovenská prokuratúra a policajný zbor

Počet zobrazení: 3

Keď ju v r. 1922, koncipoval Lenin, podliehala Komunistickej strane. Systém neskôr stalinskej prokuratúry bol príznačný aj pre socialistické Československo. Komunistickú moc vystriedali vládne koalície.
Matovičova vláda má (zatiaľ) ústavnú parlamentnú väčšinu. Aj vo veci prokuratúry a prípravy voľby generálneho prokurátora. Ak o ňu príde, lebo Sulík, bude sa musieť postaviť zoči-voči opozícii a to bude iná káva…

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár (zvaný „spolužiak“) stíha čo chce, a nestíha čo nechce. Na stole má aj trestnú vec Fico (údajná obhajoba Mazureka). Detto „špecialista“ Kováčik…
Poznámka: Čižnár ani Kováčik, Fica nateraz nepotrebujú…
Monokratický, z právneho hľadiska svojvoľný orgán, nemá miesto v demokratickej štruktúre orgánov. Štát ale má niesť zodpovednosť za činnosť aj nečinnosť prokuratúry, dohliadajúcej nad zákonnosťou v právnom štáte. Máme stále stalinský typ prokuratúry.
Rozsudky vydáva najvyšší súd, nálezy pre porušenie základných ľudských práv ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva Rady Európy. Na súdny systém dohliada Benátska komisia a na právny štát Európska komisia a Súdny dvor EÚ…
Len ilustračne. K tomuto nepotrebujem „liberálov“ zo SME ani Denník Nenávisť:
https://komentare.sme.sk/c/22401663/lipsic-nie-je-odpovedou-na-reformu-prokuratury.html
Generálneho prokurátora by si mali by si mali voliť prokurátori. Bez ingerencie vlády a parlamentu. Ten by mal prerokovať a prijať aj zákon o prokuratúre. Dohľad nad prokuratúrou by mala mať len jej Rada. Nad zákonnosťou ústavný súd.
Mám zato, že Lex Lipšic je neprijateľný. Slovo by mal dostať Gašparovičom nevymenovaný Čentéš. Dali si Trnku… (osobná satisfakcia je na mieste). Aj sebareflexia systému. Právny štát sa nebuduje na precedensoch. To chceme problémy s Európskou komisiou, ako má Poľsko?
Aha! práve som sa pristihol, ako sa „starám do vecí“ do ktorých ma nič. Ide mi o toto: Neprajem si ako občan, aby do vecí voľby generálneho prokurátora pchali svoje „paprče“ politici! To je všetko.
Za daného stavu vecí a ústavy, prokuratúra apolitická, slobodná a nezávislá nebude!
Poznámka: Pojmy prokurátor a štátny zástupca, prokuratúra a štátne zastupiteľstvo, sú v podstate zhodné…
Za návrhmi personálnych tipov je politický aspekt vládnucej politickej moci. Mať pod kontrolou generálneho prokurátora. Toho „svojho“.
Prebiehajú pokračujúce politické „demokratické tančeky“ o spôsobe voľby. Pod taktovkou vlády.
Poťažmo ministerky spravodlivosti.
Výkonnú moc v časti policajný zbor, prokuratúra, OČTK treba oddeliť od politickej vládnej moci.
Rovnako súdnu moc od všetkých. Majú byť podriadené len ústavnému súdu.
Inak sa Slovensko na ceste k právnemu štátu nepohne nikam.
Zvláštnu pozornosť treba venovať aj advokátom, notárom a exekútorom. Advokácia je fikaná; palmáre (korupčné prostredie). Čosi sa deje v súdnictve „vďaka“ Kočnerovi a nebohému Kuciakovi. A jeho „knižnici“.
Ústavných sudcov by si mala voliť len celá právnická obec. Treba otvoriť ústavu. Parlament je zákonodarná moc. Nič viac. Posvietil by som si aj na „nezávislú“ inšpekciu ministerstva vnútra. Ale aj na účelovo, Dzurindom a jeho vládou zrušený Úrad pre štátnu službu (lebo návrh „zvláštnej“ novely zákona o štátnej službe). Oni sa k tomu ale „akosi“ nemajú…
…
Mám za to, že nariadenie najvyššieho alebo vyššieho prokurátora nižšiemu, resp. v poriadkových alebo trestných veciach poverenému policajtovi, preverovateľovi a vyšetrovateľovi, „aby vo veci rozhodol inak“, než rozhodol uznesením, lebo prokurátor má iný právny názor, nie je v poriadku. Robí nižšieho prokurátora alebo policajta nesvojprávnymi.
Prokurátor má sledovať len (!) zákonnosť a procesný poriadok. Vytknúť prípadné nedostatky a vec s nimi vrátiť nižšiemu prokurátorovi alebo policajtovi.
V priestupkových alebo trestných veciach musia všetci prokurátori a policajti „čítať“ dikciu zákona rovnako (…). Dochádza k konfliktu v priestore medzi pozitívnym (dikcia zákona) a prirodzeným právom (subjektívna stránka skutku) tak, že dochádza k neprípustnému fenoménu: hrajú pink pong v kvalifikácii skutku, dokonca kol-dokola a opakovane: prečin-priestupok-prečin-priestupok.
Bezmála dva roky. Lebo „lehoty“. Pohoda. Plat im ale ide. Hrajú sa na statočných, zodpovedných a spravodlivých právnikov, prokurátorov a policajtov… (pod vplyvom ich ľudského faktora a ega).
Poškodenej obeti, ak ešte žije, chodí po vlastných a vie písať, dajú 3 dni na sťažnosť. Panské huncútstvo.
K tomuto: 2KPt 29/20/4400-6 sa touto cestou vyjadrím, ak budem vedieť konečný výsledok vo veci. Môže dôjsť k trestnému skutku zneužitia právomoci verejného činiteľa v časti „nadŕžanie páchateľovi“ a tomu, čo sa označuje ako ohýbanie práva a marenie spravodlivosti.
Konkrétne osoby policajta a prokurátora zmiešavajú a zamieňajú si ich role s advokáciou a obhajobou páchateľa (neznáme dôvody). Nič spoločné s prezumpciou neviny. Skutok sa stal. Bol preukázaný. Tlačia ho do sféry „len“ zákona o priestupkoch…
Policajt a prokurátor dokonca suplujú funkciu nezávislého súdu.
Ale tam už nastupuje skúmanie a preverenie dôvodov (objektívne a subjektívne faktory); odkaz na prokurátorskú a služobnú prísahu. Nič spoločné s procesným poriadkom. Zvecním a zosobním.
Príklad kontroly správnosti postupu a zákonnosti na osi policajný zbor-prokuratúra (štátne zastupiteľstvo) je tu komunikácia v trestnej veci Babiš a príslušenstvo a prokurátori Šaroch a jeho nadriadený Zeman.
Na Slovensku to je inak a zle. A pokračuje to. Nič sa nenaučili, nič nezabudli. Kuciak-neKuciak. Idú si ďalej „po svojom“. Kuciakovi bolo vyhrážané. Odignorovali. O 14 dní bol mŕtvy, aj jeho snúbenica na nesprávnom mieste v nevhodnom čase. Zodpovední policajti neboli ani len disciplinárne „riešení“ (…): „No, ale my sme si mysleli, nemysleli…“
Slovensko má bezmála 50 zavraždených týraných žien. Detto.
…
Zriadenie správneho súdu, oddelením kasácie od najvyššieho súdu, je dobrý a správny krok. Oddelí a uvoľní agendu a odľahčí prácu najvyššiemu súdu; príklad Česko.